„Dieru na trhu vo výrobe captagónu by mohli využiť napríklad proiránske milície v Iraku, ktoré sú spojencami iránskych revolučných gárd. Pokiaľ ide o Sýriu, bude záležať na ďalšom politickom vývoji,“ domnieva sa Nicholas Krohley, bezpečnostný analytik špecializujúci sa na Blízky východ. „Ak budú v Sýrii vládnuť milície, captagon sa pre nich môže stať dobrým zdrojom príjmov a pomáhať im tak aj v boji o moc,“ dodal Krohley.
Povstalecké skupiny spustili ofenzívu proti sýrskej armáde na severozápade krajiny 27. novembra. Povstalecké frakcie v nedeľu 8. decembra na sociálnych sieťach oznámili, že prezident Bašár Asad utiekol z krajiny. Vyzvali Sýrčanov žijúcich v zahraničí, aby sa vrátili do "slobodnej Sýrie" a vyhlásili, že Damask je oslobodený od "tyrana".
Výroba a predaj captagonu, ktorý sa zo Sýrie vyvážal okrem iného cez Jordánsko do ďalších krajín Blízkeho východu, vynášali Asadovmu režimu miliardové príjmy. Podľa izraelského serveru Ynet výrobu priamo riadil Asadov brat Máhir, ktorý velil štvrtej divízii sýrskej armády, prezývanej niektorými captagonová divízia. Spojené štáty vlani podľa televízie CNN kvôli výrobe captagonu uvalili sankcie aj na dvoch bratrancov Bašára Asada.
CNN dnes informovala, že sa na sociálnych sieťach objavilo video z výrobne captagonu, niekedy prezývaného „kokaín chudobných“. „Tie ošípané vyrábali drogy v armádnych veliteľstvách a vo svojich palácoch, toto všetko je jed,“ hovorí na videozázname z výrobne a skladu drog zrejme jeden zo sýrskych islamistických povstalcov, ktorí minulý víkend zvrhli Asadov režim.
Podľa serveru Ynet z výroby a predaja captagonu profitovala sýrska armáda aj libanonské šiitské hnutie Hizballáh a Asadova rodina v čase občianskej vojny, keď sa zrútila sýrska ekonomika. Hizballáh ale vždy takéto obvinenia odmietal. Droga sa predávala najmä do štátov Perzského zálivu. Pozemnou cestou sa pašovala hlavne cez jordánsku hranicu, cez ktorú ju kartely dostávali aj pomocou dronov.
Export captagonu zo Sýrie bol podľa denníka The National aj jedným z dôvodov, prečo arabské krajiny pred pár rokmi opäť začali postupne normalizovať vzťahy s vládou prezidenta Asada, v snahe prinútiť ho k spolupráci v boji proti pašovaniu tejto drogy. „Režim sa snaží využívať svoj vplyv na obchod s captagónom a naznačuje štátom, ktoré uvažujú o normalizácii vzťahov, že ako gesto dobrej vôle môže obmedziť pašovanie tejto drogy,“ uviedla vlani Caroline Roseová z washingtonského think tanku Newlines Institutes.
Čítajte aj Lukašenko tvrdí, že Asad nebol diktátor, liečil ľudí. Zo zvrhnutia jeho režimu obviňuje Západ. Aký neuveriteľný motív predostrel?
Produkcia captagonu v Sýrii začala rásť v roku 2018 spolu s tým, ako Asadova vláda s pomocou Ruska dobývala späť územia získané povstalcami v občianskej vojne. Moskva do tohto konfliktu vstúpila v roku 2015.
Podľa katarskej televízie Al-Džazíra pripadalo tento rok na Sýriu asi 80 percent svetovej produkcie captagonu.
Čítajte aj Rakva v plameňoch. Sýrski povstalci podpálili hrobku Asadovho otca Háfiza