1018. deň: Ruské sily postupujú na východe Ukrajiny, podľa Londýna sú asi 7 km od Pokrovska

Čítajte viac 1017. deň: USA čoskoro dodajú Ukrajine státisíce kusov munície, tisíce rakiet a stovky obrnencov

22:55 Spojené štáty poskytnú Ukrajine novú vojenskú pomoc v hodnote okolo 988 miliónov dolárov. Oznámilo to americké ministerstvo obrany. Pomoc zahŕňa okrem iného drony a muníciu do raketometov HIMARS, napísala agentúra AFP.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena sa tak podľa AFP snaží urýchliť svoju pomoc Ukrajine pred nástupom Donalda Trumpa do prezidentskej funkcie, čo sa stane 20. januára.

Washington od ruskej invázie vo februári 2022 poslal podľa Pentagonu Ukrajine vojenskú pomoc za viac ako 60 miliárd dolárov. Ukrajinci však v posledných mesiacoch nie sú schopní získavať späť územie okupované Rusmi a naopak sú na východe Ukrajiny v defenzíve. USA za tejto situácie stupňujú podporu aj tým, že po viac ako dva a pol roku vojny prvýkrát povolili Kyjevu údery raketami ATACMS na ruskom území.

21:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v sobotu absolvoval „dobré a produktívne“ stretnutie so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Lídri sa stretli v Paríži, kde sa zúčastnia na slávnostnom znovuotvorení katedrály Notre-Dame.

„Mal som dobré a produktívne trojstranné stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom a prezidentom Emmanuelom Macronom v Elyzejskom paláci,“ uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach. „Všetci chceme, aby sa táto vojna skončila čo najskôr a spravodlivým spôsobom. Dosiahnutie mieru cez silu je možné,“ vyhlásil ukrajinský prezident.

Trump do Francúzska pricestoval na svoju prvú zahraničnú návštevu od novembrových prezidentských volieb. Staronový prezident USA ocenil „naozaj veľký úspech“ pri spolupráci s Macronom počas svojho prvého funkčného obdobia.

Európski predstavitelia sa obávajú, že Trump by mohol zastaviť americkú vojenskú pomoc Ukrajine, ktorá sa už viac než 1000 dní bráni ruskej invázii. Sám Trump trvá na tom, že by mohol vojnu na Ukrajine ukončiť v priebehu „jedného dňa“, a to možno ešte pred nástupom do funkcie. Už počas predvolebnej kampane kritizoval rozsah americkej podpory pre Kyjev.

18:15 Lotyšsko v roku 2025 zvýši svoje obranné výdavky na 3,5 percenta HDP. Celkovo na obranu poputuje 1,56 miliardy eur. Lotyšsko tak výrazne tak prekročí cieľ Severoatlantickej aliancie (NATO), podľa ktorého by členské štáty mali každý rok na obranu poskytnúť aspoň dve percentá HDP. V sobotu to uviedlo, lotyšské ministerstvo obrany po tom, čo parlament schválil budúcoročný rozpočet.

Podľa rezortu obrany pôjde prevažná časť výdavkov na rozšírenie vojenských spôsobilostí. „Posilnenie obranných spôsobilostí prostredníctvom nákupu nových zbraní a zvýšenia zásob je jedinou možnosťou ako dlhodobo odradiť Rusko od agresie voči Lotyšsku,“ vyhlásil minister obrany Andris Spruds. V roku 2024 podľa telerozhlasu LSM+ investovalo Lotyšsko do obrany 3,15 percenta HDP.

DPA pripomína, že Riga vníma ruskú inváziu na Ukrajinu ako priame ohrozenie svojej národnej bezpečnosti. Lotyšská vláda taktiež patrí k jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny. Podľa Kielovho inštitútu pre demokraciu a svetovú ekonomiku je Lotyšsko štvrtým najväčším podporovateľom Kyjeva v podiele poskytnutej pomoci na HDP.

18:00 Budúci americký prezident Donald Trump, francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v Paríži zišli na trojstranné rozhovory.

Čítajte viac Svet sa teraz trochu zbláznil, povedal Trump pred stretnutím s Macronom a Zelenským

16:00 Ukrajinské námorné drony podnikli útok na Ruskom obsadené ťažobné plošiny blízko pobrežia anektovaného Krymského polostrova. Uviedlo to ukrajinské námorníctvo, podľa ktorého boli zničené sledovacie systémy nepriateľa. Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Plošiny pre ťažbu plynu z dna Čierneho mora obsadilo Rusko v roku 2015 po anexii ukrajinského polostrova.

