1020. deň: Zelenskyj pripúšťa nasadenie západných jednotiek na Ukrajine. Putin verí, že Rusko vyhrá

Čítajte viac 1019. deň: Trump: Zelenskyj by sa chcel dohodnúť. Kongresman: Ak Putin nemysli mier vážne, Trump pritvrdí

23:30 Spojené štáty a Británia v pondelok uvalili ďalšie sankcie na Rusko pre údajný nelegálny obchod so zlatom. Spojené kráľovstvo uviedlo, že ním ruský prezident Vladimir Putin financuje vojnu na Ukrajine a podporuje korupciu, uviedla agentúra Reuters.

Britská vláda v dôsledku obvinení zmrazila aktíva piatich osôb. Štyri z nich boli podľa nej zapojené do pašovania zlata, zatiaľ čo jedna kúpila ruské zlato v hodnote okolo 300 miliónov eur a zabezpečila tak príjem ruskej vláde.

Britské ministerstvo zahraničných vecí v tejto súvislosti uviedlo, že nelegálny obchod so zlatom „podporuje korupciu, podkopáva právny štát a podporuje porušovanie ľudských práv týkajúcich sa napríklad detskej práce“.

Ruské veľvyslanectvo v Londýne bezprostredne nereagovalo na žiadosť o vyjadrenie.

Británia spolu s ďalšími veľkými západnými štátmi zakázala dovoz nového ruského zlata po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022. Moskva si odvtedy našla na predaj svojho zlata iné trhy.

V spolupráci s USA Británia minulý týždeň oznámila, že sa im podarilo narušiť celosvetovú sieť na pranie špinavých peňazí a pašovanie zlata využívanú bohatými Rusmi na obchádzanie sankcií.

USA v pondelok uvalili sankcie na desiatky firiem a osôb, ktorí podľa nich boli zapojené do tejto siete sídliacej v Zimbabwe. Informovalo o tom ministerstvo financií Spojených štátov.

Sankcie sú zamerané na kenského obchodníka Kamlesha Pattniho, ktorý sa podľa amerického ministerstva priatelil s bývalým prezidentom Zimbabwe Robertom Mugabem a vykonával machinácie s predajom nerastných surovín. Pattniho sieť údajne zahŕňala subjekty v niekoľkých krajinách vrátane Spojených arabských emirátov, Singapuru a Kirgizska.

20:37 Odhodlanie bojovníkov „špeciálnej vojenskej operácie“ nevzbudzuje žiadne pochybnosti o ruskom víťazstve, tvrdí podľa ruskej agentúry TASS prezident Vladimir Putin.

„Sme hrdí na odvahu našich vojakov bojujúcich v zóne špeciálnej vojenskej operácie, ich odhodlanie nenechá nikoho na pochybách, že vyhráme,“ vyhlásila Putin na slávnostnom odovzdávaní zlatých hviezd, vyznamenaní Hrdinom Ruska.

18:50 Postup ruských vojsk na východe Ukrajiny sa v novembri výrazne zrýchlil a Rusko za uplynulý mesiac dobylo takmer päťkrát viac ukrajinského územia ako za celý minulý rok, upozornil na sociálnej sieti Telegram ukrajinský projekt UA War Infographics.

Čítajte viac Rusi v novembri okupovali rekordne veľkú časť Ukrajiny. Príčiny? Kyjevu chýbali zdroje, Moskva uplatnila novú taktiku

18:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že je otvorený prípadnému nasadeniu západných jednotiek na Ukrajine, aby zaručili bezpečnosť krajiny v rámci širokého úsilia o ukončenie takmer trojročnej ruskej vojny. Rozmiestnenie západných vojakov by bolo krokom k vstupu krajiny do NATO, napísal Zelenskyj na komunikačnej platforme Telegram.

„Predtým však musíme mať jasnú predstavu o tom, kedy bude Ukrajina súčasťou Európskej únie a kedy bude členom NATO,“ konštatoval ukrajinský líder. Na júlovom samite vo Washingtone Severoatlantická aliancia vyhlásila, že Ukrajina je na „nezvratnej“ ceste k členstvu, avšak za člena ju nepozvala. Proti vstupu Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy, kým je vo vojne s Ruskom, sa postavili USA a Nemecko.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo februári nevylúčil možnosť nasadenia západných vojsk na Ukrajine. Macron odmietol uviesť detaily o tom, ktoré krajiny by mohli o takejto možnosti uvažovať, pričom zdôraznil potrebu zachovania „strategickej nejednoznačnosti.“

17:58 Litovská prokuratúra v pondelok oznámila, že tamojšie orgány zadržali člena opozičných konzervatívcov, ktorého obviňujú zo špionáže pre Rusko.

