„Takto dobre som nespal už 14 rokov,“ povedal pre BBC s odvolaním sa na roky občianskej vojny vo svojej krajine opozičný aktivista Abdal Alhamdo telefonicky z mesta Halab (Aleppo). Celá Sýria je podľa neho šťastná, pretože začína nová, lepšia doba. „Aleppo je jedno z najpokojnejších miest, v uliciach nie sú žiadne ozbrojené skupiny,“ povedal na otázku, či sa obáva chaosu či novej občianskej vojny. Podľa neho Sýrčania tiež nedovolia, aby im znovu vládol autoritársky vodca.
Asadov režim totiž po bleskovej ofenzíve, ktorá trvala necelé dva týždne, cez víkend zvrhli rôzne skupiny povstalcov. Prednou postavou je líder radikálneho islamistického zoskupenia Hajat Tahrír aš-Šám (HTS) Abú Muhammad Džúlání. Zoskupenie HTS vzišlo pôvodne zo sýrskej odnože teroristickej siete Al-Káida, ale Džúlání sa v posledných dňoch snaží ubezpečovať náboženské menšiny v Sýrii, že chce mierumilovné spolunažívanie všetkých.
Sever BBC dnes tiež opísal, ako to vyzerá v Damasku deň po jeho dobytí povstalcami. „Ulice sú prázdne, obchody zatvorené. Ľudia majú strach, čo bude ďalej, či sa budú môcť vrátiť k normálnemu životu, poslať deti do školy, "povedala BBC Suhajra Zakútová z Medzinárodného výboru Červeného kríža. Podľa nej majú Sýrčania milióny otázok. "Zmeny sa udiali tak rýchlo,“ dodala.
Čítajte viac „Ľudský bitúnok“. Z Asadovho väzenského pekla oslobodili aj ženy a deti. Mnohí nechápu, čo sa deje
Zvrhnutie sýrskeho prezidenta Bašára Asada vyvolalo v krajine spomienky na povstania v Egypte, Líbyi, Tunisku a Jemene, ktoré sa skončili občianskou vojnou alebo autoritárskou vládou. Sýrčania dúfajú v lepšie časy, píše v analýze The New York Times (NYT).
Dynamika v Sýrii vytvára podľa NYT mimoriadne náročné podmienky pre odovzdanie moci. Džihádistická skupina Hajat Tahrír aš-Šám je jednou z viacerých súperiacich opozičných skupín, ktoré sa musia dohodnúť na tom, ako viesť Sýriu v období po Asadovi.
HTS súperí o vplyv s ďalším hnutím podporovaným Tureckom sídliacim na severe krajiny a so sekulárnou alianciou vedenou Kurdami na východe, ktorú zas podporujú USA. Južnú časť ovládajú povstalecké skupiny drúzskej menšiny, ktorá je odnožou islamu.
HTS sa pokúša prezentovať ako umiernené hnutie, ktoré sa snaží zachovať práva menšín vrátane kresťanov, drúzov či alavitov. V USA a ďalších krajín však patrí na zoznam teroristických organizácií, a ak tento sľub nesplní, podľa analytikov by to mohlo viesť k predĺženiu občianskej vojny. „Nemôžete ľuďom povedať, že sú v bezpečí. Musia tomu veriť,“ povedal bývalý minister britskej vlády Alistair Burt. „Preto je správanie HTS – a všetkých, ktorí majú v súčasnosti zbrane v oslobodených mestách – také dôležité,“ dodal.
Čítajte viac Asadov režim padol, opozícia sľubuje vybudovať novú a mierumilovnú Sýriu
Pád Asada má víťazov i porazených
Zvrhnutie sýrskeho vodcu Asada so sebou prináša množstvo geopolitických zmien, ktoré môžu mať dopad nielen na región Blízkeho východu, ale aj v medzinárodnom meradle. Web Politico zhodnotil, kto sú potenciálni víťazi a porazení z tohto zásadného posunu.
Najhlavnejší víťaz celej tejto situácie môže byť samotná Sýria, hoci tu zatiaľ s veľkým dodatkom „možno“. Sýrsky ľud prežil 13-ročnú občiansku vojnu a takmer polstoročie brutálnej vlády rodiny al-Asadovcov, ktorá na udržanie moci využívala cenzúru, štátny teror, masové deportácie, chemické útoky a masakre. Vojna si vyžiadala životy 470-tisíc až 600-tisíc ľudí, čo z nej robí druhý najsmrteľnejší konflikt 21. storočia po druhej vojne v Konžskej demokratickej republike.
Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
Ďalším víťazom je Turecko, ktorého prezident Recep Tayyip Erdogan podporoval sýrske povstalecké skupiny a pád Asada môže znamenať posilnenie Erdoganovho geopolitického postavenia. Profituje tiež Izrael, ktorého premiér Benjamin Netanjahu povedal, že zvrhnutie sýrskeho prezidenta „je priamy výsledok“ izraelskej práce „proti Hizballáhu a Iránu – hlavným Asadovým podporovateľom“.
Ako porazení by sa mohli cítiť sýrski Kurdi. Bašár Asad ich do značnej miery nechal napospas osudu na severovýchode Sýrie, kde sa tešili čiastočnej autonómii. Je však otázne, či nový režim v Damasku poskytne Kurdom rovnakú voľnosť, najmä ak sa bude chcieť zavďačiť za podporu Erdoganovi. Do veľkej miery to, samozrejme, závisí od toho, ako sa bude Sýria politicky vyvíjať.
Moslimská náboženská skupina alaviti tvorí asi 12 percent sýrskeho obyvateľstva. Už dlho sa obávajú, že v prípade zvrhnutia al-Asada vyznávajúceho rovnaké náboženstvo budú trpieť. Alaviti, ktorí sú odnožou šiitského islamu, boli chrbtovou kosťou Asadovho režimu a zastávali najvyššie pozície vo vláde, armáde a spravodajských službách.
Španielsky denník El País dnes napísal, že v Damasku sa už objavili skupinky povstalcov, ktorí sa snažia nastoliť zdanie poriadku a bezpečnosti. Niektorí majú na uniformách dokonca aj štítok „nová polícia“. Dvaja z nich napríklad stáli pri vchode do policajnej stanice, ktorú deň predtým vypálil dav, opísal El País. Podľa neho sú z vlády „národné spásy“, ktorú zoskupenie HTS vytvorilo v oblasti Idlibu, kde sa v minulých rokoch stalo najmocnejšou silou v regióne. Tam utekali povstalci aj s rodinami z ostatných oblastí Sýrie, ako ich postupne Asadov režim s pomocou Ruska dobýval späť.
Za historický moment označil zvrhnutie Asada aj právnik Džihán Amín žijúci v Damasku. „Na slobodu sa konečne dostali politickí väzni. Niektorí z nich za mrežami skončili už ako pätnásťroční,“ povedal denníku The National. „Celý národ oslavuje. V Damasku, Homse, Hamá,“ dodal.
Väzenie hrozilo v Sýrii v roku 2014 aj vtedy maloletej Sarah Hunajdiovej z juhosýrskeho mesta Suvajda. „Utiekla som z krajiny, pretože mi hrozilo zatknutie kvôli príspevku na sociálnej sieti,“ povedala denníku The National dievča, ktoré v emigrácii vyštudovalo Harvardovu univerzitu. „Mojich kamarátov, ktorým bolo vtedy 16 či 17 rokov, zatkli a mučili ich. Niektorým trhali nechty, pálili ich cigaretami a bili železnými tyčami,“ dodala.
Čítajte viac Asadov palác v plameňoch. Sýrčania prepychovú rezidenciu vyrabovali
Mnohé sýrske rodiny oslavujú, že vďaka pádu Asadovej vlády vyjdú z väzenia ich blízki. Podľa Rim Turkmaniovej z londýnskej ekonomickej školy LSE ale zmena režimu so sebou prináša aj obavy. „Zrazu sa otvoria všetky rany,“ povedala BBC.
Opatrne optimistický strán ďalšieho vývoja v Sýrii je aj Kamira Sadún, ktorý v roku 2014 ušiel do Holandska a ktorého rodina zostala v Sýrii. „Ďalšie obdobie môže byť rovnako krvavé ako to predchádzajúce,“ povedal denníku The National. „Dúfam ale, že Sýria bude domovom všetkých,“ dodal.
Horkosladké pocity má teraz novinár Hišám Arafát z mesta Kámišlí na severovýchode Sýrie, ktorý čaká na azyl v Holandsku. Jeho radosť je síce obrovská, obavy má ale o vývoj v oblastiach na severovýchode Sýrie, kde za vojny vznikla de facto kurdská autonómia. „Koniec Asadovej vlády prináša nádej, ale mnohé kurdské mestá zostávajú pod tureckou okupáciou. Takzvaná opozícia sa k nám často správala ako k bezvercom. Mojím snom je Sýria bez tyranie a extrémizmu, kde všetci bez ohľadu na etnický pôvod budú žiť v mieri vedľa seba,“ povedal denníku The National.
A zatiaľ čo mnohí z vyše piatich miliónov Sýrčanov, ktorí kvôli vojne emigrovali, sa začínajú vracať domov, najmä z Turecka či Libanonu, niektorí už tiež krajinu opúšťajú. Okrem prezidenta Asada a jeho rodiny podľa serveru The New Arab utieklo v nedeľu tiež vyše 1 000 sýrskych vojakov do Iraku.