1022. deň: Moskva signalizuje ďalší útok Orešnikom, tvrdia USA. Zelenskyj: Okupanti zaznamenali rekordné straty

Čítajte viac 1021. deň: ISW: Rusko stráca schopnosť financovať agresiu a udržiavať stabilitu ekonomiky. Koľko peňazí už Moskve spálila vojna?

22:55 Ukrajina v stredu poprela, že by s maďarským premiérom Viktorom Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom. Orbán tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ako vždy, maďarská strana s Ukrajinou o ničom nerokovala. Maďarská strana (nás) ako vždy neupozornila na svoje kontakty s Moskvou,“ uviedol v písomnom vyhlásení Zelenského poradca Dmytro Lytvyn.

Orbán predtým v príspevku na sociálnej sieti Facebook tvrdil, že Maďarsko sa na konci svojho predsedníctva v Rade EÚ opäť pokúsilo „nasmerovať bojujúce strany k mieru“. „Navrhli sme vianočné prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Aké smutné, že to dnes prezident Zelenskyj jasne odmietol a vylúčil. Robili sme, čo sa dalo,“ vyhlásil.

22:15 Rusko v stredu ostro skritizovalo Spojené štáty za poskytnutie pôžičky Ukrajine v hodnote 20 miliárd dolárov, ktorá je krytá zmrazenými ruskými aktívami. Moskva to označila za krádež a avizovala odvetné opatrenia. TASR informuje na základe správ agentúr TASS, AFP a Reuters.

Ministerstvo zahraničných vecí v Moskve uviedlo, že Rusko má „dostatočné kapacity a páky na to, aby v rámci odvety zaistilo aktíva západných krajín, ktoré sa nachádzajú pod jeho jurisdikciou.“

Ruské ministerstvo financií zas medzičasom oznámilo, že výnosy zo zmrazených západných aktív v Rusku použije na „podporu regiónov a hospodársky rozvoj krajiny“.

20:06 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh na vianočné prímerie a výmenu zajatcov s Ruskom, vyhlásil v stredu na Facebooku maďarský premiér Viktor Orbán s tým, že Budapešť ku koncu svojho polročného predsedníctva vyvinula nové úsilie o mier. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Na konci maďarského predsedníctva v (Rade) EÚ sme sa opäť pokúsili nasmerovať bojujúce strany k mieru. Navrhli sme vianočné prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Aké smutné, že to dnes prezident Zelenskyj jasne odmietol a vylúčil. Robili sme, čo sa dalo,“ napísal Orbán.

Ale maďarská strana o ničom takom s ukrajinským vedením nerokovala, tvrdí Zelenského poradca. „Tak ako vždy, maďarská strana o svojich kontaktoch s Moskvou vopred neinformovala. Tak ako vždy, Ukrajina ničím Maďarsko nepoverila. Tak ako vždy, Ukrajina sa každý deň usiluje o oslobodenie zajatcov a už dva týždne pokračuje v kontaktoch ohľadom významnej výmeny do konca roka,“ uviedol podľa serveru RBK-Ukrajina poradca Dmytro Lytvyn a dodal, že „tak ako vždy, nepotrebujeme robiť si reklamu, ale spravodlivý mier“.

19:12 Rusko plánuje s krajinami zo zoskupenia BRICS a ďalšími štátmi vyvíjať umelú inteligenciu (AI) v snahe prekonať Spojené štáty, ktoré sú v súčasnosti v tomto odvetví dominantné. Na stredajšej konferencii o AI v Moskve to povedal ruský prezident Vladimir Putin, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Šéf Kremľa avizoval, že novovzniknutá aliancia AI bude okrem ruských zahŕňať združenia a vývojárske inštitúcie z krajín zoskupenia BRICS, ako aj z ďalších zainteresovaných štátov. „Rusko sa musí za rovnakých podmienok zúčastniť na globálnych pretekoch o vytvorenie silnej umelej inteligencie. Sú to práve pokročilé riešenia (AI), na ktorých v súčasnosti pracujú ruskí vedci,“ povedal Putin. „Pozývame vedcov z celého sveta, aby sa pridali,“ dodal.

Vo vývoji AI si celosvetovú dominanciu udržujú Spojené štáty a Čína. Putinov zámer spojiť v tejto oblasti svoje sily s Pekingom by však mohol zmeniť dynamiku pretekov v týchto najsľubnejších a najdôležitejších technológiách 21. storočia. Rusko pritom patrí spoločne s USA, Čínou, Britániou či Izraelom len k desiatke krajín sveta, ktoré aktuálne vyvíjajú vlastné generatívne modely AI.