Nemenovaný podozrivý má dvojaké litovské a ruské občianstvo a ešte ako dieťa ho spolu s rodičmi deportovali počas sovietskej okupácie Litvy do Ruska.

Prokurátor Arturas Urbelis uviedol, že podozrivý je členom Zväzu litovských exulantov a politických väzňov. Muž pravdepodobne od roku 2018 zhromažďoval pre ruskú spravodajskú službu GRU informácie o litovských politických stranách a vojenských kapacitách, ako aj o ľuďoch, ktorí boli deportovaní do Ruska počas sovietskej okupácie. Podozrivý vraj komunikoval s GRU prostredníctvom kódovaných vysielačiek.

„Zozbierané informácie síce neboli tajné, ale boli dôležité a slúžili záujmom Ruska,“ povedal zástupca šéfa litovskej spravodajskej služby Remigijus Bridikis.

Dva zdroje pre AFP uviedli, že podozrivý je 82-ročný Eduardas Manovas. Do Litvy sa podľa nich vrátil v roku 1997 a žije v meste Šiauliai na severe krajiny. Predseda konzervatívcov oznámil, že požiadali orgány, aby potvrdili, či je Manovas trestne stíhaný – ak áno, strana ho vylúči.

Litva je členskou krajinou Európskej únie a NATO a podporuje Ukrajinu v jej obrane proti ruskej invázii. Podľa AFP sa Litva obáva, že by sa v prípade porážky Ukrajiny mohla stať ďalším terčom Ruska.

17:50 Režim Bašára Asada sa zrútil, pretože takmer 800 000 ruských vojakov je na Ukrajine a v Sýrii samotnej fakticky nezostali ruské vojská, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa médií zároveň varoval, že pád Ukrajiny by viedol k návratu Ruska do Sýrie a Afriky.

Čítajte viac Zelenskyj: Asadov režim padol, pretože ruskí vojaci sú na Ukrajine

17:30 Holandské stíhačky F-35, ktoré v Pobaltí strážia aliančný vzdušný priestor, minulý piatok zasahovali proti trom ruským lietadlám nad Baltským morom. Sprevádzali ich z patričnej vzdialenosti nad medzinárodnými vodami k hraniciam oblasti zodpovednosti NATO, oznámilo v pondelok podľa agentúry Reuters holandské ministerstvo obrany.

Čítajte viac Holandské stíhačky F-35 vzlietli k trom ruským lietadlám nad Baltským morom

17:00 Zachránia ukrajinskú armádu navrátilci z Nemecka? Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj by si to želal, a tak nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi navrhol vytvorenie nového úradu, ktorý by mal tomu pomôcť. V Nemecku dnes žije vyše 200-tisíc ukrajinských mužov vo veku 18 až 60 rokov, z ktorých mnohí poberajú sociálne dávky. Nové opatrenia ich majú prinútiť, aby sa zamestnali alebo vrátili do vlasti.

Čítajte viac Nájdite si prácu alebo bojujte, odkázal Scholz ukrajinským utečencom

14:45 Kyjev čoskoro získa 4,2 miliardy eur z takzvanej ukrajinskej facility, teda finančného nástroja EÚ na podporu Ukrajiny. Druhú platbu v pondelok schválila Rada EÚ, ktorá zastupuje členské štáty. Peniaze sú určené na podporu makrofinančnej stability a fungovania verejnej správy krajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii.

„V dnes prijatom rozhodnutí Rada dospela k záveru, že Ukrajina splnila nevyhnutné podmienky a reformy uvedené v Ukrajinskom pláne na získanie finančných prostriedkov. Financie budú vyplatené z nástroja na podporu Ukrajiny,“ uviedla Rada EÚ vo svojom vyhlásení. „Rada tiež zdôraznila, že vzhľadom na ťažkú fiškálnu situáciu na Ukrajine je dôležité prideliť peniaze čo najskôr,“ dodala.

V období rokov 2024 až 2027 by mala Ukrajina v rámci takzvanej ukrajinskej facility, teda nástroja pre Ukrajinu, dostať až 50 miliárd eur v grantoch a pôžičkách. Vyplácanie pravidelnej štvrťročnej platby je podmienené tým, že Ukrajina každý štvrťrok až do konca roka 2027 predloží riadne odôvodnenú žiadosť o vyplatenie peňazí.

Európska komisia následne posúdi, či Ukrajina stanovené podmienky uspokojivo plní. Patria medzi ne reformy v energetike, poľnohospodárstve, doprave, ekologickom a digitálnom prechode, ľudskom imaní, štátnych podnikoch, podnikateľskom prostredí, verejných financiách alebo v decentralizácii. Prvá časť peňazí bola vyplatená tento rok v auguste.

14:00 Líder nemeckej konzervatívnej únie CDU/CSU Friedrich Merz, ktorý má pred februárovými predčasnými parlamentnými voľbami najväčšie nádeje na získanie úradu spolkového kancelára, v Kyjeve s ohľadom na mocenskú výmenu v USA navrhol vznik európskej kontaktnej skupiny pre koordináciu pomoci napadnutej Ukrajine. Na spoločnej tlačovej konferencii potom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že chce v najbližších dňoch hovoriť s americkým prezidentom Joe Bidenom o pozvánke do NATO.

„Plánujem v najbližších dňoch zavolať prezidentovi Bidenovi, aby som s ním prebral otázku pozvania do NATO,“ povedal Zelenskyj. „On je súčasným prezidentom a mnoho vecí sa riadi jeho názorom. Rokovania s (Donaldom) Trumpom skôr, ako prevezme úrad, nedávjúa príliš zmysel,“ uviedol. Trump zloží prezidentský sľub 20. januára, dovtedy je šéfom Bieleho domu Biden.

Zelenskyj v posledných dňoch viackrát zopakoval, že by Ukrajina mala dostať rýchlu pozvánku do NATO, považuje to za potrebné pre prežitie svojej krajiny. Tento mesiac povedal, že pozvánka by sa musela týkať celého ukrajinského územia, ale pristúpil by na to, že by sa počas trvania vojny aliančné bezpečnostné záruky nevzťahovali na Ruskom okupované územia.

Zmena v Bielom dome je podľa Merza dôvodom, aby Európa rozmýšľala o ďalšej koordinácii pomoci Ukrajine. „Musíme urobiť všetko, aby sme bez podmienok umožnili Ukrajine právo na sebaobranu,“ povedal. Navrhol preto vznik európskej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajina. Už teraz existuje kontaktná skupina, ktorú vedú Spojené štáty.

13:50 Ukrajinská strana potvrdila, že telá zosnulých získali, ale že je potrebná ich dodatočná identifikácia. Rusko odovzdalo Ukrajine telá vojnových zajatcov, ktorí zahynuli tento rok v januári, keď sa s nimi neďaleko hraníc s Ukrajinou zrútilo lietadlo.

Ukrajinský štáb pre otázky vojnových zajatcov podľa serveru RBK Ukrajina uviedol, že „príslušné inštitúcie v rámci trestného konania zisťujú, či pozostatky týchto osôb skutočne patria ukrajinským vojakom“.

11:50 Rusko odovzdalo Ukrajine telá vojnových zajatcov, ktorí zomreli tento rok v januári, keď sa s nimi neďaleko hraníc s Ukrajinou zrútilo lietadlo. O odovzdaní podľa ruskojazyčného servisu BBC informovala ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová. Ukrajinská strana sa k tomuto oznámeniu nevyjadrila.

Telá boli odovzdané. Bolo to dokončené a ja som tomu bola prítomná, povedala Moskalkovová. Kedy presne Rusko pozostatky ukrajinských vojnových zajatcov ukrajinskej strane odovzdalo, neuviedla.

Dopravné lietadlo Il-76 bolo zostrelené 24. januára v ruskej Belgorodskej oblasti pri dedine Jablonovo vzdialenej niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ukrajinou. Na jeho palube bolo podľa ruského ministerstva obrany 65 ukrajinských vojnových zajatcov, ktorí mali byť neskôr vymenení za zajatých Rusov, šesť členov posádky a troch členov sprievodu. Všetci zomreli.

Lietadlo podľa Moskvy zasiahli strely odpálené z amerického protiraketového systému Patriot z ukrajinskej Charkovskej oblasti. Ukrajinské ministerstvo obrany vtedy uviedlo, že Rusko Ukrajinu o trase lietadla a spôsobe odovzdania zajatcov neinformovalo. Dalo najavo, že pristátie dopravného lietadla v širšie poňatej bojovej zóne nemôže byť bezpečné. Kyjev tiež spochybňoval, že lietadlo prevážal vojnových zajatcov.

Moskalkovová podľa serveru Meduza na začiatku marca informovala, že Ukrajina súhlasila s prevzatím tiel zajatcov zosnulých pri leteckej havárii. Uviedla, že kvôli tomu bola v kontakte so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Lubincom a že jej potvrdil, že Kyjev je pripravený telá prijať.

11:30 Predák nemeckej konzervatívnej únie CDU/CSU Friedrich Merz, ktorý má pred februárovými predčasnými parlamentnými voľbami najväčšie nádeje na získanie úradu spolkového kancelára, v pondelok na Ukrajine rokuje o obrane pred ruskou inváziou. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá poznamenala, že v porovnaní so sociálnodemokratickým kancelárom Olafom Scholzom je Merz zástancom ostrejšieho postupu proti Moskve. Merz sa priaznivo kloní aj k dodávkam striel s plochou dráhou letu Taurus, ktoré Scholz Kyjevu poskytnúť opakovane odmietol.

„Chceme, aby sa táto strašná vojna skončila čo najskôr a aby sa do Európy vrátil mier,“ povedal šéf nemeckej opozície Merz po príchode do ukrajinskej metropoly. Poznamenal, že svojou cestou chce uistiť ukrajinské vedenie, že konzervatívna únia Kyjev podporuje.

„Len ak bude Ukrajina silná, tak až bude (ruský prezident Vladimir) Putin pripravený vyjednávať,“ povedal Merz. „Keď naša podpora zoslabne, bude vojna trvať dlhšie. Ak bude podpora stála, tak vojna sa skončí rýchlejšie,“ uviedol.

11:25 Ruské vrtuľníky a lietadlo utrpeli značné škody pri útoku ukrajinských námorných dronov Sea Baby v Kerčskom zálive na Kryme. Uviedla to v pondelok na Telegrame Ukrajinská bezpečnostná služba a dodala, že špeciálnu operáciu uskutočnili v noci na piatok. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Zachytený rozhovor medzi ruskými vojakmi podľa Ukrajinskej bezpečnostnej služby naznačuje, že na palube vrtuľníkov bolo veľa mŕtvych a zranených a vážne bolo poškodené lietadlo. Ukrajinské námorné drony boli vyzbrojené veľkokalibrovými guľometmi s automatickým navádzaním. Ruskí piloti boli útokom zaskočení, keď sami chystali operáciu.

Drony zasiahli aj ruský čln prevážajúci vojenskú techniku ​​a vybavenie na opravu Krymského mosta, ktorý Rusi stále obnovujú po predchádzajúcich útokoch ukrajinských špeciálnych služieb.

11:10 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zadržala 11 zamestnancov a šéfa siete medzinárodných call centier, ktoré fungovali v záujme bývalého gruzínskeho ministra obrany, uviedli v pondelok ruské tlačové agentúry.

„Federálna bezpečnostná služba Ruskej federácie zastavila nelegálne aktivity medzinárodnej siete call centier, ktoré fungovali v záujme bývalého gruzínskeho ministra obrany a zakladateľa spoločnosti Milton Group Davida Kezerašviliho, ktorý sa v súčasnosti ukrýva v Londýne,“ uviedla ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na vyhlásenie FSB.

Medzi zadržanými je aj izraelsko-ukrajinský šéf jedného z údajne podvodných call centier, uviedla RIA.

10:35 Výdavky Kremľa na vojnu na Ukrajine prekročili sumu 200 miliárd dolárov. Povedal to v prejave na Reaganovom národnom obrannom fóre v Kalifornii americký minister obrany Lloyd Austin, pričom ruské výdavky označil za ohromujúcu cenu. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje z prejavu zverejneného na stránke rezortu obrany USA.

Austin zdôraznil dôležitosť odolávania Kremľu a podpory Ukrajiny. Vyzdvihol úspech kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny známej aj ako Ramsteinská skupina, ktorá Ukrajine poskytla priamu bezpečnostnú pomoc v hodnote viac ako 57 miliárd dolárov.

„Spoločne sme pomohli Ukrajine prežiť totálny útok najväčšej armády v Európe," poznamenal Austin. Zároveň dodal, že USA a ich spojenci sa vyhli jadrovej konfrontácii s Ruskom, posilnili východné krídlo NATO a podnietili členov aliancie zvýšiť ročné výdavky na obranu o takmer 80 miliárd dolárov.

9:32 Ruská armáda v noci na dnešok nad ukrajinským územím vyslala dve riadené strely s plochou dráhou letu Ch-59/69 a 37 bezpilotných lietadiel. Informovalo o tom letectvo napadnutej krajiny, podľa ktorého protivzdušná obrana obe strely a 18 dronov zostrelila. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho protivzdušná obrana v troch regiónoch zneškodnila 13 ukrajinských dronov. Z Ruskom okupovaného Donecku na východe Ukrajiny bol dnes hlásený výbuch auta.

