1021. deň: ISW: Rusko stráca schopnosť financovať agresiu a udržiavať stabilitu ekonomiky. Koľko peňazí už Moskve spálila vojna?

Čítajte viac 1020. deň: Zelenskyj pripúšťa nasadenie západných jednotiek na Ukrajine. Putin verí, že Rusko vyhrá

23:25 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok telefonoval s poľským premiérom Donaldom Tuskom, ktorému poďakoval za „neochvejnú podporu“ Ukrajiny. Počas rozhovoru sa lídri zhovárali aj o prioritách poľského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré poľská vláda v utorok predstavila.

Zelenskyj na sociálnej sieti X o telefonáte s Tuskom napísal, že poľskému premiérovi „poďakoval za neochvejnú podporu spriateleného Poľska a realizáciu nového balíka vojenskej pomoci.“

„Diskutovali sme o pokroku Ukrajiny na jej ceste k európskej integrácii a o prioritách šesťmesačného predsedníctva Poľska v Rade EÚ, ktoré sa začne v januári,“ uviedol Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň informoval o vzájomných návštevách, ktoré sa uskutočnia v blízkej budúcnosti. Zdroje agentúry PAP uviedli, že stretnutie Zelenského a Tuska sa pravdepodobne uskutoční na Ukrajine v nasledujúcich dňoch.

Zelenskyj a Tusk spolu telefonovali aj 20. novembra. Ukrajinský prezident vtedy oznámil, že ich stretnutie sa uskutoční do konca tohto roka.

Poľsko prevezme od Maďarska šesťmesačné rotujúce predsedníctvo v Rade EÚ 1. januára 2025. Motto poľského predsedníctva v Rade EÚ znie: „Bezpečnosť, Európa!“.

22:00 Najmenej štyria ľudia prišli o život a ďalších 20 utrpelo zranenia pri ruskom útoku na Záporoží na juhovýchode Ukrajiny, uviedol v novej bilancii na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Ivan Fedeorov. Počet obetí stúpa spolu s tým, ako záchranári nachádzajú mŕtve telá v ruinách súkromnej nemocnice, ktorú zničila ruská raketa, objasňujú ukrajinské médiá. Je možné, že v troskách sú ešte ďalší mŕtvi, poznamenala agentúra AFP.

Federor predtým napísal, že si ruský útok vyžiadal troch mŕtvych a piatich ranených, ale neskôr spresnil, že sa lekárom podarilo resuscitovať človeka, ktorý bol pôvodne vyhlásený za mŕtveho. Medzi dvoma desiatkami ranených je aj päťročné dievča, ktoré zdravotníci ošetrili na mieste.

„Každý takýto útok dokazuje, že je nevyhnutné posilňovať našu protivzdušnú obranu,“ zareagoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a dodal, že Kyjev odovzdal partnerom svoje požiadavky ohľadom rakiet Patriot a ďalších vhodných zbraňových systémov. „Je to otázka iba politických rozhodnutí. Rozhodnutie americkej vlády, rozhodnutie európskych lídrov, rozhodnutie ďalších partnerov vo svete. Rozhodnutia, ktoré môžu zachrániť tisícky životov a zbaviť ruský teror zmyslu,“ zdôraznil.

Šéf susednej Doneckej oblasti Vadym Filaškin predtým informoval o dvoch mŕtvych a najmenej šiestich ranených v dôsledku ruského ostreľovania východoukrajinských obcí.

Práve v Doneckej oblasti sa odohráva hlavný nápor ruskej ofenzívy, ktorej cieľom sa javí dobytie celého Donbasu.

Ďalšieho zabitého civilistu hlásia podľa médií úrady v Chersonskej oblasti.

Najmenej 11 ranených si vyžiadal ruský útok na mesto Zlatopil v Charkovskej oblasti na severovýchode krajiny, ktoré zasiahli pravdepodobne najmenej tri ruské rakety Iskander-M, napísal na Telegrame šéf oblastnej správy Oleh Synehubov.