18:45 Rusko môže čoskoro zaútočiť na Ukrajinu ďalšou zo svojich nových hypersonických balistických rakiet Orešnik (Lieska), uviedli v stredu dvaja nemenovaní americkí predstavitelia. Prvýkrát použila Moskva tento typ rakety minulý mesiac pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Rusko signalizovalo svoj zámer odpáliť ďalšiu experimentálnu raketu Orešnik na Ukrajinu, potencionálne v nadchádzajúcich dňoch,“ oznámil jeden z nemenovaných amerických predstaviteľov.

„Táto raketa však nemení situáciu na bojisku, ale je snahou zastrašiť Ukrajinu a jej spojencov. Orešnik so svojou menšou bojovou hlavicou a obmedzenou dostupnosťou pravdepodobne nezmení priebeh konfliktu,“ dodal jeden z predstaviteľov.

Podľa slov druhého amerického predstaviteľa „Rusko pravdepodobne vlastní len hŕstku týchto experimentálnych rakiet“, cituje AFP.

17:25 Ruská armáda počas bojov v novembri a začiatkom decembra podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského utrpela rekordné straty. Vyjadril sa tak v stredu po tom, ako ho o bojoch informoval vrchný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj. Referuje o tom web Kyiv Independent.

Ukrajinské ministerstvo obrany 1. decembra uviedlo, že ruské straty v novembri predstavovalo 45 720 zranených, zabitých alebo zajatých. Okrem toho Rusi prišli o vojenskú techniku v hodnote viac ako tri miliardy dolárov.

Napriek enormným stratám si ruské sily na bojisku udržiavajú iniciatívu a postupujú smerom k strategickým mestám v Doneckej oblasti, ako je napríklad Pokrovsk, a postupne naspäť získavajú územie, ktoré Ukrajinci obsadili v ruskej Kurskej oblasti.

17:20 Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že Ukrajina zaútočila v stredu ráno na vojenské letisko v meste Taganrog na juhu Ruska raketami typu ATACMS, ktoré Kyjevu dodali Spojené štáty. Moskva súčasne prisľúbila odvetu.

Ministerstvo vo vyhlásení uviedlo, že všetkých šesť striel protivzdušná obrana zostrelila, avšak v dôsledku padajúcich trosiek utrpelo zranenia niekoľko vojakov.

„Nedošlo ku škodám, dve budovy v technickom areáli letiska a tri vojenské vozidlá, ako aj civilné vozidlá boli ľahko poškodené (úlomkami),“ spresnil rezort obrany v Moskve.

„Tento útok západnými zbraňami dlhého doletu nezostane bez odpovede a podniknú sa primerané opatrenia,“ dodalo podľa Reuters ministerstvo vo vyhlásení.

17:15 Poľsko sa chce v čase svojho predsedníctva Rady Európskej únie v prvej polovici budúceho roka zamerať na spoločné financovanie armád. Povedal to poľský minister financií Andrzej Domański, podľa ktorého musí EÚ zvýšiť spoločné investície do armády kvôli ohrozeniu predstavovanému Ruskom aj nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý chce európske štáty prinútiť k navýšeniu obranných výdavkov. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Európa musí brať hrozbu z východu, z Ruska, vážne. Nebudeme sa vracať k bežnému chodu vecí. Veľa sa zmenilo,“ naznačil smerovanie poľského predsedníctva minister.

Európske krajiny od predvlaňajšieho začiatku ruskej invázie na Ukrajinu začali vo svojich rozpočtoch vyčleňovať vyššie sumy na vojenské účely. Okrem spoločného financovania zbraní a munície pre Kyjev sa snažia tiež doplniť vlastné arzenály a lepšie koordinovať nákupy vojenskej techniky a modernizáciu svojich armád. Časť štátov je však presvedčená, že by EÚ nemala budovať spoločnú armádu a zdvojovať úlohu Severoatlantickej aliancie, do ktorej patrí výrazná väčšina krajín EÚ.

Podľa Domańského by sa štáty mali zamerať na väčšiu koordináciu armádnych investícií. „Zo svojich rozhovorov s ďalšími ministrami financií viem, že je tu široká podpora pre myšlienku, že toho musíme ďaleko viac robiť spoločne ako Európa,“ vyhlásil minister.

