Keď v marci 2011 vypukli boje v Sýrii, začali odtiaľ odchádzať státisíce ľudí. Väčšina z nich našla útočisko v okolitých štátoch, ale mnohí sa vydali aj do Európy.
Podľa OSN žije v zahraničí asi päť miliónov Sýrčanov, najviac – vyše 3,1 milióna – sa uchýlilo do Turecka, no veľa ich zamierilo i na Západ. V krajinách Európskej únie požiadalo len do konca minulého roka o azyl až 1,6 milióna migrantov zo Sýrie.
Z európskych štátov prijalo najviac Sýrčanov Nemecko, kde ich dnes žije 974-tisíc. Mnohým už udelili občianstvo, viac ako 321-tisíc má štatút utečenca, ďalších zhruba 329-tisíc získalo tzv. doplnkovú (subsidiárnu) ochranu.
Tá sa utečencom poskytuje vtedy, ak im vo vlasti nehrozí prenasledovanie, ale návrat domov by pre nich znamenal ohrozenie života či zdravia. Týka sa to napríklad mužov, ktorí sa za Asadovho režimu vyhýbali vojenskej službe.
Čítajte viac Čo príde po Asadovom režime a čo na to Rusko: dobrý a zlý scenár pre Sýriu
Dôvody na azyl zanikli
Len čo cez víkend sýrski povstalci obsadili hlavné mesto a prezident ušiel z krajiny, Spolkový úrad pre migráciu a utečencov (BAMF) zareagoval. Už v pondelok s okamžitou platnosťou pozastavil všetky konania, kde o azyl žiadali sýrski migranti.
Týka sa to vyše 47-tisíc utečencov. Pre Sýrčanov, ktorí už dostali azyl, to nemá nijaké dôsledky, ale ostatným hrozí, že sa budú musieť vrátiť do vlasti.
Čítajte viac Presunú Rusi svojich vojakov a techniku zo Sýrie na Ukrajinu?
Kým dosluhujúca spolková vláda Olafa Scholza je v tejto otázke zatiaľ opatrná, opoziční kresťanskí demokrati dávajú najavo, že by sa postavenie sýrskych utečencov malo prehodnotiť.
„Ako prvý krok by som navrhol, aby sme prišli s ponukou. Čo by sa stalo, keby spolková vláda povedala: Každý, kto sa chce vrátiť do Sýrie, na čo zabezpečíme chartrové lety, dostane za to štartovné 1 000 eur,“ uviedol pre televíziu RTL podpredseda parlamentného klubu CDU/CSU Jens Spahn.
Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
Rovnako rázne ako Nemci zakročilo aj Rakúsko, kde žije druhá najväčšia komunita Sýrčanov v Európe. Rakúsky kancelár Karl Nehammer nariadil už v pondelok ministrovi vnútra Gerhardovi Karnerovi, aby zastavil všetky prebiehajúce azylové konania sýrskych migrantov.
Celkovo ide asi o 7 300 otvorených prípadov. Z približne 100-tisíc Sýrčanov v Rakúsku malo pritom koncom minulého roka už 80-tisíc azyl a 15-tisíc doplnkovú ochranu. V tomto roku požiadalo o azyl zhruba 12 500 sýrskych migrantov.
Čítajte viac Zelenskyj: Asadov režim padol, pretože ruskí vojaci sú na Ukrajine
„Pád Asadovho režimu zmenil celú situáciu,“ vyhlásil Nehammer pre denník Kronen Zeitung. „V zásade platí, že sa každý môže dobrovoľne vrátiť domov a pomôcť pri obnove vlastnej krajiny. Sýrčanky a Sýrčanov pri tomto kroku podporíme,“ dodal kancelár. Podľa denníka by sa mal vypracovať aj program riadnej repatriácie a deportácie do Sýrie.
Zmenenej politickej situácii sa rýchlo prispôsobili aj rakúske úrady. Ukázalo sa to už v pondelok ráno, keď správny súd riešil odvolanie sýrskeho utečenca, ktorý nedostal azyl.
„Sudca Sýrčana vyzval, aby si svoju sťažnosť proti zamietnutiu azylu ešte premyslel – teraz, keď je Asad preč,“ priblížil portál Standard.at.
Čítajte viac Asad a jeho rodina sú v Moskve, dostali azyl v Rusku
Radosť krajnej pravice
Zo zverejnených správ vyplýva, že mnohým Sýrčanom zatiaľ nedochádza, čo pre nich pád diktatúry v Damasku vlastne znamená. V nedeľu sa napríklad pred budovou parlamentu vo Viedni zhromaždilo približne 30-tisíc sýrskych migrantov, aby oslávili „deň slobody“.
„Niektorí, ktorí sú účastníkmi azylového konania, sa teraz pýtajú, či za nimi do Rakúska môžu prísť aj rodiny,“ citoval Standard.at Abdulhkeema Alshatera, ktorý vedie spolok Slobodná sýrska obec v Rakúsku. O návrate domov vraj nehovorí nikto.
Alshater je však presvedčený, že ak sa situácia v ich krajine upokojí, veľa Sýrčanov sa tam vráti. Podľa neho to závisí tiež od toho, ako hlboko už v novej vlasti zapustili korene. „Mnohí pracujú, platia dane, založili si rodinu a vybudovali si život v Rakúsku,“ zdôvodnil pre Standard.at.
Veľkej časti Sýrčanov, ktorá už má azyl, podľa expertov vyhostenie nehrozí. Ako vysvetlila Judith Kohlenbergerová z Viedenskej univerzity, mnohí utečenci prišli ešte v rokoch 2015 a 2016, takže ich právo na azyl nemožno spochybniť.
Na základe toho, že už prestali existovať dôvody na útek z domovskej krajiny, možno totiž azyl zrušiť iba do piatich rokov od jeho udelenia.
Čítajte viac Asadov režim padol, opozícia sľubuje vybudovať novú a mierumilovnú Sýriu
Zmenu v prístupe k Sýrčanom privítala krajne pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ), ktorá sa už dlho usiluje o sprísnenie azylovej politiky. Jej šéf Herbert Kickl sýrskym migrantom na Facebooku zaželal „šťastnú cestu“.
„Výrazne sa tým zníži zaťaženie rakúskeho sociálneho systému a z Rakúska zmiznú i jeden alebo dvaja špecialisti na nože,“ poznamenal ironicky v narážke na útoky, ktorých sa dopustili migranti.
Čítajte viac Islamský štát popravil desiatky sýrskych vojakov, ktorí dezertovali počas ofenzívy
Viacerí európski politici a experti však varujú pred unáhleným deportovaním utečencov do Sýrie. Pripomínajú, že situácia v krajine zostáva neistá.
Podľa rakúskeho odborníka na Blízky východ Thomasa Schmidingera je naivné domnievať sa, že sa zo Sýrie v krátkom čase stane pokojný a stabilný štát. V Sýrii vraj môžu pokračovať mocenské boje medzi rôznymi skupinami.
„Každému by som radil, aby najprv počkal, ako sa vyvinie situácia v najbližších týždňoch,“ zdôraznil pre denník Kronen Zeitung.