„Chcem tým otvoriť cestu k predčasným voľbám,“ povedal novinárom Scholz v krátkom vyhlásení. Zdôraznil, že vláda aj parlament zostávajú do volieb akcieschopné, a vyzval, aby poslanci pomohli do konca volebného obdobia presadiť ešte niektoré zákony, ktoré sú podľa neho pre krajinu dôležité. Ako príklad uviedol zvýšenie prídavkov na deti či opatrenia na zastropovanie cien elektriny. Podľa hovorcu vlády prevzala žiadosť predsedníčka Spolkového snemu Bärbel Basová.
Scholz sa rozhodol o dôveru požiadať po tom, ako sa rozpadla jeho koaličná vláda sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných demokratov (FDP), ktorá bola pri moci od decembra 2021. V posledných mesiacoch sa v kabinete prehlbovali spory okolo finančnej a hospodárskej politiky, až sa na začiatku novembra kancelár rozhodol odvolať ministra financií Christiana Lindnera. Jeho FDP potom vládu úplne opustila. Nemecko má teda teraz menšinový kabinet zložený zo Scholzovej SPD a zelených.
Písomnú žiadosť o vyvolanie hlasovania o dôvere kancelár doručil predsedníčke Spolkového snemu Bärbel Basovej. Medzi podaním žiadosti a hlasovaním musí podľa ústavy uplynúť najmenej 48 hodín. Pred pondelňajším hlasovaním Scholz vysvetlí poslancom, prečo o dôveru žiada, nasledovať bude 90-minútová rozprava a hlasovanie. Spolkový snem má teraz 733 poslancov.
Aby dostal dôveru, muselo by Scholza podporiť 367 z nich. SPD má 207 poslancov, ktorí už avizovali, že kancelára podporia. Zelení sa ešte nerozhodli, ich 117 poslancov by mohlo hlasovať za kancelára, ale mohlo by sa aj zdržať. Nie je totiž jasné, ako bude hlasovať opozičná Alternatíva za Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu. Špekuluje sa, že by minimálne niektorí jej poslanci mohli podporiť Scholza, ktorého podľa svojich slov považujú za menšie zlo ako pravdepodobného budúceho kancelára, predsedu CDU Friedricha Merza. Scholz by tak teoreticky mohol dostať dôveru proti svojej vôli. Keby sa zelení nakoniec pri hlasovaní zdržali, tomuto scenáru by zabránili.
Čítajte viac Nájdite si prácu alebo bojujte, odkázal Scholz ukrajinským utečencom
Podľa nemeckej ústavy môže kancelár požiadať Spolkový snem o dôveru, keď sa chce uistiť, či má naďalej podporu dostatočného počtu poslancov. Môže, ale nemusí to spojiť s konkrétnym návrhom zákona. V prípade, že dôveru nedostane, môže prezident na kancelárovu žiadosť počas nasledujúcich 21 dní Spolkový snem rozpustiť. Podľa ústavy nasledujú do 60 dní predčasné voľby.
Čítajte viac SPD si koleduje o volebné fiasko, lídrom vo februári bude opäť Scholz
V dejinách spolkovej republiky sa so žiadosťou o vyslovenie dôvery kancelári obrátili na Spolkový snem päťkrát. V dvoch prípadoch – v roku 1982 u kancelára Helmuta Schmidta a v roku 2001 u Gerharda Schrödera – nenasledovali predčasné voľby, pretože poslanci vyjadrili šéfovi vlády dôveru. Willy Brandt v roku 1972, Helmut Kohl v roku 1982 a Gerhard Schröder v roku 2005 využili – podobne ako teraz Scholz – ústavné možnosti požiadať o dôveru, aby vyvolali voľby.
Po skúsenostiach z medzivojnovej Výmarskej republiky autori v Základnom zákone, ktorý je nemeckou obdobou ústavy, zakotvili po druhej svetovej vojne silnú pozíciu kancelára pri vyvolávaní predčasných volieb. Predchádzajúce možnosti snemu, aby sa sám rozpustil, využili pri nástupe k moci v 30. rokoch minulého storočia nacisti.
Ak by sa predčasné voľby konali teraz, zvíťazila by podľa pondelňajšieho prieskumu verejnej mienky opozičnej agentúry INSA konzervatívna únia CDU/CSU s 31,5 percenta bodu. Na druhom mieste by skončila Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá by dostala 19,5 percenta hlasov. Za posledné dva týždne si o dva percentuálne body polepšila Scholzova SPD, ktorá by teraz získala 17 percent hlasov. Do parlamentu by sa dostali ešte zelení s 11,5 percenta a nová ľavicovo populistická strana Spojenectvo Sahry Wagenknechtovej (BSW) s ôsmimi percentami. Pred bránami parlamentu by zostala po prvý raz od roku 1990 postkomunistická Ľavica a tiež liberálna FDP.