Európska komisia odhaduje, že únia zo spoločných peňazí investuje do obrany v najbližších desiatich rokoch najmenej 500 miliárd eur. Šéfka exekutívy EÚ Ursula von der Leyenová považuje otázku obrany a bezpečnosti za jednu z priorít a nanovo vo svojom exekutívnom tíme vyčlenila post komisára pre obranu.

Podľa diplomatov citovaných Reuters sa v únijných kruhoch hovorí o dvoch možnostiach. Dvadsaťsedmička by si mohla vziať spoločnú pôžičku podobne ako v prípade mimoriadneho fondu na oživenie ekonomiky po covidovej pandémii. Za tú by ručila vlastným rozpočtom, čo by vyžadovalo súhlas všetkých krajín vrátane na podporu Ukrajiny kritického Maďarska. Druhou možnosťou je vytvoriť osobitný fond, do ktorého priamo vloží kapitál členského štátu, na čo by nebol potrebný súhlas všetkých krajín.

Poľsko prevezme predsedníctvo EÚ od Maďarska na prelome rokov a predsedať zasadnutiam ministrov bude do konca júna. Podľa poľského ministra budú spoločné obranné výdavky preberať zástupcovia vlád na aprílovom rokovaní.

16:45 Ruský prezident Vladimir Putin telefonoval s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, s ktorým hovoril o Ukrajine. Informoval o tom podľa médií Kremeľ, ktorý zároveň postoj Kyjeva označil za deštruktívny. Podľa Kremľa politika Kyjeva vylučuje možnosť mierového urovnania konfliktu. Sú to najnebezpečnejšie týždne vojny, uviedol k telefonátu na sieti X Orbán. Počínanie maďarského premiéra kritizoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého krajina sa bráni ruskej vojenskej agresii už tretím rokom.

„Všetci dúfame, že Viktor Orbán aspoň nezavolá (zvrhnutému sýrskemu vodcovi Bašárovi) Asadovi do Moskvy, aby si vypočul jeho hodinovú prednášku,“ ironicky poznamenal Zelenskyj na sociálnej sieti a na Orbánovu adresu dodal, že by bolo dobré „nebudovať si vlastný imidž na úkor jednoty“ Európy a Západu. Zdôraznil, že nemožno rokovať o vojne Ruska proti Ukrajine bez Ukrajiny.

16:33 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán bude vo štvrtok v Ankare rokovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a zúčastní sa aj na záverečnom podujatí maďarsko-tureckých kultúrnych slávností. Pre agentúru MTI to v stredu uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Hlavnými témami stretnutia budú aktuálne medzinárodné dianie, konflikt na Ukrajine a na Blízkom východe, možnosti dosiahnutia mieru, ale aj viaceré otázky maďarsko-tureckých vzťahov. „Koncom roka 2023 sme naše bilaterálne vzťahy posunuli na úroveň strategického partnerstva a naša spolupráca sa odvtedy dynamicky rozvíja,“ podčiarkol Havasi. Hovorca dodal, že v rámci maďarsko-tureckých kultúrnych slávností zorganizovali v oboch krajinách vyše 150 podujatí.

16:13 Zástupcovia členských štátov EÚ sa zhodli na pätnástom balíku sankcií proti Rusku. Informovalo o tom na sociálnej sieti X maďarské predsedníctvo. Balík obsahuje ďalšie obmedzenia pre osoby a spoločnosti, ktoré sa podieľajú na ruskej agresii voči Ukrajine. Opatrenia by mali cieliť proti takzvanej tieňovej flotile zahraničných plavidiel, ktoré prepravujú ruské ropné produkty.

Členské krajiny ešte musia po dnešnej dohode svojich diplomatov nové sankcie potvrdiť formálne, očakáva sa, že sa tak stane v pondelok na okraj rokovaní ministrov zahraničia bloku.

O pätnástom balíku sankcií proti Rusku dnes v Bruseli už po niekoľkýkrát diskutovali veľvyslanci krajín EÚ. Nové obmedzenia sa majú týkať napríklad osôb, ktoré sa podieľali na ruskom bombardovaní kyjevskej detskej nemocnice Ochmatdyt. Sankcie však majú zasiahnuť aj firmy, ktoré naďalej dovážajú do Ruska tovary s dvojakým použitím. Ďalšie obmedzenia majú dopadnúť na ruskú tieňovú flotilu.

