„Samozrejme, že nám nie je ľahostajné, čo sa deje v Sýrii, povedal v hlavnej spravodajskej relácii týždňa ruskej štátnej televízie moderátor Jevgenij Kiseľov. "Ale našou prioritou je vlastná bezpečnosť Ruska – to, čo sa deje v zóne špeciálnej vojenskej operácie,“ použil propagandista kremeľský eufemizmus pre vojnu proti Ukrajine.
Experti však upozorňujú, že proces presunu ľudí a techniky zo Sýrie môže Moskve trvať pomerne dlho a zďaleka nie všetci jej vojaci majú šancu byť nasadení na ukrajinskom fronte.
Rusko bolo posledných desať rokov hlavným vojenským spojencom sýrskeho diktátora Asada. Od septembra 2015 tam udržiava významný vojenský kontingent.
Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
Väčšina ruských vojakov slúži na námornej základni v Tartúse a na leteckej základni Hmímím pri Latákii. V Sýrii operovalo ruské letectvo, Moskva tam má systémy protivzdušnej obrany a ďalšiu ťažkú vojenskú techniku.
Na jar 2024 bolo v Sýrii asi 7500 ruských vojakov. Ich početný stav investigatívci tradične určovali podľa počtu voličov, ktorí hlasovali v jedinej ruskej volebnej miestnosti v Damasku.
Čítajte viac Sýrski povstalci vyhlásili, že krajina je oslobodená od tyrana Asada
Na jeseň roku 2021 bolo v Sýrii približne 7000 ruských vojakov. Ale v marci 2024, keď sa Vladimir Putin opäť stal prezidentom, sa zrazu ukázalo, že napriek dvom rokom vyčerpávajúcej vojny na Ukrajine sa sýrsky kontingent z nejakého dôvodu nezmenšil. Naopak, jeho stavy sa rozrástli o takmer 500 ľudí.
Ako je to možné? Stalo sa to v dôsledku vzbury súkromnej armády Jevgenia Prigožina, tvrdí BBC. Po pochode jeho žoldnierov na Moskvu, za ktorý Prigožin do dvoch mesiacov zaplatil životom a vagnerovci stratou samostatnosti, ruskí žoldnieri, ktorí zostali v Sýrii, museli podpísať zmluvy s ministerstvom obrany a pripojiť sa k hlavnej skupine ruských síl. Dovtedy síce svoje úlohy pri pozemných útočných operáciách vykonávali v koordinácii s ruským velením v Sýrii, ale organizačne oddelene.
Foto: SITA/AP, Vladimir Gerdo
Je ťažké predpovedať, čo Putin so svojim sýrskym kontingentom urobí ďalej.
Väčšina z ruských vojakov – ale nie všetci – sídlia na východe Sýrie na vojenských základniach v Tartúse a Hmímím, asi 20 kilometrov od Latákie. Iní, ale pôsobili vo vysunutých jednotkách rozosiatych v rôznych kútoch krajiny, často stovky kilometrov od hlavných ruských základní. Časť z nich sa podľa informácií ruských vojenských blogerov podarilo evakuovať bližšie k hlavným silám v Latákii, ďalších však od nich odrezal bleskový postup povstalcov.
Podľa televízie CNN-Turk Moskva požiadala Ankaru o pomoc pri zabezpečení stiahnutia týchto odlúčených ruských jednotiek zo Sýrie. Tie by sa mali presunúť do oblastí pod kontrolou Turecka a následne letecky prepraviť do Ruska. Časť vysunutých jednotiek majú ale Rusi v oblastiach, kde Turci nemajú vplyv a tam sa budú musieť o evakuácii dohovárať s miestnymi protiasadovskými silami.
Horúco je aj okolo hlavných ruských základní v Sýrii. Súdiac podľa satelitných snímok väčšina ruských vojnových lodí opustila námorný prístav v Tartúse 3. decembra, čiže päť dní pred nedeľou, keď definitívne padol Asadov režim. Plavia sa na otvorenom mori, kde sú bezpečnejšie, časom ale budú potrebovať dočerpať zásoby v domovskom prístave.
Naopak, bojové lietadlá v Hmímíme zostali na letisku až do poslednej chvíle. Podľa telegramového kanála Fighterbomber sa evakuácia prvého lietadla s personálom zo základne plánovala až tento týždeň.
Čítajte viac Zelenskyj: Asadov režim padol, pretože ruskí vojaci sú na Ukrajine
Osud jediných stredomorských základní Ruska, ktoré mu Asad prenajal až do roku 2066, zostáva neistý.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov priznal, že netuší, či si ich Moskva udrží. „Bude to predmetom diskusie s tými, ktorí budú v Sýrii pri moci," povedal v pondelok.
Vojenský expert a hlavný analytik nadácie Vráť sa živý Mykola Beleskov naznačil, že v prípade evakuácie ruských síl zo Sýrie by to nijako zvlášť nezasiahlo ukrajinský front.
