Dvere katedrály sa otvorili po tom, čo na ne parížsky arcibiskup Laurent Ulrich symbolicky trikrát udrel berlou.
Prenos zo slávnostného znovuotvorenia katedrály
Dlhý potlesk potom zaznel po skončení otváracieho filmu, ktorý vzdal hold ľuďom, ktorí sa na obnove pamiatky podieľali. Po hudobnom vystúpení prehovoril francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý vyjadril vďaku francúzskeho národa tým, ktorí gotický skvost zachránili a rekonštruovali.
„Dnes môžeme spoločne zdieľať radosť a hrdosť,“ vyhlásil Macron. Na slávnostnom otvorení katedrály sa zúčastnilo okolo 1 500 hostí, vrátane ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý pred začiatkom akcie absolvoval trojstranné rozhovory s Macronom a Trumpom a ktorého po príchode do katedrály prítomní privítali potleskom.
Na slávnostné otvorenie prišla tiež napríklad prvá dáma Spojených štátov Jill Bidenová. Nechýbali ani bývalí francúzski prezidenti François Hollande a Nicolas Sarkozy či britský princ William. Medzi hosťami bol tiež americký miliardár a Trumpov blízky spolupracovník Elon Musk. Pápež František sa nezúčastnil. V posolstve, ktoré bolo prečítané, však tento deň označil za radostný deň a vyzval, aby vstup do katedrály zostal bezplatný.
Slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame sa začalo o 19.00 h SEČ na priestranstve pred viac ako 800 rokov starým gotickým symbolom Paríža. Macron potom s pozvanými hosťami vstúpili do katedrály, v ktorej bohoslužbu viedol parížsky arcibiskup Laurent Ulrich.
Po oficiálnom otvorení nasledovalo posolstvo od pápeža Františka a príhovor francúzskeho prezidenta. Následne sa uskutočnili náboženské obrady, ktoré viedol parížsky arcibiskup.
V nedeľu o 10:30 h SEČ sa bude v katedrále konať inauguračná omša s posvätením hlavného oltára. Prvá omša pre verejnosť bude v nedeľu o 18:30 h SEČ.
O 21.00 h SEČ sa začal veľký koncert hviezd populárnej i klasickej hudby, ako sú klavirista Lang Lang, tenorista Benjamin Bernheim alebo speváčka Angélique Kidjoová.
Čítajte viac Macron pozval Pellegriniho na otvorenie katedrály Notre Dame, ale slovenský prezident do Paríža nepriletí. Prečo?
Svoju účasť na slávnosti pri príležitosti znovuotvorenia najslávnejšej parížskej katedrály potvrdili napríklad nemecký prezident Frank-Walter Steinmeier, taliansky prezident Sergio Mattarella či prezidenti Poľska, Chorvátska, Bulharska, Estónska, Fínska či Litvy a prezidentky Gruzínska a Kosova. Na slávnosti sa zúčastní napríklad tiež šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová alebo belgický kráľovský pár či králi Maroka a Jordánska. Prísť má tiež monacké knieža Albert II. a Kensingtonský palác potvrdil, že Britániu bude zastupovať následník trónu princ William.
Na bezpečnosť slávnosti, ktorá sa bude konať s vylúčením verejnosti, dohliada 6 000 policajtov.
Katedrálu Notre-Dame zachvátili plamene večer 15. apríla 2019. Oheň sa rozšíril v krove a pohltil rozsiahle časti katedrály považované za jedno z najlepších diel francúzskej gotickej architektúry. Základný kameň Notre-Dame slávnostne položili na ostrove Île de la Cité na rieke Seine na jar 1163 a stavba bola dokončená v roku 1345. Požiar podľa BBC hasilo 600 ľudí asi 15 hodín. Väčšinu umeleckých a liturgických predmetov sa podarilo zachrániť. Príčina požiaru doteraz nebola úplne objasnená, oheň mohla spôsobiť závada v elektroinštalácii či ohorok cigarety. Na centrálnej vežičke sa vtedy dlhodobo vykonávali reštaurátorské práce. Podľa vyšetrovateľov chrám nikto nezapálil úmyselne.
Čítajte viac Svet sa teraz trochu zbláznil, povedal Trump pred stretnutím s Macronom a Zelenským
Požiar pamiatky zo zoznamu UNESCO, ktorú preslávil aj román Victora Huga Zvonár u Matky Božej, vyvolal po celom svete vlnu solidarity. Na rekonštrukcii sa podieľalo vyše 250 firiem a stovky expertov. Podľa Elyzejského paláca bolo na obnovu darovaných vyše 840 miliónov eur, využitých bolo asi 700 miliónov eur. Na východnej strane pamiatky však zostáva lešenie a rekonštrukcia tejto časti bude podľa agentúry AP pokračovať ešte tri roky.