Rakúske veto doteraz úplné rozšírenie zóny bez vnútorných hraničných kontrol znemožňovalo. Obe balkánske krajiny síce do schengenského priestoru vstúpili na konci marca, ale kontroly tým skončili len na vnútorných vzdušných a námorných hraniciach s ostatnými členskými krajinami. Pozemné kontroly zatiaľ zostávajú.
„Nebudeme sa stavať proti,“ odpovedalo rakúske ministerstvo vnútra na otázku tlačovej agentúry. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner v pondelok večer potvrdil, že sa Rumunsku a Bulharsku teraz otvorí aj „pozemný Schengen“.
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
Rozhodnutie Viedne znamená, že Karner vo štvrtok na zasadnutí únijných ministrov vnútra v Bruseli bude hlasovať za plné členstvo Bulharska a Rumunska v schengenskej zóne. Členské štáty EÚ tak formálne potvrdia plné prijatie Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru od 1. januára budúceho roka.
Terajšie maďarské predsedníctvo v Rade EÚ už na konci novembra informovalo, že zástupcovia členských štátov EÚ sa zhodli na úplnom prijatí Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru od začiatku roka 2025. Rakúsko však zmenu svojho postoja potvrdilo až teraz.
Čítajte viac Meno Muhammad sa v Anglicku a vo Walese stal po prvýkrát najobľúbenejším menom
Prijatie nových krajín do schengenského priestoru si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov Európskej únie. Bulharsko a Rumunsko splnili kritériá na vstup do priestoru voľného pohybu už v roku 2011, niektoré štáty ale z rôznych dôvodov prístup týchto dvoch krajín blokovali – v roku 2011 Holandsko s Fínskom. Neskôr sa proti prijatiu oboch balkánskych krajín stavalo Nemecko, ale predovšetkým Rakúsko, ktoré zablokovalo úplný vstup Bulharska a Rumunska na konci roka 2022. Neskôr Viedeň súhlasila aspoň s obmedzeným členstvom oboch krajín. Dlhodobo sa pritom obávala prílevu žiadateľov o azyl.