1023. deň: Ukrajinci zlikvidovali pri Moskve konštruktéra nových ruských dronov. Mal na starosti aj modernizáciu rakiet

Čítajte viac 1022. deň: Moskva signalizuje ďalší útok Orešnikom, tvrdia USA. Zelenskyj: Okupanti zaznamenali rekordné straty

22:35 Cesta Ukrajiny k eventuálnemu členstvu v Severoatlantickej aliancii (NATO) je „nezvratná“, uviedlo vo štvrtok šesť ministrov zahraničných vecí EÚ a šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová v spoločnej deklarácii po schôdzke v nemeckej metropole Berlín. TASR informuje podľa agentúr AFP a DPA.

„Budeme pokračovať v podpore Ukrajiny na jej nezvratnej ceste k plnej euro-atlantickej integrácii vrátane členstva v NATO,“ uviedli spoločne s Kallasovou ministri zahraničných vecí Británie, Francúzska, Nemecka, Talianska, Poľska a Španielska.

„Ukrajina musí zvíťaziť,“ dodali v tzv. berlínskej deklarácii po stretnutí so svojím ukrajinským rezortným kolegom Andrijom Sybihom.

„Sme odhodlaní poskytnúť Ukrajine skalopevné bezpečnostné záruky vrátane spoľahlivého dlhodobého poskytovania vojenskej a finančnej podpory,“ zdôraznili.

Schôdzku ministrov zahraničných vecí spomenutých krajín EÚ organizovala šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v čase, keď sa Ukrajina už takmer tri roky bráni ruskej vojenskej invázii a ukrajinskí vojaci sú pred nadchádzajúcou zimou pod veľkým tlakom, pripomína AFP.

21:09 Momentálne existuje príležitosť ukončiť vojnu na Ukrajine a plánovať mier, vyhlásil vo štvrtok v Ankare predseda maďarskej vlády Viktor Orbán po stretnutí s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

Orbán vo videu zverejnenom na Instagrame zdôraznil, že najdôležitejšie je, aby sa teraz každý v Európe spamätal.

„Maďarské predsedníctvo v Európskej únii sa pomaly končí, a tak sme koncom roka začali veľké dobrodružstvo. Navštívil som pápeža Františka v Ríme a stretol som sa aj s talianskou premiérkou (Giorgiou Meloniovou). Na Floride som diskutoval s prezidentom Donaldom Trumpom, včera som mal dlhý telefónny rozhovor s ruským prezidentom (Vladimirom Putinom) a dnes som v Ankare rokoval s tureckým prezidentom,“ pripomenul Orbán svoje cesty a rokovania, ktoré označuje ako mierovú misiu.

Čítajte aj Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal Putin Orbánovi

21:00 Americký prezident Joe Biden vo štvrtok schválil nový balík vojenskej pomoci Ukrajine. Obsahovať bude systémy protivzdušnej obrany, delostreleckú muníciu, bezpilotné lietadlá a obrnené vozidlá. Na brífingu to oznámil hovorca Národnej bezpečnostnej rady USA John Kirby, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

Hodnotu najnovšej pomoci Kirby nekonkretizoval. Povedal však, že USA budú pokračovať v poskytovaní balíkov pomoci pre Ukrajinu až do konca funkčného obdobia tejto administratívy.

Americké ministerstvo obrany predtým v sobotu ohlásilo ďalší balík vojenskej pomoci Ukrajine v hodnote 988 miliónov dolárov (944 miliónov eur) určený na nákup nových zbraní a vybavenia pre Ukrajinu čeliacu invázii ruských síl. Finančné prostriedky budú použité na nákup munície pre raketomety HIMARS a bezpilotných lietadiel, ako aj náhradných dielov pre delostrelectvo, tanky a obrnené vozidlá.

20:57 Ruská ombudsmanka Taťjana Moskalkovová dnes oznámila, že požiadala Kyjev o vytvorenie koridoru, ktorým by civilisti mohli odísť z Ukrajinou okupovanej časti Kurskej oblasti na západe Ruska. Na tomto území sa nachádza aspoň tisícka či dve tisícky ľudí, odhadla.