Rusko sa doteraz nevyjadrilo. Moskva však od začiatku vojny stále popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov či na civilné objekty alebo sa dokonca dopúšťali vojnových zločinov, hoci OSN medzitým overila a potvrdila, že tisíce civilistov prišli o život vo vojne rozpútanej vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina.

21:35 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a poľský prezident Andrzej Duda sú pre Ukrajincov najdôveryhodnejšími zahraničnými lídrami. Vyplynulo to z prieskumu ukrajinskej neziskovej organizácie Centrum Nová Európa, v ktorom obom politikom vyjadrilo dôveru 65 percent respondentov. Prieskum vykonala ukrajinská organizácia v novembri a výsledky zverejnila v utorok, píše TASR.

V rebríčku dôveryhodnosti za von der Leyenovou a Dudom nasleduje kanadský premiér Justin Trudeau, potom francúzsky prezident Emmanuel Macron a prvú päťku uzatvára moldavská prezidentka Maia Sanduová.

Vysokú mieru dôvery Ukrajincov vo von der Leyenovú si Centrum Nová Európa vysvetľuje najmä jej podporou Ukrajiny na ceste do Európskej únie.

Dôvera v Dudu nie je podľa Centra Nová Európa prekvapivá, keďže poľskí predstavitelia sú vo všeobecnosti Ukrajincami vnímaní pozitívne. Organizácia však upozorňuje na značný pokles v prejavenej dôvere poľskému prezidentovi v porovnaní s výsledkami z predošlých rokov. Odôvodňuje to blokovaním hranice s Ukrajinou či negatívnymi vyjadreniami niektorých ďalších poľských politikov.

Prvú trojicu v ankete uzatvára kanadský premiér Justin Trudeau s takmer 60 percentami hlasov. Organizátori prieskumu tento výsledok považujú za prekvapivý a poznamenávajú, že Kanada nepatrí medzi najväčších darcov Ukrajiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron je podľa výsledkov jediný západný líder, ktorému Ukrajinci v porovnaní s predošlými rokmi dôverujú viac. Agentúra jeho postup odôvodňuje jeho pozitívnym názorom na vojenskú pomoc Ukrajine.

Prvú päticu najdôveryhodnejších svetových lídrov uzatvára prozápadná moldavská prezidentka Maia Sanduová.

Centrum Nová Európa si všíma, že medzi Ukrajincami „mierne narástla aj podpora predstaviteľom nepriateľských štátov“. Zatiaľ čo ruský prezident Vlamidir Putin má takmer nulovú podporu, bieloruský prezident Alexander Lukašenko dosiahol v ankete skoro tri percentá. Podľa ukrajinskej mimovládnej organizácie to môže byť tým, že hoci ruské vojská v roku 2022 vpadli na Ukrajinu aj z územia Bieloruska, samotná bieloruská armáda sa k nim napriek obavám Ukrajincov doteraz nepridala. Okrem toho „Lukašenko mierne zmenil svoju rétoriku na menej nepriateľskú“, všíma si Centrum Nová Európa.

Konštatuje, že dôvera vo svetových lídrov na Ukrajine vo všeobecnosti klesá, o čom svedčí aj prepad amerického prezidenta Joea Bidena z vlaňajších 82 percent na tohtoročných 55 percent, ale aj pád nemeckého kancelára Olafa Scholza zo 61 percent na necelých 25 percent.

Polepšil si však novozvolený americký prezident Donald Trump. Centrum Nová Európa poznamenáva, že kým vo Francúzsku mu dôveruje 16 percent ľudí, v Británii 30 percent a v Maďarsku 37 percent, na Ukrajine je to až takmer 47 percent. Pritom keď sa vlani pýtali Ukrajincov, či dôverujú viac Bidenovi alebo Trumpovi, až 78 percent sa vyjadrilo v prospech úradujúceho prezidenta a iba desať percent uprednostnilo jeho predchodcu.

Centrum predpokladá, že tento posun je dôsledkom očakávaní Ukrajincov, že nová americká administratíva zaujme jasnejší a rozhodnejší postoj voči Ukrajine. „Nemožno vylúčiť, že niektorí respondenti majú aj určité nádeje na obnovu mieru na Ukrajine, ako to Trump zdôrazňoval počas predvolebnej kampane,“ dodáva Centrum Nová Európa.