„Veľvyslanci sa práve teraz zhodli na pätnástom balíku sankcií v reakcii na ruskú agresiu proti Ukrajine. Balík pridáva ďalšie osoby a subjekty na už existujúci sankčný zoznam a zameriava sa na subjekty v Rusku i v tretích krajinách, ktoré nepriamo prispievajú k vojenskému a technologickému posilneniu Ruska obchádzaním vývozných obmedzení,“ uviedlo maďarské predsedníctvo.

Balík obsahuje tiež predĺženie takzvanej českej výnimky z európskeho zákazu dovoz ruských ropných produktov, hoci Praha o to neusilovala. Zákaz dodávok produktov z ruskej ropy bol schválený už skôr v rámci sankcií, ktoré Európska únia uvalila na Rusko kvôli jeho agresii voči Ukrajine, výnimku zo zákazu dostali okrem Česka aj Slovensko a Maďarsko.

16:00 Vývoj situácie v Sýrii ukazuje, že krajiny, ktoré majú strategické partnerstvo s Ruskom, sa na Moskvu môžu spoľahnúť len dovtedy, kým sú užitočné pre ruského prezidenta Vladimira Putina, uviedol v stredu nemecký minister obrany Boris Pistorius. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Pistorius sa zastavil v Jordánsku na leteckej základni Azrak, ktorá slúži ako logistické centrum. Následne odcestuje do irackej metropoly Bagdad, kde bude rokovať o spôsoboch, ako stabilizovať situáciu v regióne po zvrhnutí sýrskeho prezidenta Bašára Asada. Bližšie však nešpecifikoval, ako vývoj ovplyvní zaangažovanosť Nemecka v regióne. Podľa jeho slov sa ale počet nemeckých jednotiek na Blízkom východe skôr zvýši, než by sa mal znižovať, píše Reuters. V súčasnosti je tu nasadených približne 600 nemeckých vojakov.

Nemecko ako súčasť koalície približne 70 krajín pod vedením USA má od roku 2015 v Iraku svojich vojakov. Pomáhajú tam miestnym silám, ktoré sa snažia zabrániť opätovnému vzostupu teroristickej skupiny Islamský štát (IS). IS pritom v roku 2014 obsadil rozsiahle územia Iraku a Sýrie a vyhlásil tam svoj kalifát, no neskôr bol zatlačený späť.

Približne 300 nemeckých vojakov sa zapojilo aj do mierovej misie Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL), ktorá monitoruje demarkačnú líniu s Izraelom. V oblasti pritom vyše roka prebiehali boje medzi izraelskými jednotkami a militantným hnutím Hizballáh, ktoré podporuje Irán.

15:47 Viac ako sedem hodín prežili pod troskami budovy dve Ukrajinky po tom, ako v utorok ruská raketa zasiahla súkromnú kliniku v meste Záporožie na juhu Ukrajiny. Ženy, ktoré zostali pochované pod troskami, sa so záchranármi skontaktovali mobilnými telefónmi. Informovali o tom v stredu ukrajinskí záchranári. Ruský úder na kliniku šesť ľudí zabil a ďalších 22 zranil.

Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského utorkový ruský raketový útok na Záporožie ukazuje, že jeho krajina potrebuje viac systémov protivzdušnej obrany. Vyzval preto západné krajiny na dodávky ďalšej výzbroje.

„Momentálne nemáme dostatok systémov na ochranu našej krajiny pred ruskými raketami. Partneri však majú tieto systémy,“ povedal Zelenskyj v utorok večer v pravidelnom prejave k národu.

14:04 Rusko možno presunulo stíhačky MiG-29 a Su-27 do Severnej Kórey výmenou za severokórejských vojakov. Ako referuje web Kyiv Independent s odvolaním sa na Aviation Week Network, tvrdí to americký admirál Samuel Paparo.

Podľa neho Severná Kórea pravdepodobne chce od Ruska ďalšie vojenské kapacity vrátane technológie balistických rakiet, ponorkovej technológie či systémov protivzdušnej obrany.

Aviation Week Network zdôrazňuje, že presun lietadiel MiG-29 a Su-27 by výrazne zlepšil letectvo Severnej Kórey, ktoré sa v súčasnosti spolieha na starnúce lietadlá zo sovietskej éry.

Defense Express tvrdí, že Severná Kórea vlastní 18 lietadiel MiG-29, 34 stíhačiek Su-25 a rôzne staršie modely MiG, z ktorých mnohé môžu byť nefunkčné.

Severná Kórea už dodala Rusku tisíce vojakov pre vojnu proti Ukrajine. Odhaduje sa, že na pozorovacích stanovištiach a kontrolných bodoch v ruskej Kurskej oblasti je rozmiestnených desať až 12-tisíc severokórejských vojakov. Mnohých vraj poslali aj na ukrajinský front.