„Sledovacie systémy nepriateľa umiestnené na ukoristených plynových plošinách pri pobreží dočasne okupovaného Krymu boli zničené,“ uviedol k výsledkom operácie veliteľ ukrajinského námorníctva Oleksij Nejižpapa.

Príspevok na komunikačnej platforme Telegram sprevádzalo námorníctvo videom, na ktorom je vidieť útok námorných aj iných dronov na ťažobné plošiny, ktoré sa následne ocitnú v plameňoch.

Ukrajinské drony v noci na piatok zaútočili na Kerč na východe polostrova, mestom sa ozývali výbuchy, uviedli ukrajinské médiá. Podľa nich boli cieľom útoky lodenice Zaliv. Predtým, v noci na štvrtok, čelil útoku ukrajinských dronov ruský prístav Novorossijsk, uviedol jeho starosta Andrej Kravčenko.

Rusko po vpáde do susednej krajiny zablokovalo čiernomorské plavebné trasy, po ktorých Ukrajina vyvážala potraviny, avšak Kyjev ešte v prvom roku vojny export po mori čiastočne obnovil vďaka obilnej dohode sprostredkovanej Tureckom a OSN. Ukrajine sa medzitým aj s pomocou námorných dronov podarilo potopiť niekoľko plavidiel ruskej Čiernomorskej flotily a vlani ruskú blokádu Čierneho mora prelomila.

15:50 Prehĺbenie spolupráce v oblastiach energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, mestskej mobility a riešení na zmiernenie vplyvov zmeny klímy je cieľom memoranda o spolupráci medzi mestom Prešov a ukrajinským Ternopiľom. Obe mestá sa tiež zaviazali k iniciovaniu vzniku Európskeho zoskupenia pre územnú spoluprácu (EZÚS), ktoré by mohli tvoriť aj ďalšie európske mestá.

Čítajte viac Prešov bude spolupracovať s ukrajinským Ternopiľom v oblasti energetickej efektívnosti

15:45 Premiér Robert Fico (Smer) sa v relácii STVR Sobotné dialógy nevyhol ani téme prognózy vývoja vojny na Ukrajine v roku 2025. Hovorí, že Rusko vojensky vyhráva a Ukrajina vojensky nikdy nevyhrá. Myslí si, že Rusko si udrží všetky územia, ktoré kontroluje a pre Ukrajinu sa pripravuje „pekný Mníchov“, čo bude pre ňu veľmi bolestivé.

Čítajte viac Západ pripravuje pre Kyjev „pekný Mníchov“. Rusko vojensky vyhráva a udrží si všetky územia, myslí si Fico

14:55 Ruské sily v posledných týždňoch postupne zaznamenali územné zisky smerom k strategickému mestu Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Momentálne sú od neho vzdialené šesť až sedem kilometrov a ovládli aj mesto Selydove juhovýchodne od neho. Uvádza to britské ministerstvo obrany vo svojej najnovšej spravodajskej zvodke, na ktorú sa v sobotu odvolala agentúra DPA.

Ruské sily teraz pravdepodobne bojujú v centre mesta Kurachove, ktoré sa nachádza južnejšie od Pokrovska, píše ministerstvo v Londýne. Kurachove podľa neho zostáva dôležitým úsekom frontovej línie a jeho obsadenie by Rusom umožnil upevniť svoje pozície v oblasti a vytvoriť podmienky pre ďalší postup na západ.

Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ruské sily sa snažia Pokrovsk obkľúčiť z juhozápadu cez už obsadené mesto Selydove. To je do veľkej miery zničené niekoľkomesačným ostreľovaním ruských jednotiek a väčšina miestnych obyvateľov utiekla. ISW však pripomína, že Rusko postupuje za cenu vysokých strát svojich vojakov a ťažkej techniky.

Pri obci Velyka Novosilka juhozápadne od Pokrovska ukrajinské sily zrejme podnikli obmedzený protiútok a opätovne dobyli dedinu Novyj Komar od Rusov. Podľa Londýna však ďalej pokračujú pokusy Ruska o jej obkľúčenie. Ruské sily nedávno dobyli aj obec Blahodatne južne od Velykej Novosilky.

12:15 Dánsko odovzdalo Ukrajine druhú várku stíhačiek F-16, oznámil v sobotu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, píšu v sobotu britská stanica BBC a agentúra Reuters citované TASR.

„Lietadlá z prvej série, ktorú poskytli Dáni, už zostreľujú ruské rakety a zachraňujú našich ľudí a našu infraštruktúru. Teraz sa náš vzdušný štít ešte viac posilnil,“ uvádza sa v Zelenského príspevku zverejnenom na platforme Telegram.