21:15 Prísne americké právne pravidlá bránia tomu, aby znovuzvolený prezident Donald Trump mohol v súčasnosti rokovať o prímerí na Ukrajine. Povedal to v utorok v Budapešti predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, ktorý sa deň predtým na Floride stretol s Trumpom. Vo videu zverejnenom na Facebooku vyjadril Orbán presvedčenie, že po nástupe staronového prezidenta USA do úradu 20. januára sa situácia zmení, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Podľa slov Orbána zatiaľ mali s Trumpom iba stretnutie, na ktorom si navzájom zablahoželali. „Najmä ja jemu,“ dodal premiér s poznámkou, že oficiálne rokovania sa začnú, až keď Trump opäť prevezme úrad hlavy štátu.

„Ak si dnes dvaja ľudia, či už v Európe alebo v Amerike sadnú, aby sa spolu porozprávali, len ťažko sa môžu vyhnúť rozhovorom o mieri a vojne,“ podčiarkol.

Orbán sa v pondelok stretol s Trumpom a miliardárom Elonom Muskom v sídle novozvoleného amerického prezidenta v Mar-a-Lago na Floride.

Obaja lídri sa stretli aj v júli a rokovali o „možnostiach mieru“, pričom Orbán presadzoval prímerie na Ukrajine, uviedol hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi.

Orbán je dlhoročným Trumpovým stúpencom. V Európskej únii je čoraz viac izolovaný pre svoje väzby na Rusko a nesúhlas s vojenskou pomocou Ukrajine. Napísala to pri tejto príležitosti agentúra Reuters, podľa ktorej Orbán Trumpa vyzdvihuje ako „muža mieru“, ktorý by rýchlo ukončil vojnu na Ukrajine, a očakáva, že jeho úzke osobné väzby s novozvoleným prezidentom zvýšia jeho postavenie v politicky roztrieštenej Európe a posilnia podporu jeho krajne pravicových spojencov v čase, keď doma čelí vážnym prekážkam.

Čítajte viac Orbán: Trump nie je v situácii, aby rokoval o otázkach prímeria na Ukrajine

21:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripísal zodpovednosť za útok dronu na vozidlo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) ruskej armáde, ktorá okupuje časť Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, kde sa incident odohral. T

Zelenskyj vo svojom statuse napísal, že tento útok „jasne ukázal, ako Rusko nazerá na všetko, čo súvisí s medzinárodným právom, medzinárodnými inštitúciami a bezpečnosťou“.

Ukrajinský prezident v statuse tvrdí, že vykonávatelia dronového útoku „presne vedeli, čo robia, a konali premyslene“. Zelenskyj dodal, že tento útok si vyžaduje jasnú a rozhodnú reakciu zo strany MAAE a ďalších medzinárodných partnerov. Upozornil, že mlčenie alebo ponechanie útoku bez reakcie „len podporí ďalšie zločiny“.

18:53 Vozidlo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) utrpelo vážne poškodenie po zásahu dronom na ceste do Ruskom okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne. Uviedol to dnes šéf agentúry Rafael Grossi. Nikto podľa neho nebol zranený. Grossi neuviedol, kto podľa neho za útokom stál.

MAAE v elektrárni nachádzajúcej sa blízko frontovej línie udržiava tím odborníkov, ktorí monitorujú situáciu. Tímy sa pravidelne striedajú, pričom dronový incident sa podľa Grossiho odohral počas posledného striedania.

„Ako generálny riaditeľ MAAE tento útok na zamestnancov MAAE čo najdôraznejšie odsudzujem,“ uviedol Grossi s tým, že útoky na jadrové elektrárne sú neprípustné. „Útoky na tých, ktorí sú zodpovední za jadrovú bezpečnosť týchto elektrární, sú ešte neprijateľné,“ dodal.

Agentúra zároveň zverejnila fotografiu, na ktorej je vozidlo s nápisom MAAE, ktoré má zničený a obhorený zadok.