„Podľa mojich údajov (civilisti) spravidla prežívajú v pivniciach či troskách domov. Podľa mojich údajov tam v rozpore so Ženevským dohovorom nie je systematicky privážaná humanitárna pomoc. Obrátila som sa na ukrajinskú stranu, aby zorganizovali humanitárny koridor pre odchod ľudí do bezpečia,“ povedala agentúre TASS ombudsmanka. Ubezpečila, že títo civilisti sa nachádzajú mimo miesta bojov medzi ruskými a ukrajinskými silami.

20:09 Estónske ministerstvo zahraničných vecí vyčlení zo svojho tohtoročného rozpočtu ďalších 200-tisíc eur na pomoc obyvateľom Ukrajiny. Ako informuje web Ukrajinská pravda, pre estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR to povedal minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.

„Vplyv vojny hlboko ovplyvňuje spoločnosť a je dôležité, aby Estónsko prostredníctvom medzinárodných organizácií môže podporovať tých najzraniteľnejších ľudí,“ povedal Tsahkna.

19:35 Rozmiestnenie vojakov z európskych krajín na Ukrajine by mohlo pomôcť zaručiť dodržiavanie budúcej dohody, ktorá ukončí teraz už takmer tri roky trvajúcu vojnu s Ruskom. Agentúre AFP to vo štvrtok povedal nemenovaný vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ, informuje TASR.

Kyjev je podľa neho otvorený „všetkým nápadom“, ktoré by mohli pomôcť zaručiť budúci mier, vrátane vojenských kontingentov rozmiestnených na Ukrajine.

„Ruský prezident Vladimir Putin vždy poruší prímerie, urobil to už veľakrát, nielen na Ukrajine. Preto potrebujeme záruky a prítomnosť vojenských kontingentov môže byť jednou z nich,“ povedal.

Dodal, že takéto diskusie teraz vedú Európania a otcom tejto myšlienky je očividne francúzsky prezident Emmanuel Macron.

19:30 Generálny tajomník NATO Mark Rutte vo štvrtok počas prejavu v Bruseli vyhlásil, že členské štáty NATO nie sú pripravené na hrozby, ktorým budú musieť čeliť zo strany Ruska v najbližších rokoch. Podľa jeho slov je potrebné výrazne zvýšiť výdavky na obranu. TASR o tom informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Čítajte viac NATO musí ísť na turbo s vojenskou výrobou, Rusko a Čína nás predbiehajú, varuje Rutte

19:09 Ruský vojenský súd dnes vyniesol rozsudok nad prvými dvoma ukrajinskými vojakmi, ktorí sa podieľali na operácii ukrajinskej armády v Kurskej oblasti. Informujú o tom ruské médiá. Do tohto regiónu pri hraniciach oboch krajín ukrajinská armáda podnikla prekvapujúci prelom tento rok v auguste. Súd oboch vojakov zistil vinnými z terorizmu. Jedného z nich poslal do väzenia na 14, druhého na 15 rokov.

Podľa ruských vyšetrovateľov Vitalij Pančenko a Ivan Dmytrakov, príslušníci 61. samostatnej mechanizovanej brigády ukrajinskej armády, nezákonne prekročili ruskú štátnu hranicu a niekoľko dní sa podieľali na útoku proti mestu Sudža a pomáhali tam udržať ukrajinskú nadvládu. Hlavná vojenská prokuratúra tiež uviedla, že „zastrašovali a terorizovali miestne obyvateľstvo a opakovane strieľali na ruských vojakov a civilistov“.

Pančenko sa s ďalšími ukrajinskými vojakmi údajne podieľal na prevoze 11 ruských vojakov základnej služby a troch civilistov do ukrajinskej Sumskej oblasti. Jeho aj Dmytrakova zadržali členovia ruských silových zložiek.

Rusi zajatí po ukrajinskom vpáde do Kurska

Fotogaléria 4 fotky

+1

18:41 Ukrajinský súd v neprítomnosti odsúdil na 15 rokov väzenia predsedu Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu, Vjačeslava Volodina za narúšanie územnej celistvosti Ukrajiny. Informovali o tom dnes médiá s odvolaním sa na komunikačné prokuratúry a vyjadrenie tajnej služby SBU.

Súd v meste Chmelnyckij tiež nariadil ruskému politikovi skonfiškovať majetok, napísal denník Ukrajinska pravda a pripomenul, že rovnaké obvinenie ako proti Volodinovi ukrajinské úrady vzniesli aj proti ďalším 418 ruským poslancom. Viac ako päťdesiatka z nich bola podľa serveru RBK-Ukrajina odsúdená v neprítomnosti tiež na 15 rokov väzenia za to, že pomáhali ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi rozpútať vojnu proti Ukrajine. Volodin je Putinovým dôverníkom a bezprostredne sa podieľal na príprave vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, napísal server.