13:35 Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom. Podľa prezidentskej kancelárie Putin a Orbán „diskutovali o množstve aktuálnych otázok bilaterálnej obchodnej a hospodárskej spolupráce, ktorá sa vo všeobecnosti postupne rozvíja, pričom mimoriadnu pozornosť venovali ďalšej podpore vzájomne výhodných projektov v energetickom sektore“. Politici si vymenili názory aj na tému Ukrajina.

Čítajte viac Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal Putin Orbánovi

13:55 Poľsko dosiahlo prelomový pokrok v modernizácii obrany úspešným odpálením riadenej rakety CGR-080 z raketometu Homar-K. Táto nová raketa s doletom 80 kilometrov podľa portálu armyrecognition prevyšuje dosah americkej rakety M31 GMLRS používanej systémom HIMARS, ktorý je 70 kilometrov.

Čítajte viac Prelomový úspech poľského zbrojárstva: Raketomet Homar-K dosahom prekonal americký HIMARS

13:02 Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev pricestoval do čínskej metropoly Peking na dvojdňovú návštevu, počas ktorej bude rokovať s vedúcimi predstaviteľmi krajiny, uviedla v stredu hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Vzťahy medzi Ruskom a Čínou dosiahli bezprecedentnú úroveň a stali sa najlepšími v histórii, skonštatoval v stredu Medvedev podľa agentúry TASS.

„Návšteva pána Medvedeva v Číne umožní dôležitú výmenu názorov medzi Pekingom a Moskvou, a to na vysokej úrovni,“ oznámila hovorkyňa na tlačovej konferencii bez udania podrobností o plánovaných stretnutiach Medvedeva.

TASS uvádza, že podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie navštívil Čínu naposledy v decembri 2022. V tom čase absolvoval niekoľko stretnutí s čínskymi partnermi a diskutoval o bilaterálnych aj medzinárodných témach.

12:50 Ukrajina má dostatok financií a zbraní na to, aby odolávala ruskej agresii minimálne do záveru prvej polovice roku 2025, aj keby Washington prestal Kyjevu poskytovať pomoc, povedal ukrajinský minister financií Serhij Marčenko. Minister sa takto vyjadril pre španielske noviny El País v odpovedi na otázku, čo sa stane, ak USA prestanú Ukrajine poskytovať pomoc. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Marčenko uviedol, že potenciálne zastavenie americkej pomoci by bolo vážnou výzvou pre obranyschopnosť Ukrajiny, nie však nevyhnutným kolapsom. „Musíme mať plán na vytvorenie nevyhnutných podmienok pre spoluprácu s novou administratívou," povedal v súvislosti so zmenou vlády v USA. „Je v prirodzenom záujme Ukrajiny vybudovať dôveru pre spoluprácu. Myslím si, že toto by mala byť prioritná stratégia pre Ukrajinu aj pre Európu," dodal.

Poradca terajšieho amerického prezidenta Joea Bidena pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan sľúbil, že Washington Ukrajine ešte do polovice januára dodá státisíce ďalších delostreleckých granátov, tisíce rakiet a stovky obrnených vozidiel.

12:16 Ukrajinský vzdušný úder v noci na dnes zrejme zasiahol ropné zariadenie v ruskej Brjanskej oblasti. Vyplýva to z vyjadrení ukrajinskej armády a tiež telegramového portálu Astra, podľa ktorého vzplanula prečerpávacia stanica ropovodu Družba v obci Sven. Tú spomína tiež ukrajinský generálny štáb. Útok podľa zdroja z ukrajinského energetického odvetvia neovplyvnil tranzit ropy ďalej do krajín Európskej únie cez Ukrajinu, napísala agentúra Reuters.

"Útok sa netýka tranzitu ropy, pretože ide o zariadenie, ktoré pracuje na zabezpečení dodávok motorovej nafty a ropných produktov. Čo sa týka tranzitu, všetko pokračuje podľa plánu, "povedal agentúre Reuters nemenovaný ukrajinský zdroj. Družba prechádza Brjanskou oblasťou, podobne ako ropovod BPS, ktorý mieri k Baltskému moru. Reuters nebol schopný overiť, či bola nejaká ropná infraštruktúra zasiahnutá.