17:35 Ruské železnice obnovia osobné vlakové spojenia s Čínou a Severnou Kóreou, ktoré boli prerušené od roku 2020. V utorok to ruský železničný prepravca oznámil na sociálnej sieti Telegram. TASR informuje na základe správy agentúry TASS.

„Obnovujeme osobnú železničnú dopravu s Čínou a KĽDR zavedením cestovného poriadku na roky 2024 až 2027,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Novým cestovným poriadkom sa obnoví prevádzka medzinárodných vlakov čínskych železníc na trase z čínskeho pohraničného mesta Suej-fen-che do ruského Grodekova v Prímorskom kraji. Vlak bude premávať jedenkrát denne.

Obnovia sa aj spoje spravované ministerstvom železníc KĽDR na trase zo severokórejského Tumangangu do ruského Chasanu, taktiež v Prímorskom kraji. Toto spojenie bude premávať trikrát týždenne.

17:30 Kremeľskí propagandisti po páde režimu Bašára Asada pripúšťajú, že boj na dvoch frontoch by pre Rusko bol priveľkou záťažou. Sily uvoľnené na Blízkom východe radia vrhnúť radšej do bojov na Ukrajine. Do akej miery je to reálne?

Čítajte viac Presunú Rusi svojich vojakov a techniku zo Sýrie na Ukrajinu?

17:00 Obľuba zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa na Ukrajine rastie. Teraz mu verí viac ako 44 percent ľudí, teda viac ako v ktorejkoľvek inej krajine v Európe. Vyplýva to z prieskumu, ktorý dnes zverejnil ukrajinský inštitút Centrum Nová Európa. Najviac obľubu v Rusko napadnutej krajine stráca končiaci americký prezident Joe Biden a nemecký kancelár Olaf Scholz.

Podporu Trumpovi v sondáži vyjadrilo 44,6 percenta opýtaných. Ide o výrazný nárast oproti minulému roku, keď nastupujúceho prezidenta Spojených štátov kladne hodnotilo len 10,1 percenta ľudí. Naopak, strmý pokles popularity medzi Ukrajincami zažíva dosluhujúci americký prezident Biden – z vlaňajších 82 percent na tohtoročných 55,2 percenta.

„Vysoká miera (Trumpovej) podpory je zrejme spôsobená očakávaniami jasnejšej a rozhodnejšej politiky voči Ukrajine zo strany novej americkej administratívy,“ uviedol inštitút. „Nedá sa vylúčiť, že niektorí respondenti majú určité nádeje na obnovenie mieru na Ukrajine, čo Trump zdôrazňoval počas svojej volebnej kampane,“ dodal inštitút s tým, že k nárastu Trumpovej podpory môže prispievať aj sklamanie zo súčasného amerického prezidenta Bidena.

Inštitút dáva Trumpovu relatívnu obľubu na Ukrajine do kontrastu so situáciou v Európe, kde je nastupujúci americký prezident výrazne menej populárny. Podľa sondáží, na ktoré ukrajinskí výskumníci odkazujú, dôveruje Trumpovi 16 percent ľudí vo Francúzsku a 30 percent v Británii. V Maďarsku, kde je Trump z európskych krajín hodnotený najpriaznivejšie, je to 37 percent.

16:42 Prezidenti a premiéri na decembrovom summite Európskej únie vyzvú na zvýšenie vojenskej pomoci Ukrajine, najmä pokiaľ ide o protivzdušnú obranu, muníciu, ale aj rakety. Podľa predbežných záverov Európskej rady, ktoré má ČTK k dispozícii, tiež zdôrazní dôležitosť ďalšej podpory a rozvoja ukrajinského obranného priemyslu a prehĺbenie jeho spolupráce s obranným priemyslom EÚ. Summit sa koná budúci štvrtok 19. decembra a bude nakoniec jednodňový. Pôjde o prvú Európsku radu, ktorú povedie António Costa.

„Európska rada opätovne potvrdzuje svoju podporu kľúčovým zásadám a cieľom ukrajinského mierového plánu a zdôrazňuje zásadu, že žiadna iniciatíva týkajúca sa Ukrajiny nemôže byť podniknutá bez Ukrajiny,“ stojí v predbežnom návrhu záverov, o ktorom bude v stredu diskutovať takzvaný Coreper, teda veľvyslanci členských štátov EÚ v Bruseli.