Volodin podľa obžaloby približne týždeň pred inváziou ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 riadil rokovania snemovne o uznesení, ktorým poslanci od Putina žiadali, aby uznal nezávislosť „ľudových republík“ v Donbase na východe Ukrajiny, vytvorených tamojšími separatistami s podporou Ruska.

Volodin následne hlasoval za ratifikáciu dohôd s „ľudovými republikami“, ktoré sa stali formálnou zámienkou na vpád ruských vojsk vo februári 2022. V súčasnosti pokračuje v schvaľovaní ruskej okupácie ukrajinských území a podporuje agresiu Ruska proti susednej krajine.

18:25 Nová stredoľavicová litovská vláda na čele s premiérom Gintautasom Paluckasom sa vo štvrtok ujala funkcie. Parlament schválil jej program sústreďujúci sa na sociálnu politiku, zlepšenie situácie v zdravotníctve a školstve, pomoc Ukrajine a obranu pred susedným Ruskom. TASR informuje na základe správ agentúr AFP a Reuters.

Nová vláda chce podporiť Ukrajinu nielen v rokovaniach o jej prípadnom členstve v Európskej únii a NATO, ale poskytnúť jej tiež pomoc v boji proti ruskej invázii. Na vojenskú pomoc Kyjevu sa zaviazala ročne vyčleniť 0,25 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Litva aj doteraz bola jedným z najväčších finančných podporovateľov Ukrajiny v pomere k sile vlastnej ekonomiky.

„Musíme prejaviť spolupatričnosť, solidaritu a priateľstvo,“ povedal premiér Paluckas a oznámil, že členovia vlády už plánujú návštevu Ukrajiny.

Vláda tiež prisľúbila zvýšiť rozpočet na obranu krajiny na najmenej 3,5 percenta HDP (tento rok je to 3,2 percenta) a vyhýbať sa akémukoľvek vzťahu s ruskými predstaviteľmi počas trvania vojny na Ukrajine. Čínu označila za rastúcu bezpečnostnú hrozbu pre jej vzťah s Ruskom a čoraz väčší vplyv v Bielorusku.

17:25 Peking je ochotný posilniť svoje vzťahy s Moskvou, povedal vo štvrtok čínsky prezident Si Ťin-pching bývalému ruskému prezidentovi a súčasnému podpredsedovi Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrijovi Medvedevovi, ktorý je od stredy na dvojdňovej pracovnej návšteve Číny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Čína je ochotná spolupracovať s Ruskom na posilnení zosúladenia rozvojových stratégií,“ povedal čínsky líder, ako ho citovala čínska štátna televízia CCTV. Peking podľa neho dúfa, že využije „hnaciu silu spolupráce medzi oboma krajinami“, z ktorej budú neustále profitovať obe krajiny aj ich obyvatelia.

Si Ťin-pching taktiež uviedol, že Čína a Rusko „by mali posilniť svoju komunikáciu a spoluprácu“ v rámci multilaterálnych zoskupení, ako je OSN, BRICS či Šanghajská organizácia spolupráce.

17:07 Ukrajinskej armáde čoraz viac pomáhajú domáce zbrojovky. O nových prírastkoch v jej arzenáli hovoril prezident Volodymyr Zelenskyj. „Ešte nedávno to bolo niečo ako fantázia. A dnes je to už realita," citovali ho server Dialóg.

Čítajte viac Zelenskyj sa chváli s novými dronmi. Bude v Moskve horúco? Peklo z Ukrajiny by doletelo až ku Kremľu

16:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov bojujúcich na frontovej línii v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. Oznámil to vo štvrtok na platforme Telegram, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Zelenskyj navštívil vojakov z 27. raketovej delostreleckej brigády, ktorá dostala aj pomenovanie „divízia HIMARS“, keďže používa rovnomenné americké rakety.

Na Telegrame zo stretnutia zverejnil videozáznam. Prihovára sa na ňom vojakom v bunkri a udeľuje im štátne vyznamenania. „Ďakujem vám za vašu službu a obranu našej krajiny a národa. Nech HIMARS nesklamú, nech zasiahnu nepriateľské ciele,“ povedal im.