„Rusko už sústredilo proti Ukrajine všetko, všetko, čo mohlo ,“ upozornil Beleskov v rozhovore s ukrajinskou redakciou BBC. „Ak tam po 24. februári 2022 zostalo niečo dôležité z pozemných, vzdušných alebo vesmírnych síl, bude to veľmi sporadické,“ dodal.
Ani vojenský analytik a špecialista na Blízky východ Iľja Barabanov nepredpokladá výraznejší dosah vývoja v Sýrii na vojnu na Ukrajine. „Naozaj nie je dôvod na obavy, že sa situácia pre Ukrajinu na fronte zhorší v dôsledku presunu jednotiek a zdrojov zo Sýrie, ak sa niečo také vôbec stane,“ poznamenal pre BBC.
V Sýrii majú Rusi vojakov, bojové lietadlá, systémy protivzdušnej obrany, najmä S-300 a Pancir. „Ale to všetko je veľmi málo v porovnaní s tým, čo má Rusko na fronte na Ukrajine. Keď si zoberieme okolo sedemtisíc príslušníkov ozbrojených síl, časť z ktorých tvorí technický personál slúžiaci na leteckých základniach, tak je to ešte oveľa menej ako Severokórejčanov, o ktorých sa v poslednom čase veľa hovorí,“ vysvetľuje expert.
Barabanov si vie predstaviť, že Moskva by najoperatívnejšie mohla preveliť časť vagnerovcov, ktorých vlani ministerstvo obrany nasadilo v Sýrii: „Sú bojaschopní a teoreticky by sa mohli dostať na Ukrajinu. Hovoríme však o pol tisícke ľudí, nie viac. Pre Sýriu, Mali či Stredoafrickú republiku je to veľa, no pre front na Ukrajine to nie je viac, než kvapka v mori.“
„Plus sú medzi ruským vojenským personálom námorníci, ktorí teraz zostanú na svojich lodiach a nie je jasné, kam sa budú plaviť, možno sa budú motať v Stredozemnom mori. Turecko ich do Čierneho mora nepustí,“ pripomenul Barabanov medzinárodné konvencie, na základe ktorých Ankara po začatí rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu uzavrela prielivy pre plavbu vojenských lodí bojujúcich strán.
Foto: Profimedia
Lode síce dokážu odviezť množstvo nákladu a ľudí, vodná cesta z námornej základňe v Tartúse do Čierneho mora bez možnosti použiť Bospor a Dardanely je však priveľmi komplikovaná. „Náhradná trasa vedie cez Gibraltársky prieliv, okolo Európy a potom buď do Baltského mora, alebo do severných prístavov v Barentsovom mori,“ priblížil možnú únikovú cestu pre BBC analytik Pavel Aksionov.
Znamená to, že ak by sa aj Rusom podarilo vyviezť niekoľko systémov S-300 alebo Panciru, na fronte sa tak skoro neobjavia, predpovedá Barabanov. „Zároveň existujú pochybnosti, či si noví vládcovia Sýrie teraz nechajú zobrať čokoľvek, čo má hodnotu,“ dodáva.
Ťažkú vojenskú techniku vrátane tankov je možné prepravovať aj obrími transportnými lietadlami An-124, pre ktoré je vhodná pristávacia dráha na leteckej základni Hmímím. Na evakuáciu sa dajú použiť aj lietedlá Il-76. „Bude si to ale vyžadovať stovky letov An-124 a Il-76,“ upozornil Aksionov, podľa ktorého si takáto logisticky komplikovaná operácia tiež vyžiada svoj čas.
Experti pochybujú aj o tom, že by bojové lietadlá, nasadené v Sýrii, mohli výraznejšie posilniť Rusov vo vojne proti Ukrajine. „Lietadiel v Sýrii nebolo tak veľa a rozhodne neboli najnovšie. Vo vojne proti Ukrajine je nepravdepodobné, že by mohli ovplyvniť pomer síl,“ uvažuje Barabanov.
Moskva si podľa neho odchodom zo Sýrie nepomôže ani pri financovaní agresie proti Ukrajine. „Ak hovoríme o peniazoch a zdrojoch, je chybou myslieť si, že tok, ktorý smeroval do Sýrie, sa dá rýchlo presunúť na Ukrajinu. Takto to nefunguje a bude to trvať dlho. Naopak, teraz je potrebné vynaložiť nejaké prostriedky na vykonanie evakuácie ľudí a techniky,“ hovorí Barabanov a uzatvára: „Nedá sa očakávať, že by sa sedemtisíc vojakov presunulo na front a posilnilo ruské pozície. Evakuácia týchto ľudí bude dlhý a komplikovaný mechanizmus. S najväčšou pravdepodobnosťou sa títo ľudia na fronte vôbec neobjavia a ak sa niekto aj objaví, tak rozhodne nie tak skoro.“