„Aby sa Ukrajina mohla účinne brániť ruskej agresii, vyzýva Európska rada na urýchlené zvýšenie úsilia, najmä pokiaľ ide o dodávky systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet, ako aj o poskytnutie nevyhnutného výcviku a vybavenia pre ukrajinských vojakov,“ dodáva dokument.

15:43 Traja ľudia prišli o život a ďalších päť osôb utrpelo zranenia pri utorkovom ruskom raketovom útoku, ktorý zničil súkromnú kliniku v ukrajinskom meste Záporožie, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

Záchranári na mieste útoku prehľadávajú trosky v snahe nájsť osoby uviaznuté pod nimi, napísal na platforme Telegram gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov.

Rusko útočilo na Záporožie aj vo štvrtok 7. decembra. Zničených bolo niekoľko budov a poškodené bolo aj tamojšie onkologické centrum. O život prišlo najmenej osem ľudí a ďalších 42 utrpelo zranenia.

14:10 Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok navštívi Varšavu, kde by mal poľským činiteľom oznámiť podrobnosti o svojom víkendovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a budúcim šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Na rokovaní vlády to dnes podľa serveru Polsat News a agentúry Reuters povedal poľský premiér Donald Tusk. Mierové rokovania by sa podľa neho mohli teoreticky začať ešte túto zimu.

Informácie o návšteve šéfa Elyzejského paláca vo Varšave sa objavili v poľských médiách už v pondelok, Tusk je teraz podľa Polsat News potvrdil. Podľa agentúry PAP sa Macron stretne s Tuskom a tiež s prezidentom Andrzejom Dudom. „Bude chcieť informovať o výsledkoch rokovaní v Paríži,“ povedal Tusk s odvolaním sa na sobotňajšie trojstranné rozhovory medzi Macronom, Zelenským a Trumpom vo francúzskej metropole, kde sa štátnici cez víkend zišli na slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-Dame.

Tusk ďalej podľa Reuters uviedol, že mierové rozhovory by teoreticky mohli začať ešte túto zimu, hoci sa okolo toho vznášajú otázniky. Varšava bude podľa neho do prípadných rokovaní výrazne zapojená, keď sa od 1. januára ujme rotujúceho predsedníctva Európskej únie. Premiér je podľa svojich slov v stálom kontakte so škandinávskymi a pobaltskými krajinami a z kraja poľského predsedníctva EÚ sa do Varšavy chystá britský premiér Keir Starmer, hoci Británia už členom EÚ nie je.

„Naozaj chcem, aby Poľsko bolo nielen krajinou, ktorá bude prítomná, ale ktorá bude udávať tón týmto rozhodnutiam, ktoré nám majú priniesť bezpečnosť a zabezpečiť poľské záujmy,“ uviedol Tusk. Varšava patrí od začiatku ruskej invázie medzi jedných z najvernejších spojencov Kyjeva.

13:53 Viac ako 70 % Ukrajincov by podporilo vstup Ukrajiny do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) podľa západonemeckého modelu. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na najnovší prieskum uskutočnený organizáciou New Europe Center.

Celkom 70,3 % obyvateľov Ukrajiny uviedlo, že podporuje myšlienku postupného vstupu Ukrajiny do NATO na základe pozvánky pre Ukrajinu v zmysle jej medzinárodne uznaných hraníc. Záruky podľa článku 5 by sa pôvodne nevzťahovali na územia okupované Ruskom.

Táto myšlienka sa nazýva „západonemecký model“. Podľa neho sa Nemecká spolková republika (Západné Nemecko) stala členom NATO v roku 1955, no Nemecká demokratická republika (Východné Nemecko) za takzvanou železnou oponou vstúpilo do aliancie až o takmer 40 rokov neskôr, po znovuzjednotení krajiny.

Neoficiálne sa objavila správa, že o tejto myšlienke sa na Západe už dlhšie diskutuje ako o možnom formáte ukončenia súčasnej fázy vojny, aby sa zabránilo obnoveniu ruskej agresie.