16:17 Zvolený americký prezident Donald Trump v rozhovore s časopisom Time, ktorý ho dnes vymenoval osobnosťou roka, kritizoval ukrajinské nasadenie amerických rakiet k úderom v ruskom vnútrozemí.

Čítajte viac Trump nesúhlasí s využívaním amerických rakiet na ukrajinské údery v Rusku

16:01 Ukrajinská vojenská rozviedka HUR pri špeciálnej operácii v okolí Moskvy zabila konštruktéra nových ruských dronov Michaila Šatského, oznámili dnes ukrajinské médiá s odvolaním sa na anonymné zdroje z rozviedky a informácie zo sociálnych sietí a ruských médií. Ruské úrady sa zatiaľ nevyjadrili.

Nájomný vrah podľa ruského portálu avia.pre zastrelil zástupcu generálneho konštruktéra moskovskej konštrukčnej kancelárie Mars Šatského, ktorý mal na starosti modernizáciu leteckých rakiet Ch-59, používaných k útokom proti Ukrajine, a konštrukciu nových dronov. Vrah Šatského zastrelil v Kuzmínskom lesoparku pri meste Kotelníky v Moskovskej oblasti.

„Bola to špeciálna operácia HUR,“ napísal na svojom webe denník Ukrajinska pravda.

Konštrukčná kancelária Mars, v ktorej pracoval Šatskij, sa špecializuje na palubné systémy automatického riadenia a navigácie lietadiel a vesmírnych aparátov. Kancelária je od roku 2017 súčasťou štátnej jadrovej korporácie Rosatom, napísal server avia.pro. Dodal, že ruské úrady sa k zavraždeniu konštruktéra doteraz nevyjadrili, ani vraždu nepotvrdili.

14:32 Možnosti dosiahnutia mieru na Ukrajine a na Blízkom východe sú hlavnými témami rokovaní predsedu maďarskej vlády Viktora Orbána s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, ktoré sa začali vo štvrtok v Ankare. Pre agentúru MTI to uviedol Orbánov hovorca Bertalan Havasi, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Na užšej schôdzke v tureckom prezidentskom paláci sú prítomní aj ministri zahraničných vecí oboch krajín Péter Szijjártó a Hakan Fidan.

„Hlavnou témou rokovaní je šanca na dosiahnutie mieru na Ukrajine a na Blízkom východe, ale aj možností rozvoja bilaterálnych vzťahov, o čom budú diskutovať aj delegácie Maďarska a Turecka na pracovnom obede,“ spresnil Havasi.

Súčasťou programu návštevy maďarskej delegácie bude večer záverečné podujatie maďarsko-tureckého kultúrneho festivalu v Ankare. V oboch krajinách zorganizovali v rámci tohto festivalu vyše 150 programov.

14:20 Jediný mier, ktorý je možný vo vojne na Ukrajine, je udržateľný mier, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí s poľským premiérom Donaldom Tuskom. Šéf Elyzejského paláca vo Varšave rokuje o situácii na Ukrajine aj v kontexte blížiaceho sa nástupu zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu.

Macron zdôraznil, že do rokovaní o akejkoľvek mierovej dohode týkajúcej sa Ukrajiny musia byť zapojení Ukrajinci. S Tuskom sa zhodli na tom, že Francúzsko a Poľsko sú ohľadom vojny na Ukrajine a európskej bezpečnosti „jeden tím“.

Macron sa s Tuskom zišiel krátko pred tým, ako sa Poľsko na Nový rok ujme predsedníctva v EÚ. Za jeho prioritu si táto krajina, ktorá susedí s Ukrajinou, Ruskom i Bieloruskom, stanovila podľa Tuska široko poňatú bezpečnosť.

Schôdzka oboch európskych štátnikov sa koná len niekoľko týždňov pred nástupom novej americkej administratívy pod vedením Trumpa. „Spojené štáty budú v najbližších mesiacoch hrať novú úlohu,“ povedal Macron. Trumpove plány ohľadom ďalšieho prístupu USA k ruskej invázii na Ukrajinu sú stále nejasné. Ten republikán uvádza, že vojnu rýchlo ukončí, a dáva najavo, že mu súčasná výška americkej pomoci Ukrajine prekáža.