Prvá várka F-16 z Dánska dorazila na Ukrajinu začiatkom augusta. Presun stíhačiek tejto série pre ukrajinské ozbrojené sily oznámilo v októbri aj Holandsko.

Britský denník Times napísal, že v priebehu budúceho roka by mala Ukrajina dostať asi 20 stíhačiek F-16, a to aj z Belgicka a Nórska. Tieto lietadlá sú schopné zostreliť aj riadené strely, čo Ukrajina momentálne obzvlášť potrebuje.

9:20 V priebehu predošlého dňa bolo podľa Kyjeva počas vojny vyradených z boja 1 300 ruských vojakov. Celkové straty na ruskom personále sú už zhruba 751 910 ľudí. V sobotu to oznámil generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, informuje portál Ukrajinská pravda.

Rusko za deň stratilo aj 17 obrnených bojových vozidiel pechoty, 12 delostreleckých systémov, dva systémy protivzdušnej obrany, 19 strategických a taktických bezpilotných lietadiel a 49 vozidiel a cisterien.

Celkovo podľa Ukrajiny Moskva prišla už o 19 535 obrnených bojových vozidiel pechoty, 21 055 delostreleckých systémov, 1 022 systémov protivzdušnej obrany, 20 042 strategických a taktických bezpilotných lietadiel a 30 948 vozidiel a cisterien.

8:30 Nemecký kancelár Olaf Scholz verí, že sa podarí vyvinúť spoločnú stratégiu so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom pre dosiahnutie mieru na Ukrajine. Šéf nemeckej vlády to podľa agentúry DPA povedal médiám zo skupiny Funke.

„Som presvedčený, že môžeme vypracovať spoločnú stratégiu pre Ukrajinu. Mojou hlavnou zásadou zostáva, že o ničom sa nedá rozhodnúť bez toho, aby sa k tomu vyjadril ukrajinský ľud,“ povedal Scholz. Dodal, že s budúcim americkým prezidentom hovoril „podrobne“ a že jeho tím si priamo vymieňa názory s Trumpovými bezpečnostnými poradcami.

Ukrajina sa stáva hlavnou témou predčasných volieb v Nemecku. Tie sa budú konať vo februári po tom, ako sa minulý mesiac rozpadla Scholzova vládna koalícia troch strán. Líder konzervatívnej opozície Friedrich Merz, ktorý má šancu Scholza zosadiť, vyhlásil, že Nemecko by malo Ukrajine dodať riadené strely Taurus. Scholz sa proti takémuto kroku postavil s tým, že by mohol viesť k eskalácii vojny, ktorú táto krajina vedie s Ruskom.

Scholz v pondelok na návšteve Kyjeva oznámil novú nemeckú pomoc Ukrajine. Je to podľa neho odkaz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Nemecko bude stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné.

8:07 Nemecko sa nenechá zastrašovať ruskou vládou, vyhlásilo v piatok nemecké ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na výroky šéfa ruskej diplomacie Sergeja Lavrova.

„Ide o typické zastrašovanie zo strany ruskej vlády,“ uviedol hovorca nemeckého ministerstva v Berlíne. „Zastrašovať sa nenecháme.“

Ministerstvo zároveň vyzvalo Rusko aby „okamžite stiahlo svoje vojská“ z Ukrajiny a „ukončilo tak súčasnú nelegálnu situáciu“.

Berlín týmto spôsobom zareagoval na výroky Lavrova, ktorý kontroverznému americkému žurnalistovi Tuckerovi Carlsonovi povedal, že Rusko je pripravené „použiť akékoľvek prostriedky“, aby zaistilo, že na Ukrajine neutrpí porážku.

Čítajte viac Lavrov: Západ musí pochopiť, že sme pripravení použiť akékoľvek prostriedky proti strategickej porážke Ruska

8:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odcestuje do Paríža na sobotňajšie znovuotvorenie katedrály Notre-Dame. Návštevu Francúzska by mohol využiť aj na rokovania s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom, ktorý sa tiež zúčastní na ceremoniáli, uviedli dva diplomatické zdroje pre Reuters.

Čítajte viac Svet sa teraz trochu zbláznil, povedal Trump pred stretnutím s Macronom a Zelenským

7:25 Vojna na Ukrajine si vyžiadala státisíce mŕtvych a zranených vojakov. Rusko aj Ukrajina pravidelne uvádzajú, koľko vojakov druhej strany zlikvidovali, nehovoria však o vlastných stratách. Ich čísla nie je možné nezávisle overiť.