13:15 Rusko podľa americkej neziskovej organizácie Inštitút pre štúdium vojny (ISW) stráca schopnosť súčasne udržiavať vysoké vojenské výdavky a ekonomickú stabilitu. Inštitút v tejto súvislosti cituje amerického ministra obrany Lloyda Austina, podľa ktorého Moskva na vojnu na Ukrajine vynaložila už viac ako 200 miliárd dolárov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

ISW zároveň poukazuje na správu Ukrajinského centra pre boj proti dezinformáciám, podľa ktorého likvidné aktíva Ruska v jeho rezervnom fonde klesli zo 140 miliárd dolárov vo februári 2022 na 53,8 miliardy dolárov k 1. decembru tohto roka. Centrum zároveň uviedlo, že Kremeľ sa pri pokrývaní svojho rozpočtového deficitu viac spolieha na predaj zlata.

„Rastúce ekonomické tlaky spôsobené vojnou v kombinácii s rozsiahlou korupciou, nedostatkom pracovnej sily a neefektívnosťou vo vojensko-priemyselnom komplexe pravdepodobne zintenzívnia náklady Ruska na vojnu a ďalej obmedzia jeho schopnosť udržať operácie vojensko-priemyselného komplexu aj stabilitu ekonomiky," uviedol ISW.

Ruská apokalypsa: mesto Časiv Jar

Ruská taktika vojny - totálne spálená zem. Zábery mesta Časiv Jar pripomínajú apokalyptické výjavy.

Fotogaléria 8 fotiek

+5

13:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na decembrovom stretnutí s európskymi partnermi plánuje otvoriť otázku prizvania Ukrajiny do NATO. Zároveň sa bude venovať téme bezpečnostných záruk, kým k prizvaniu dôjde, uviedol v utorok zástupca vedúceho úradu prezidenta Ukrajiny Ihor Žovkva. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Ukrajina oznámila plánované stretnutie v pondelok a uviedla, že pomôže koordinovať spoločný postoj a zabezpečí, aby mal Kyjev silnú pozíciu pre prípadné rokovania a bojové operácie. „Jednou z tém programu stretnutia bude určite získanie ponuky na členstvo v NATO a otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu až do jej vstupu do Aliancie,“ upresnil Žovkva. Podľa jeho vyjadrenia sa bude rokovať aj o vojenskej pomoci Ukrajine.

Tieto záležitosti sa preberali aj na trojstrannom víkendovom stretnutí Zelenského s novozvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom v Paríži.

12:10 Kremeľ v utorok vyhlásil, že vojna na Ukrajine bude pokračovať, dokým sa nenaplnia ciele stanovené ruským prezidentom Vladimirom Putinom, a to prostredníctvom rokovaní či vojenskými operáciami.

„Špeciálna vojenská operácia sa skončí, keď dosiahneme všetky ciele, ktoré stanovil prezident a vrchný veliteľ,“ povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom. „Tieto ciele sa dajú dosiahnuť prostredníctvom špeciálnej vojenskej operácie alebo príslušných rokovaní,“ skonštatoval. Podľa jeho vyjadrení sa však v súčasnosti nevedú žiadne rokovania medzi Moskvou a Kyjevom, keďže „ukrajinská strana ich odmieta“.

12:01 Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) zatkla muža s dvojakým nemeckým a ruským občianstvom, ktorého obvinili z plánovania sabotáže na železničných tratiach na základe pokynov ukrajinskej spravodajskej služby. Uviedla to v utorok FSB a dodala, že podozrivého zadržali v meste Nižnij Novgorod a zaistili u neho improvizované výbušné zariadenie. Totožnosť muža však nezverejnili. Nemecké úrady zatiaľ túto informáciu nekomentovali.

Zatknutie nasleduje po októbrovom zadržaní ďalšieho nemeckého občana Nikolaja Gajduka, ktorého obvinili z plánovania sabotáže energetických zariadení. Gajduka zatkli, keď z Poľska prišiel do ruskej Kaliningradskej oblasti.

11:35 Tridsaťdeväťročný muž zo Sibíri dostal tri roky väzenia za poškodzovanie plagátov náborového centra ruskej armády, uviedli v utorok úrady v Krasnojarskom kraji. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Čítajte viac Zrútil som sa, mnohí známi sú už mŕtvi: Rusa odsúdili za ničenie náborových letákov

11:22 Ruskí vojaci čoraz častejšie poškodzujú svoje vlastné člny a vybavenie, aby nemuseli útočiť na ostrovy v delte rieky Dneper na juhu Ukrajiny. Uviedlo to v utorok na svojom kanáli na komunikačnej platforme Telegram partizánske hnutie Ukrajincov a Krymských Tatárov Ateš. Informuje o tom web Kyiv Independent.

„Vojaci úmyselne ničia motory, prepichujú gumené člny a dokonca odovzdávajú súradnice ukrajinským obranným silám o umiestnení základní lodí a zásob palív," tvrdí Ateš. Hnutie však neposkytlo nijaké dôkazy a Kyjev Independent nemôže tieto tvrdenia nezávisle overiť.

Správa partizánskeho hnutia o tom, že ruskí vojaci ničia vlastné člny, aby sa vyhli nasadeniu do útokov, prichádza v čase, keď ruská armáda údajne zhromaždila približne 300 člnov s cieľom obsadiť strategicky dôležité ostrovy delte Dnepra.

10:30 Rusko postúpilo vo svojom vojnovom ťažení pri deviatich ukrajinských obciach, napísali v noci na dnes na telegrame analytici projektu Deepstate, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde. Šéf ruskej civilnej rozviedky SVR Sergej Naryškin medzitým vyhlásil, že Rusko je blízko dosiahnutiu svojich cieľov v špeciálnej vojenskej operácii, ako Moskva nazýva svoju rozsiahlu vojenskú agresiu voči Ukrajine.

„Situácia na fronte je v neprospech Kyjeva. Strategická iniciatíva vo všetkých zónach patrí nám. Sme blízko dosiahnutia našich cieľov, zatiaľ čo ukrajinské ozbrojené sily sú na pokraji zrútenia,“ vyhlásil Naryškin v časopise Razvedčik, čo je oficiálny časopis ruskej rozviedky. Šéf SVR ďalej uviedol, že vláda ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského prišla o svoju legitimitu a kvôli tomu aj o schopnosť vyjednávať.

Projekt Deepstatate v noci na dnes uviedol, že Rusi postúpili naposledy pri obciach Novoolenivka, Voznesenka, Plechovo, Oleksandrija, Hrodivka, Vidrodženja, Petrivka, Soncivka, Novotroicke a Ševčenko. V pondelok večer ukrajinský generálny štáb hlásil, že Rusi intenzívne útočia pri Pokrovsku, napísal server Ukrajinska pravda. Vo svojej dnešnej rannej operačnej zvodke velenie ukrajinských síl podľa tohto webu uviedlo, že ukrajinskí vojaci odrazili vyše 100 ruských útokov pri Pokrovsku, Kurachove a Vremivke.

Ruské ministerstvo obrany dnes uviedlo, že sa jeho vojská zmocnili dediny Žovte v Doneckej oblasti.

Podobné vyhlásenia strán konfliktu nemožno bezprostredne v podmienkach vojny overiť. Podľa agentúry Reuters sa Rusi tlačia pozdĺž frontovej línie a ťažké boje sa odohrávajú v mestách Kurachove a Toreck.

9:02 Ruská polícia zadržala v utorok muža s dvojakým nemeckým a ruským občianstvom pre podozrenie, že pripravoval sabotáž na železničnej trati na pokyn Kyjeva. S odvolaním sa na ruské médiá o tom informovali agentúry Reuters a AFP, píše TASR.

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) oznámila, že 20-ročný muž je obvinený z prípravy sabotáže na trati v meste Nižný Novgorod asi 450 kilometrov východne od Moskvy. Čin chcel údajne vykonať pomocou výbušného zariadenia výmenou za „finančnú odmenu“ od ukrajinskej spravodajskej služby SBU, dodala FSB s tým, že v dome zadržaného našli výbušniny.