Macron tiež uviedol, že správy o ruskom zasahovaní do volieb v Gruzínsku a Rumunsku ukazujú, že Európa musí posilniť svoje kapacity v obrane proti hybridným útokom. Podľa Tuska jeho vláda nebude tolerovať akékoľvek zasahovanie do prezidentských volieb, ktoré Poľsko čakajú na budúci rok. „To občania v Poľsku a vo Francúzsku budú voliť prezidenta, a nie Kremeľ,“ citoval poľského premiéra server onet.pl.

13:40 Rusko plne podporuje iniciatívu maďarského premiéra Viktora Orbána týkajúcu sa prímeria s Ukrajinou a výmeny vojnových zajatcov. Podľa agentúry Reuters to povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. O tejto možnosti hovoril v stredu Orbán s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však uviedol, že maďarská strana s Kyjevom o ničom takom nerokovala, a zdôraznil, že nemožno rokovať o vojne Ruska proti Ukrajine bez Ukrajiny.

Čítajte viac Moskva podporuje Orbánov plán na prímerie s Ukrajinou, Kyjev ho podľa nej odmieta

13:30 Od začiatku tohto kalendárneho roka cez ukrajinské námorné prístavy prešlo 91,1 milióna ton nákladu, čo je medziročný nárast o 70 %. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to námestník ukrajinského ministra pre rozvoj komunít a území Ukrajiny Tymur Tkačenko.

„Od začiatku roka 2024 dosiahol objem odbaveného nákladu spolu 91,1 milióna ton, z toho 89,9 milióna ton bolo odbavených v období od januára do novembra. To je o 70 % viac ako v rovnakom období minulého roka, keď to bolo 52,8 milióna ton,“ povedal Tkačenko.

V rámci tovarov patrí líderský post obiliu. Za 11 mesiacov tohto roka odbavili v ukrajinských prístavoch dovedna 56,1 milióna ton tejto komodity. Vlani to počas rovnakého obdobia bolo 39,4 milióna ton. Druhé miesto patrí železnej rude. Tej tento rok cez prístavy vyviezli 16,7 milióna v porovnaní s 3,2 milióna ton v minulom roku.

12:00 Situácia ukrajinských vojakov na fronte pri meste Pokrovsk v Doneckej oblasti je podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) mimoriadne kritická. Ruská armáda pokračuje v ofenzíve južne od Pokrovska, najmä pri obciach Novyij Trud a Dačenske, kde sa pokúša obkľúčiť ukrajinské sily. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

„Tento postup dostal ruské jednotky na pozície približne šesť kilometrov od Pokrovska,“ napísali analytici ISW. Podľa ukrajinského projektu DeepState, ktorý mapuje frontové línie pomocou otvorených zdrojov, sú teraz Rusi už len 3 kilometre od južného okraja mesta Pokrovsk.

Hovorca ukrajinskej operačnej a strategickej skupiny Chortycia podplukovník Nazar Vološyn uviedol, že dve ukrajinské pozície boli zničené a jednu Ukrajinci v dôsledku dlhotrvajúcich bojov stratili. Podľa jeho slov sa ukrajinská armáda snaží svoje pozície obnoviť.

Analytici ISW poznamenávajú, že ruské velenie sa snaží dobyť Pokrovsk napriek obrovským stratám. Za ostatné dva týždne ruské sily stratili v tejto oblasti takmer 3-tisíc vojakov.

11:55 Fínske ministerstvo obrany zablokovalo sedem obchodov s nehnuteľnosťami, do ktorých boli zapojení dvaja súkromní kupujúci z Ruska. Rezort krok zdôvodnil tým, že obchody by mohli ovplyvniť fínsku národnú bezpečnosť. Informovala o tom agentúra Reuters.

Fínsko sa už nejaký čas snaží zabrániť ruským občanom v nákupe realít v blízkosti strategických miest v krajine, a to na základe už platných zákonných obmedzení. Helsinki tak vlani v októbri zablokovali tri obchody s nehnuteľnosťami, ďalšie tri potom zastavili tento rok v januári. V septembri potom fínska vláda navrhla zabrániť väčšine ruských občanov v nákupe nehnuteľností v krajine.