Ruské ministerstvo obrany podľa štátnej agentúry TASS oznámilo, že nad Brjanskou oblasťou bolo zostrelených 14 dronov, o škodách sa nezmieňuje. Tamojší gubernátor Alexander Bogomaz podľa serveru Meduza uviedol, že vzplál výrobný podnik. Telegramový portál Astra napísal, že po útoku začalo horieť v ropnej rafinérii a že oheň je uhasený. Neskôr portál napísal, že vzplála prečerpávacia stanica ropovodu Družba v obci Sven pri Brjansku.

Prečerpávaciu stanicu Družby spomína tiež ukrajinský generálny štáb, ktorý na facebooku napísal, že ukrajinská armáda udrela bezpilotnými lietadlami na ropný terminál v Brjanskej oblasti. „Aktívne sa využíva na zásobovanie okupačnej armády Ruskej federácie,“ uviedol ukrajinský generálny štáb a dodal, že na mieste vypukol požiar.

11:43 Rusko obvinilo ukrajinské ozbrojené sily z útoku na vozidlo Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, ktorú Moskva okupuje. TASR informuje podľa agentúry Reuters.

„Zdieľame rozhorčenie vedenia agentúry nad týmito provokatívnymi a ľahkovážnymi krokmi režimu v Kyjeve, ktorý nielenže pokračuje v páchaní zločinov vyhrážaním sa a útokom na ruské jadrové zariadenia, ale odvažuje sa vystaviť smrteľnému nebezpečenstvu aj zamestnancov medzinárodnej organizácie,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po útoku v utorok vyhlásil, že zásah bol úmyselným ruským útokom, ktorý ukázal, že Moskva vôbec nerešpektuje medzinárodné právo a inštitúcie.

O incidente informovala ako prvá MAAE, ale zo zodpovednosti za útok nikoho neobvinila. Generálny riaditeľ MAAE Rafael Mariano Grossi dodal, že vozidlo bolo pri útoku dronom vážne poškodené, ale k obetiam nedošlo.

Pripomenul, že útok na jadrovú elektráreň je neprípustný a ešte neprijateľnejší je útok na tých, ktorí sa snažia zabrániť jadrovej havárii.

10:18 Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena zvažuje, že uvalí nové a prísnejšie sankcie na ruský obchod s ropou, aby obmedzila schopnosť Moskvy financovať vojnu na Ukrajine. S odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou o tom dnes informovala agentúra Bloomberg. Bideň budúci mesiac končí vo funkcii.

Bidenova administratíva s blížiacim sa návratom Donalda Trumpa do Bieleho domu stupňuje kroky na podporu Ukrajiny v jej boji proti ruskej vojenskej invázii. Terčom nových sankcií by podľa zdrojov mohla byť časť ruského exportu ropy, na podobe sankcií sa však ešte pracuje.

Bidenova administratíva sa prísnejším sankciám na vývoz ruskej ropy doteraz vyhýbala pre obavy, že by mohli viesť k výraznému nárastu cien suroviny, píše Bloomberg. Zdroje však uviedli, že teraz je táto administratíva pripravená na razantnejšie kroky, pretože ceny ropy na svetových trhoch sú pod tlakom kvôli slabým vyhliadkam pri dopyte. Zároveň sa zvyšujú obavy, že Trump bude nútiť Ukrajinu k rýchlej dohode o ukončení vojny s Ruskom.

Washington už skôr zakázal dovoz ruskej ropy do USA, nové sankcie by sa však mohli zamerať na zahraničných odberateľov ruskej ropy. To by mohlo byť spojené s rizikami, pretože ruskú ropu nakupujú aj niektoré vplyvné krajiny, vrátane Číny a Indie, upozorňuje Bloomberg.

Bidenova administratíva podľa zdrojov zvažuje aj sankcie voči flotile tankerov, ktoré Rusko používa na vývoz ropy. Podobné sankcie plánuje ešte tento rok zaviesť aj Európska únia. Predpokladá sa, že terčom sankcií EÚ sa stanú aj jednotlivci zapojení do obchodu s ruskou ropou.

9:43 Pri nedávnom použití rakety Orešnik ruské vedenie s veľkou pravdepodobnosťou simulovalo použitie jadrovej zbrane. V rozhovore pre ukrajinský web Suspiľne to uviedol Anton Muravejnyk, veterán rusko-ukrajinskej vojny a niekdajší dôstojník ukrajinskej vojenskej rozviedky.

Čítajte viac Orešnik nie je dôležitý. Expert: Podstatné je to, čo robilo pred odpálením ruské velenie

8:50 Pri ukrajinskom raketovom útoku v noci na stredu bol v ruskom prístave Taganrog poškodený priemyselný objekt a niekoľko áut. Oznámil to gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sľusar, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.

Gubernátor v krátkom príspevku na sieti Telegram napísal, že na základe predbežných údajov sa pri útoku nik nezranil. Upresnil, že zhorelo 14 áut a rozsah vzniknutej škody sa zisťuje.

Agentúra Reuters zdôrazňuje, že nedokázala nezávisle overiť tieto informácie. Ukrajina sa k útoku dosiaľ nevyjadrila.

Rusko má neďaleko Taganrogu leteckú základňu, z ktorej podľa vojenských analytikov ruské letectvo prevádzkuje bezpilotné lietadlá, bombardéry a iné zbrane určené na útoky na Ukrajinu.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v noci na stredu protivzdušná obrana krajiny zostrelila 14 ukrajinských dronov nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou. Vo svojom vyhlásení na Telegrame ministerstvo nespomenulo raketový útok na Taganrog, podotýka Reuters.

8:14 Počet obetí utorkového ruského raketového útoku na ukrajinské mesto Záporožie stúpol na šesť, zatiaľ čo štyria ďalší zostávajú uviaznutí pod troskami. Vyše 22 ľudí utrpelo zranenia, informoval v stredu gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov na platforme Telegram.

„Na mieste zasahujú všetky záchranné zložky mesta,“ uviedol gubernátor. Na záberoch zverejnených na sociálnych sieťach vidno záchranárov a techniku, ako v noci odpratávali sutiny zrútenej budovy. Útok zničil súkromnú kliniku.

Rusko pravidelne podniká letecké útoky na Záporožie a okolité oblasti. Minulý piatok pri útoku zahynulo desať ľudí a viac ako 20 utrpelo zranenia. Obe strany konfliktu však popierajú, že by sa pri svojich útokoch zameriavali na civilistov. Tvrdia, že cieľom je oslabiť infraštruktúru, ktorá je kľúčová pre vojnové úsilie.

Prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyzval ukrajinských spojencov, aby krajine poskytli ďalších desať až 12 systémov protivzdušnej obrany Patriot, ktoré by podľa jeho slov plne chránili oblohu krajiny.

7:35 V priebehu predošlého dňa bolo podľa Kyjeva vyradených z boja 1 400 ruských vojakov. Celkové straty na ruskom personále sú už zhruba 757 340 ľudí. V stredu to na Facebooku uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl. Rusko za deň stratilo aj dva tanky, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty a tri delostrelecké systémy.

Celkovo podľa Ukrajiny Moskva prišla už o 9 526 tankov, 19 616 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 067 delostreleckých systémov.

6:40 Päť brigád, jedna z nich poľská, by mohli chrániť mier na Ukrajine, ak príde k dohode medzi Moskvou a Kyjevom. Francúzsky prezident Emmanuel Macron to predebatuje s premiérom Donaldom Tuskom, počas štvrtkovej návštevy, píše poľský denník Rzeczpospolita. Odvoláva sa na slová Camilla Granda, ktorý bol do roku 2022 námestník generálneho tajomníka NATO.

Jadrom francúzskej ponuky je mierová misia, ktorá by zaručila, že Kremeľ v budúcnosti neporuší prípadné prímerie a stanovenú demarkačnú líniu. Už vo februári Macron prvýkrát predložil myšlienku vyslania jednotiek NATO na Ukrajinu . Podmienky, za ktorých k tomu dôjde, však nešpecifikoval, uviedol poľský denník.

Elie Tenenbaum, expert z IFRI so sídlom v Paríži, ktorý na projekte takejto misie podľa Rzeczpospolity pracuje, vysvetľuje, že by mohla pozostávať z piatich brigád (približne 40 000 vojakov). Poľsko by mohlo prevziať velenie nad jednou z nich.

„Existujú tri spôsoby, ako poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky. Prvým je "nemecký“: prijatie krajiny do NATO aj bez definitívneho stanovenia hraníc, ako to bolo v prípade Nemecka v roku 1955. Amerika si to však neželá a ani Nemecko. Druhým je „izraelský“ model: masové dodávky zbraní Ukrajine aj po uzavretí mieru. Vzhľadom na rozpočtové ťažkosti v USA aj v Európe je to neisté. Tretím je „kórejský“ model: medzinárodná mierová misia, ktorá už vyše 70 rokov stráži demarkačnú líniu medzi Južnou a Severnou Kóreou. Práve na tomto treťom modeli so zahrnutím prvkov prvého a druhého by boli založené bezpečnostné záruky pre Kyjev," uviedol Camille Grand.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok navštívi Varšavu, kde by mal poľským činiteľom oznámiť podrobnosti o svojom víkendovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a budúcim šéfom Bieleho domu Donaldom Trumpom. Na rokovaní vlády to v pondelok podľa serveru Polsat News a agentúry Reuters povedal poľský premiér Donald Tusk. Mierové rokovania by sa podľa neho mohli teoreticky začať ešte túto zimu.