Ruská štátna agentúra TASS vyčíslila straty Ukrajiny podľa zvodiek, ktoré pravidelne publikuje ruské ministerstvo obrany. Podľa nich celkové straty ukrajinskej armády (zabití a zranení) vo všetkých smeroch na fronte od 6. augusta do 6. decembra predstavovali približne 270,4 tisíca vojakov a 1 217 tankov. Straty Ukrajiny v Kurskej oblasti údajov ministerstva obrany dosiahli 38-tisíc ľudí a 232 tankov. Každého siedmeho príslušníka ukrajinskej armády a každý piaty ukrajinský tank stratil Kyjev v dôsledku vpádu do ruského regiónu, dodáva TASS.

Ukrajinci zrátali celkové straty ruskej armády – od začiatku invázie do 6. decembra 2024 to podľa nich je 750 610 ruských vojakov. V novembri presiahli straty ruského personálu 45 000 vojakov, uviedla ukrajinská armáda. Je to najvyššie mesačné číslo od začiatku invázie, dodáva. V priemere stratili 1 524 vojakov každý deň alebo viac ako jedného bojovníka každú minútu.

7:20 Nemecký spolkový snem – Bundestag – diskutoval o návrhu, ktorý predložila liberálna FDP, požadujúci dodanie rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu. Kancelár Olaf Scholz (SPD) je proti tejto dodávke a počas rozpravy ho jeden z kresťanskodemokratických politikov označil za „kancelára strachu“, uviedla poľská agentúra PAP.

Šéf parlamentnej frakcie FDP Christian Duerr opäť apeloval na dodávky rakiet dlhého doletu Taurus na Ukrajinu. Zároveň varoval pred „nepriamou podporou ruského naratívu“, ktorý naznačuje, že „ktokoľvek, kto dodáva systémy zbraní s dlhým doletom, môže vyvolať jadrovú vojnu v Európe“. „Toto je naratív Vladimíra Putina,“ povedal Duerr v Bundestagu. Politik vyzval Scholza, aby po jeho vyhlásení týkajúceho sa podpory Ukrajiny prišli aj opatrenia. „A to by zabezpečilo mier v Európe,“ povedal Duerr, ktorého citoval portál RND.

Opozičná CDU/CSU varovala kancelára Scholza pred „šírením paniky v diskusii o dodávkach zbraní Ukrajine“. Politik CSU Thomas Erndl povedal, že „Olaf Scholz nie je kancelárom mieru. Je kancelárom strachu. A v konečnom dôsledku aj hrozbou pre bezpečnosť Nemecka.“

Poslanecký klub SPD kancelára podporil. Ralf Stegner z SPD vysvetlil, že je proti dodávkam rakiet dlhého doletu na Ukrajinu, pretože „nechce, aby vojna eskalovala“.

Pravicovo-populistická Alternatíva pre Nemecko (AfD) zasa využila diskusiu na kritiku svojej politiky voči Ukrajine. „Dve bývalé sovietske republiky sú vo vzájomnom konflikte kvôli územným nárokom. Toto nie je naša vojna,“ povedal poslanec AfD Stefan Keuter.

Nemecký kancelár Olaf Scholz verí, že sa podarí vyvinúť spoločnú stratégiu so zvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom pre dosiahnutie mieru na Ukrajine. Šéf nemeckej vlády to podľa agentúry DPA povedal médiám zo skupiny Funke.

„Som presvedčený, že môžeme vypracovať spoločnú stratégiu pre Ukrajinu. Mojou hlavnou zásadou zostáva, že o ničom sa nedá rozhodnúť bez toho, aby sa k tomu vyjadril ukrajinský ľud,“ povedal Scholz. Dodal, že s budúcim americkým prezidentom hovoril „podrobne“ a že jeho tím si priamo vymieňa názory s Trumpovými bezpečnostnými poradcami.

Ukrajina sa stáva hlavnou témou predčasných volieb v Nemecku. Tie sa budú konať vo februári po tom, ako sa minulý mesiac rozpadla Scholzova vládna koalícia troch strán. Líder konzervatívnej opozície Friedrich Merz, ktorý má šancu Scholze zosadiť, vyhlásil, že Nemecko by malo Ukrajine dodať riadené strely Taurus. Scholz sa proti takémuto kroku postavil s tým, že by mohol viesť k eskalácii vojny, ktorú táto krajina vedie s Ruskom.

Scholz v pondelok na návšteve Kyjeva oznámil novú nemeckú pomoc Ukrajine. Je to podľa neho odkaz ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že Nemecko bude stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné.