Zdanlivá stabilita
Takto vyzeral aj režim v Damasku. Najprv bol pevný a potom sa zrútil ako domček z karát. Začiatkom 70. rokov minulého storočia ho po sérii pučov vybudoval Háfiz Asad, po jeho smrti roku 2000 prevzal moc jeho syn Bašár. Ten roku 2011 prežil revolúciu len s pomocou Iránu a Ruska. Moskva Asada aj vojensky podporila roku 2015, ale v skutočnosti režim ani zďaleka neovládal celú Sýriu. Asadovci si nedokázal poradiť ani s teroristami z Islamského štátu, ktorého baštu, mesto Rakká, dobyli roku 2017 Sýrske demokratické sily s podporou USA.
V krajine za posledné roky vznikli viaceré centrá moci. „Od relatívneho zmrazenia aktívnych bojov roku 2020 mali Haját Tahrír aš-Šámaj (HTS), Sýrska národná armáda (napojená na sýrsku dočasnú vládu a Turecko) a sily vedené Kurdmi v severovýchodnej Sýrii čas naučiť sa vládnuť a skonsolidovať moc. Posledné roky strávili výcvikom a prípravou svojich ozbrojených síl. V severnej Sýrii tieto opozičné skupiny a ich politické krídla zriadili ministerstvá hospodárstva, obchodu, školstva a humanitárnych záležitostí. Tieto organizácie tiež zaviedli vlastné civilné a pozemkové registračné systémy, čo je niečo, čo sa bežne považuje za výhradnú právomoc uznaných štátov,“ napísala v analýze pre portál The Conversation Marika Sosnowski, odborníčka na Sýriu z Melbournskej univerzity.
Pod zdanlivú stabilitu Asadovho režimu sa podpísali aj kroky arabských štátov a západných krajín. Roku 2023 opätovne privítala Sýriu vo svojich radoch Liga arabských štátov. Regionálna organizácia suspendovala Damasku členstvo po vypuknutí občianskej vojny.
Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
Nadviazanie vzťahov s Asadom sa v posledných mesiacoch stalo témou aj v Európskej únii. V júli sa osem členských krajín vrátane Slovenska vyslovilo za aktívnejšiu politiku zameranú na Sýriu. Podľa portálu Euractiv bolo cieľom tejto iniciatívy vytvoriť post mimoriadneho vyslanca, ktorý by komunikoval so zástupcami vlády v Damasku. Okrem Slovenska sa k tejto iniciatíve pridali Cyprus, Česko, Grécko, Chorvátsko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.
Prvotným cieľom týchto krajín bolo riešiť situáciu so sýrskymi utečencami v Európe. "Aj keď je to kruté, s pomocou Iránu a Ruska zostáva Asadov režim pevne v sedle, sýrska opozícia je roztrieštená alebo v exile. Európska únia nemôže pred touto realitou už dlho zatvárať oči,“ zhodnotil situáciu v júli rakúsky minister zahraničných vecí Alexander Schallenberg.
Lepší scenár
Rýchly pád Asada ukázal, ako veľmi sa šéf diplomacie mýlil. A zároveň to je dôkaz toho, ako ťažko sa (nielen) na Blízkom východe robia politické predpovede.
„Najlepším výsledkom súčasnej situácie by bola Sýria, ktorá bude prosperovať, bude slobodná, inkluzívna, a v ktorej budú mať všetci obyvatelia možnosť zapojiť sa do toho, ako funguje ich štát a ako si nastaví vzťahy s vonkajším svetom. Stane sa Sýria krajinou, ktorá bude mať zdroje na to, aby nakŕmila, ubytovala a poskytla prácu miliónom ľudí, ktorí tam žijú, a ktorí sa čoskoro vrátia domov? Keby sa to stalo, posilnilo by to stabilitu v regióne a mohli by na to byť hrdí všetci Sýrčania,“ uviedol pre Pravdu Sean Foley, expert na dejiny a politiku islamského sveta na Štátnej univerzite v strednom Tennessee.
Čítajte viac Presunú Rusi svojich vojakov a techniku zo Sýrie na Ukrajinu?