Čítajte viac Nové odhalenia o útoku na Nord Stream. Ako ho Ukrajinci pripravovali? Zničiť chceli aj plynovod do Turecka

Ruské tajné služby v poslednom čase zadržali viacero cudzincov na základe obvinení z plánovania útokov v Rusku, uviedla agentúra DPA.

FSB v novembri oznámila, že pri vstupe do Kaliningradskej oblasti z Poľska zadržala nemeckého občana Nikolaja Viktoroviča Gajduka, v ktorého aute našli pol litra kvapalnej trhaviny. Muž sa údajne v marci podieľal na výbuchu v stanici na distribúciu plynu v Kalinigrade a pripravoval ďalšiu sabotážnu akciu pomocou podomácky vyrobenej bomby, ktorej komponenty mu dodal ukrajinský občan.

7:45 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 350 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 755 940, uviedol v utorok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty a tri delostrelecké systémy.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 524 tankov, 19 596 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 064 delostreleckých systémov.

6:30 Európa musí v priebehu budúceho roka nájsť spôsoby, ako financovať stovky miliárd eur dodatočných vojenských výdavkami na obranu pred akýmkoľvek útokom z Ruska do konca desaťročia, uviedol nový eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius pre agentúru Reuters.

Bývalý litovský premiér, ktorý sa stal prvým šéfom obrany Európskej komisie, v rozhovore pre agentúru Reuters povedal, že Európa potrebuje „veľký tresk“ dodatočného financovania a nákupu zbraní. „Musíme ísť s naším obstarávaním vo veľkom,“ povedal Kubilius. „Na druhej strane potrebujeme mať veľké finančné prostriedky.“

Kubiliusove komentáre odrážajú názor mnohých európskych lídrov, že kontinent naliehavo potrebuje posilniť svoju obranu. Je to poháňané obavami, že krajiny EÚ by mohli byť po Ukrajine ďalším cieľom ruského prezidenta Vladimira Putina. Blížiaci sa návrat Donalda Trumpa do Bieleho domu a rastúce zameranie Spojených štátov na Čínu tiež vyvolali obavy v Európe, že Washington bude v nadchádzajúcich rokoch menej ochotný alebo schopný pomáhať ju chrániť, píše Reuters.

Panuje všeobecná zhoda, že Európa by mala minúť viac na obranu, ale krajiny EÚ sa ešte musia dohodnúť, kde nájsť peniaze.

Kubilius uviedol, že v budúcom roku je potrebné nájsť riešenie, pričom uviedol odhady tajných služieb – napríklad šéfa nemeckej špionáže – že Rusko by mohlo byť pripravené zaútočiť na krajiny NATO najneskôr do konca desaťročia.

„Všetko treba urobiť pred rokom 2030 alebo okolo neho,“ povedal. „Nevieme si predstaviť, že by sme mohli požiadať prezidenta Putina, aby odložil svoje plány, kým nebudeme pripravení.“

Putin povedal, že nemá v úmysle útočiť na iné európske krajiny. Ale takéto vyhlásenia nepresvedčia európskych lídrov, najmä keď Moskva dala podobné záruky o Ukrajine pred inváziou v roku 2022.

Kubilius povedal, že Európa potrebuje viac všetkého od tankov a delostrelectva až po vzdušnú prepravu a tankovacie kapacity. Európska komisia podľa Reuters odhaduje, že v nasledujúcom desaťročí budú potrebné dodatočné obranné investície vo výške približne 500 miliárd eur.

Niektorí lídri navrhli vydanie obranných dlhopisov EÚ, ktoré by mohli byť splatené z rozpočtu EÚ. Proti sú však fiškálne šetrné krajiny ako Nemecko a Holandsko.

Kubilius vyslovil myšlienku požičiavať si proti budúcim výdavkom na národnú obranu. „Potrebujeme mať nejaký druh predzásobovacieho zariadenia, ktoré sa potom splatí z výdavkov na národnú obranu,“ povedal.Spomínal aj ďalšie spôsoby financovania, ale „najväčšou výzvou bude presvedčiť členské štáty, aby sa k obrane postavili iným spôsobom“.