„Ukrajinský prezident mi práve oznámil, že chce v Nemecku a Poľsku spoluvytvoriť ukrajinský úrad, ktorý Ukrajinky a Ukrajincov podporí buď pri návrate, alebo pri nástupe do práce v Nemecku tak, aby sme v tomto smere mohli spolupracovať,“ uviedol Scholz pred niekoľkými dňami pri vystúpení v Spolkovom sneme.
So Zelenským tému údajne podrobne preberali minulý pondelok počas kancelárovej návštevy v Kyjeve. Ako by mal navrhovaný úrad fungovať, nie je zatiaľ jasné, ale obom krajinám by možno pomohol vyriešiť spoločný problém.
Zatiaľ čo Kyjevu, ktorý už takmer tri roky vzdoruje ruskej agresii, chýbajú na fronte desaťtisíce vojakov, v Nemecku sa zdržuje vyše 1,2 milióna Ukrajincov, pričom takmer 62 percent z nich poberá sociálne dávky (bürgergeld). Oproti príslušníkom iných národností je to veľmi vysoké číslo.
Život zo sociálnych dávok
Nezamestnanosť Ukrajincov je vysoká napriek tomu, že sú v Nemecku voľné státisíce pracovných miest a až 69 percent utečencov z Ukrajiny má ukončené štúdium.
Na rozdiel od žiadateľov o azyl navyše získali štatút dočasnej ochrany, vďaka čomu sa môžu hneď zamestnať. Zo zhruba 850-tisíc práceschopných Ukrajincov v Nemecku to však spravila asi len štvrtina.
Zamestnanosť Ukrajincov v Nemecku je tak nižšia ako vo väčšine iných štátov Európskej únie. Podľa expertov je to dané aj tým, že až 80 percent utečencov z Ukrajiny tvoria ženy a veľa z nich má malé deti, čo ich pri práci obmedzuje.
Čítajte viac Sociálne dávky namiesto práce. Ukrajincom v Nemecku sa nedarí zamestnať
Ďalšie prekážky im kladie povestná nemecká byrokracia, ktorá na uznanie odbornosti vyžaduje rôzne potvrdenia, doklady či kvalifikačné skúšky.
Podľa kritikov však mnohí Ukrajinci ani nemajú motiváciu hľadať si prácu. Namiesto „azylovej podpory“, ktorú poberajú utečenci z iných štátov, dostávajú totiž "bürgergeld“, čo pre dospelých bez rodiny znamená mesačne 563 eur na osobu (o 103 eur viac ako berú utečenci iných národností).
Čítajte viac Zradcovia či obete? Ako Ukrajina „loví“ kolaborantov
Údaje z februára hovoria, že z týchto dávok žilo až pol milióna Ukrajincov, ktorí by mohli pracovať. Mnohí z nich boli muži.
Ako Pravda už v júni informovala, viacerí nemeckí politici prišli s návrhom, aby bojaschopní Ukrajinci, ktorí sa vyhýbajú vojenskej službe vo vlasti, už "bürgergeld“ nedostávali. Malo by ich to donútiť k tomu, aby si v Nemecku konečne našli prácu, alebo sa vrátili na Ukrajinu.
Čítajte viac Dezertérov živiť nebudeme. Nemci chcú skresať sociálne dávky pre ukrajinských mužov
Tento prísny krok našiel zástancov tak v radoch bývalej vládnej koalície, kde ho podporoval napríklad niekdajší minister financií Christian Lindner, ako aj u opozície.
Krajinský minister vnútra v Bavorsku Joachim Herrmann z Kresťanskosociálnej únie (CSU) napríklad vyhlásil, že nie je ďalej možné podporovať Ukrajinu a zároveň vyplácať dávky niekomu, kto nepracuje a nechce ani brániť svoju vlasť.
"Desaťtisíce mužov, pre ktorých na Ukrajine platí povinná vojenská služba, dostávajú tu v Nemecku sociálne dávky. To sa už nedá ďalej vysvetľovať ani nemeckému obyvateľstvu,“ citovali vtedy Herrmanna nemecké médiá.
Čítajte viac Poľsko chce poslať Ukrajincov domov bojovať. Podľa ministra sú Poliaci pobúrení, keď vidia mladých z Ukrajiny vysedávať v ich kaviarňach
60-tisíc dezertérov
Zelenskému podobné opatrenia vyhovujú, keďže Kyjev sa už dlho snaží priviesť k návratu domov čo najviac krajanov z cudziny.
V apríli ukrajinská vláda rozhodla, že zastupiteľské úrady v zahraničí prestanú mužom poskytovať služby pri vystavovaní alebo predlžovaní cestovných pasov či iných dokumentov, aby ich prinútila vrátiť sa do vlasti.
Je známe, že Rusko má nad Ukrajinou veľkú presilu v počte vojakov, v technike i v objeme munície. Na víkendovom stretnutí s budúcim americkým prezidentom Donaldom Trumpom Zelenskyj priznal, že vo vojne zahynulo už 43-tisíc ukrajinských vojakov a ďalších 370-tisíc zranili.
Britský denník Financial Times okrem toho pred pár dňami informoval, že len za prvých desať mesiacov tohto roka dezertovalo asi 60-tisíc ukrajinských vojakov, čo je takmer dvakrát toľko, ako za predošlé dva roky dohromady. Vychádzal pri tom z počtu trestných stíhaní, ktoré proti zbehom začali viesť ukrajinskí prokurátori.
Čítajte viac Veliteľ ukrajinských vojsk: Krym bude znovu ukrajinský, máme plán. Straty Ruska sú ohromujúce
Niektorých vojakov, ktorí opustili svojich druhov, ukrajinské úrady už zadržali, iní sa skrývajú vo vlasti alebo sa snažia ujsť do cudziny.
Podľa Financial Times na dezerciu neraz využívajú aj pobyt vo výcvikových táboroch v spojeneckých krajinách. Z vojenského výcviku v Poľsku údajne každý mesiac ujde približne dvanásť ukrajinských mužov.
Vojaci na fronte sú podľa britských novín vyčerpaní, frustrovaní a zápasia s psychickými problémami. No hoci za dezerciu hrozí až dvanásť rokov väzenia, ukrajinské úrady sa snažia vyhýbať tvrdým postihom.
Čítajte viac Kam sa podel celý pluk? Z ruskej divízie dezertovalo vyše tisíc vojakov
Parlament v novembri odhlasoval zmiernenie zákona, čo umožňuje stiahnuť obvinenie proti zbehom, ktorí sa vrátia k jednotke. Podľa Vadyma Ivčenka z parlamentného výboru pre obranu sa do boja vracia približne 20 percent dezertérov.
Kyjev by chcel v najbližších troch mesiacoch naverbovať asi 160-tisíc nových vojakov. USA a Veľká Británia Ukrajinu vyzvali, aby do armády povolala i mladších mužov – vekovú hranicu by tak zo súčasných 25 rokov mala znížiť na 19 či dokonca iba 18 rokov, čo však Kyjev odmieta.
Či sa do vlasti vrátia aspoň nejakí bojaschopní muži z Nemecka, je zatiaľ otázne.