Informácie o návšteve šéfa Elyzejského paláca vo Varšave sa objavili v poľských médiách už v pondelok, Tusk je teraz podľa Polsat News potvrdil. Podľa agentúry PAP sa Macron stretne s Tuskom a tiež s prezidentom Andrzejom Dudom. „Bude chcieť informovať o výsledkoch rokovaní v Paríži,“ povedal Tusk s odvolaním sa na sobotňajšie trojstranné rozhovory medzi Macronom, Zelenským a Trumpom vo francúzskej metropole, kde sa štátnici cez víkend zišli na slávnostné znovuotvorenie katedrály Notre-dame.

Trump sa vráti do Bieleho domu 20. januára a jeho plány ohľadom ďalšieho prístupu Spojených štátov k ruskej invázii na Ukrajinu sú stále nejasné. Republikán uvádza, že vojnu rýchlo ukončí, a dáva najavo, že mu súčasná výška americkej pomoci Ukrajine prekáža. V rozhovore s televíziou NBC News naznačil, že USA budú Ukrajine po zmene v Bielom dome poskytovať menej vojenskej pomoci. Vyzýva tiež na zastavenie bojov a rokovania o mieri. Zatiaľ ale nepovedal, ako chce ruskú agresiu rýchlo ukončiť.

Tusk ďalej podľa Reuters uviedol, že mierové rozhovory by sa teoreticky mohli začať ešte túto zimu, hoci sa okolo toho vznášajú otázniky. Varšava bude podľa neho do prípadných rokovaní výrazne zapojená, keď sa od 1. januára ujme rotujúceho predsedníctva Európskej únie. Premiér je podľa svojich slov v stálom kontakte so škandinávskymi a pobaltskými krajinami a z kraja poľského predsedníctva EÚ sa do Varšavy chystá britský premiér Keir Starmer, hoci Británia už členom EÚ nie je.

„Naozaj chcem, aby Poľsko bolo nielen krajinou, ktorá bude prítomná, ale ktorá bude udávať tón týmto rozhodnutiam, ktoré nám majú priniesť bezpečnosť a zabezpečiť poľské záujmy,“ uviedol Tusk. Varšava patrí od začiatku ruskej invázie medzi jedných z najvernejších spojencov Kyjeva.

Zelenskyj sa v pondelok vyslovil za diplomatické riešenie vojny, pričom jeho posledné komentáre naznačujú rastúcu otvorenosť Kyjeva k rokovaniam, napísala v pondelok agentúra Reuters. Ukrajinský prezident podľa skoršej správy agentúry spomenul možnosť rozmiestnenia cudzích jednotiek vo svojej krajine, kým sa Ukrajina nebude môcť pripojiť k NATO. Vrátil sa tak k myšlienke, ktorú vo februári nadnesl Macron, poznamenal Reuters, podľa ktorého však v tomto smere medzi európskymi lídrami nepanovala zhoda.

Zelenskyj v posledných dňoch viackrát zopakoval, že by Ukrajina mala dostať rýchlu pozvánku do NATO, považuje to za potrebné pre prežitie svojej krajiny. Tento mesiac povedal, že pozvánka by sa musela týkať celého ukrajinského územia, ale pristúpil by na to, že by sa počas trvania vojny aliančné bezpečnostné záruky nevzťahovali na Ruskom okupované územia.

Zelenskyj zároveň uviedol, že neverí, že ruský prezident Vladimir Putin chce vojnu ukončiť a treba ho k tomu prinútiť. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok vyhlásil, že ruské vojenské ťaženie sa skončí, keď budú splnené všetky ciele, ktoré Putin stanovil. Či už to bude vojensky alebo diplomaticky. Putin si tento rok kládol ako podmienku pre rokovania o ukončení bojov stiahnutie ukrajinských vojakov zo štyroch regiónov, ktoré Rusi čiastočne okupujú, alebo záväzku Kyjeva nevstúpiť do NATO. Kyjev návrhy odmietol ako kapituláciu.