Ukrajinské letectvo tiež vo svojej každodennej správe informovalo, že 18 ruských dronov zmizlo z radaru, pravdepodobne vďaka aktívnym protiopatreniam elektronického boja. Jeden zostal v ukrajinskom vzdušnom priestore. Úlomky zostreleného bezpilotného lietadla poškodili infraštruktúru niekoľkých súkromných firiem vo Vinnyckej oblasti v západnej časti Ukrajiny.

V okupovanom Donecku utrpeli dvaja ľudia zranenia pri explózii terénneho auta. Podľa ruskojazyčných telegramových kanálov, na ktoré sa odvoláva RBK Ukrajina, je jeho majiteľom šéf väznice v Olenivke, kde sú držaní ukrajinskí vojnoví zajatci. V júli 2022 tam pri ostreľovaní prišlo o život vyše päť desiatok ukrajinských väzňov. Kyjev z ich smrti obviňuje Rusko.

7:08 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 754 590 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas nedele prišli Rusi o 1 220 vojakov, 18 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, tri delostrelecké systémy a 24 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 519 tankov, 19 589 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 30 989 vozidiel a autocisterien, 21 061 delostreleckých systémov, 1 253 odpaľovacích raketových systémov, 1 023 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 093 dronov, 2 859 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 636 kusov špeciálnej techniky.

6:25 Snažím sa o zastavenie vojny na Ukrajine, povedal novozvolený americký prezident Donald Trump v rozhovore pre kanál NBC News. Podľa neho sa európske krajiny nepodieľajú na financovaní Kyjeva tak ako Spojené štáty, aj keď je vojna pre Európu podstatnejšia.

„Vojna s Ruskom je pre Európu dôležitejšia ako pre nás. Je to dôležité pre každého, ale pre Európu je to dôležitejšie ako pre nás. Máme medzi sebou takú malú vec, ktorá sa volá oceán,“ povedal Trump.

„Sme na 350 miliardách a Európa na 100 miliardách. Prečo Európa nie je na tom ako my? Jediné, čo by sa malo stať, že Európa to dorovná. Biden mal spraviť to, čo ja v prípade NATO, keď som povedal, že musia platiť svoje účty,“ uviedol novozvolený prezident USA.

Dostana Ukrajina menej peňazí? „Možno… pravdepodobne… určite…,“ odpovedal Trump na otázku.

V tejto vojne sú zabíjaní ľudia na úrovniach, ktoré ešte nikto nevidel, museli by ste sa vrátiť do čias druhej svetovej vojny, uviedol Trump. Povedal, že keby bol prezidentom tak by sa konflikty v Izraeli a na Ukrajine nerozhoreli. Podľa neho sú zabíjané státisíce ľudí.

„Jediná vec, ktorá zastaví guľku, je telo, ľudské telo. A ľudia sú zabíjaní, státisíce na oboch stranách. Rusko ich stratilo pravdepodobne 500 000, Ukrajina stratila viac, ako hovorí, pravdepodobne 400 000. Hovoríme o stovkách tisíc tiel ležiacich po poliach. Je to tá najhlúpejšia vec, akú som kedy videl, a nemalo sa to nikdy stať. Biden to mal byť schopný zastaviť,“ uviedol Trump.

S ruským prezidentom Vladimirom Putinom v poslednom čase nehovoril, ale vyhol sa odpovedi, či s ním nehovoril skôr. „Nechcem k tomu nič povedať, pretože nechcem urobiť nič, čo by mohlo brániť vyjednávaniu,“ povedal.

Uviedol tiež, že NATO využíva Spojené štáty, ale ak budú členské štáty platiť svoje účty, tak USA v aliancii zostane.

„NATO nás využíva. Po prvé, využívajú nás pri obchode, teda európske národy… Neberú od nás autá, neberú potraviny, nič. Je to hanba. A navyše ich bránime. Je to teda dvojitý úder… Dokázal som získať stovky miliárd dolárov pre NATO len tvrdým prístupom. Povedal som krajinám, nebudem vás chrániť, kým nezaplatíte a oni začali platiť. A to predstavovalo viac ako 600 miliárd dolárov. To je veľká vec. Inak by ani nebojovali. Nemali by peniaze na boj. Ak platia svoje účty a ak sa k nám budú správať správajú férovo, odpoveďou je, že by som v NATO zostal,“ uviedol Trump pre NBC.

Čítajte viac Trump zvažuje vystúpenie USA z NATO, Európa musí platiť