Utópia? „Po páde 54-ročného autoritárskeho režimu Asadovcov, ktorý bol známy svojou brutalitou a útlakom, je toto veľmi vzrušujúce obdobie pre budúcnosť Sýrie. Zatiaľ vidím veľa pozitívnych signálov. Patrí medzi ne vymenovanie Muhammada Bašíra, ktorý viedol povstalcov v provincii Idlib, za premiéra dočasnej vlády. Dúfajme, že neskôr uvidíme kabinet, ktorý bude demokraticky zvolený a vedený civilistami. Líder HTS Abú Mohammad Džawlán, ktorý už vystupuje pod rodným menom Ahmed aš-Šar, verejne povedal, že chce spoločnú budúcnosť pre každého Sýrčana vrátane menšín. Uviedol tiež, že je ochotný rozpustiť Haját Tahrír aš-Šámaj, ak by to bol najlepší spôsob, ako dosiahnuť tento cieľ. Prepustenie zadržiavaných z neslávne známych sýrskych väzníc a udelenie amnestií príslušníkom sýrskej armády sú zatiaľ pozitívne symbolické kroky,“ skonštatovala pre Pravdu Sosnowski.
Horší scenár
Sunnitská HTS, ktorá má najväčší podiel na Asadovom konci, má však vo svojej DNA vpísané násilie. Minulé prepojenie tejto organizácie na extrémistov z Al-Kajdá je dobre známe. Haját Tahrír aš-Šámaj za teroristickú organizáciu pokladajú USA aj EÚ. Roku 2014 Džawlán v rozhovore pre televíziu Al-Džazíra vyhlásil, že Sýria nemôže byť domovom pre šiitov a kresťanov.
Čítajte viac „Ľudský bitúnok“. Z Asadovho väzenského pekla oslobodili aj ženy a deti. Mnohí nechápu, čo sa deje
Je pomerne zložité predstaviť si, že by sa HTS skutočne začala riadiť demokratickými hodnotami a že by bola ochotná pri riadení štátu vzdať sa prísnych islamistických princípov. Džawlán sa však za posledné roky usiloval osloviť aj Kurdov či Drúzov a v západných médiách vystupoval umiernene. Roku 2021 v rozhovore pre americkú televíziu PBS povedal, že jeho organizácia nepredstavuje žiadne nebezpečenstvo pre svet a nie je dôvod, aby na ňu boli uvalené sankcie. "Áno, kritizovali sme západné politiky. Nie je však pravda, že chceme zo Sýrie viesť vojnu proti USA alebo Európe,“ vyhlásil Džawlán. „Najhorším scenárom by bolo, keby sa susedia Sýrie snažili dobyť alebo kontrolovať dôležité časti krajiny a ozbrojené skupiny by bojovali proti týmto mocnostiam a medzi sebou o vojnovú korisť. Milióny Sýrčanov by opäť zaplavili Libanon, Turecko, Európu a ďalšie krajiny a čelili neistej budúcnosti. Znamenalo by to ešte väčšie násilie a k 600-tisíc obetiam občianskej vojny by pribudli ďalší mŕtvi,“ varoval Foley.
Úder pre Rusko
Dianie v Sýrii má, samozrejme, aj tento medzinárodný rozmer. O sever krajiny sa zaujíma Turecko. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyhlásil, že jeho krajine budú navždy patriť Golanské výšiny. Židovský štát obsadil v tomto regióne demilitarizované pásmo, hoci za to čelí kritike. OSN pripomenula, že tento krok predstavuje porušenie dohody z roku 1974 medzi Izraelom a Sýriou. Najviac pozornosti sa však sústreďuje na Rusko, ktoré Asadovi udelilo azyl.
Čítajte viac Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí
„Pád režimu zasiahol len málo krajín tvrdšie ako Rusko, ktoré už teraz čelí obrovským finančným, vojenským a politickým problémom pre vojnu na Ukrajine. Je to jeden z najväčších neúspechov Moskvy na medzinárodnej scéne od stiahnutia Sovietskeho zväzu z Afganistanu v rokoch 1988 a 1989. Sýria bola nenahraditeľnou základňou pre ruské záujmy na Blízkom východe a ešte ďalej v Afrike. Moskva tu zohrala kľúčovú úlohu v Líbyi a ďalších krajinách, čo bolo často na úkor Francúzska a iných západných mocností. Kremeľ nemá na Blízkom východe z hľadiska výhodnej strategickej polohy žiadnu náhradu za Sýriu, ktorú ruské jednotky opúšťajú. Moskva sa bude musieť zmieriť s tým, že vynaložila obrovské náklady na stabilizáciu režimu, ktorý sa nakoniec zrútil,“ pripomenul Foley.