„Ministerstvo obrany starostlivo skúma minulosť každého kupca nehnuteľností pochádzajúceho mimo Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP),“ uviedol podľa Reuters šéf rezortu Antti Häkkänen. EHP zahŕňa okrem štátov Únie aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. „Chrániť národnú bezpečnosť je v súčasnej bezpečnostnej situácii zvlášť dôležité,“ dodal Häkkänen.

Vzťahy medzi Fínskom a susedným Ruskom sa zhoršili po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022, čo po desaťročiach neutrality viedlo k vstupu Fínska do Severoatlantickej aliancie v apríli 2023.

11:40 Poľsko podpísalo s americkou spoločnosťou General Atomics zmluvu o nákupe dronov MQ-9B SkyGuardian v hodnote asi 1,2 miliardy zlotých. Podľa agentúry Reuters to oznámil poľský minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz. Nové stroje nahradia bezpilotné lietadlá MQ-9A Reaper, ktoré si doteraz Poľsko prenajíma na lízing.

„Toto je najmodernejšia technológia,“ povedal Kosiniak-Kamysz. „Je to významný výdavok, ale je to najkvalitnejšie vybavenie,“ doplnil. Prvé dodávky novej verzie dronov očakáva Poľsko v prvom kvartáli 2027.

Kým verzia Reaper dokáže vo vzduchu zotrvať až 27 hodín, pri strojoch SkyGuardian výrobca uvádza aj viac ako štyridsať hodín. Stroje dosahujú rýchlosť okolo 400 kilometrov za hodinu, spojenie s riadiacim strediskom zabezpečuje satelit a určené sú pre prieskumné aj útočné operácie.

Agentúra Reuters poznamenala, že Poľsko v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vo veľkom nakupuje zbrojné vybavenie a že v nadchádzajúcom roku výdavky na obranu dosiahnu 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). To je takmer o tri percentuálne body viac, ako dvojpercentný cieľ dohodnutý medzi členmi Severoatlantickej aliancie.

Kosiniak-Kamysz nedávno oznámil, že Poľsko vytvorí nový druh vojska, a to dronové. „Od prvého januára už nebudú bezpilotné sily len plánom, ale realitou poľskej armády,“ povedal.

11:30 Maďarská vláda vníma šancu na mier v rusko-ukrajinskej vojne za realistickú, aj keď Ukrajina si „mierom nie je istá“. Podľa servera telex.hu to vyhlásil vo štvrtok šéf úradu vlády Gergely Gulyás, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Gulyás dodal, že na stredajšom rokovaní kabinetu premiér Viktor Orbán hovoril o mieri a o prímerí z pohľadu nedávnych medzinárodných rokovaní.

„Maďarsko je jednou z mála krajín, ktoré sú bezpodmienečnými zástancami mieru. Situácia sa za uplynulé obdobie veľmi zmenila, a to k lepšiemu,“ podčiarkol šéf úradu vlády. Dodal, že v minulosti mier presadzovalo len Maďarsko a Vatikán, „teraz už o mieri hovoria všetci“.

„Cieľom vlády je zabezpečiť, aby zbrane už nezatienili žiadne Vianoce,“ povedal Gulyás. Pripomenul, že Orbán o tom rokoval s pápežom Františkom vo Vatikáne, Donaldom Trumpom v Spojených štátoch a aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

„Vláda verí, že vďaka tomu je šanca na mier stále reálna, no zároveň sa snaží dosiahnuť vianočné prímerie a výmenu väzňov. Nechceme sa toho vzdať, aj keď si súčasná ukrajinská administratíva nie je istá v otázkach vojny a mieru. V záujme mieru bude Viktor Orbán rokovať vo štvrtok aj s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoanom,“ dodal Gulyás.

Ukrajina v stredu poprela, že s Orbánom rokovala o vianočnom prímerí a výmene zajatcov vo vojne s Ruskom. Orbán tvrdil, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol maďarský návrh.

„Ako vždy, maďarská strana s Ukrajinou o ničom nerokovala. Maďarská strana (nás) ako vždy neupozornila na svoje kontakty s Moskvou,“ uviedol v písomnom vyhlásení Zelenského poradca Dmytro Lytvyn.

Orbán predtým v príspevku na sociálnej sieti Facebook tvrdil, že Maďarsko sa na konci svojho predsedníctva v Rade EÚ opäť pokúsilo „nasmerovať bojujúce strany k mieru“. „Navrhli sme vianočné prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Aké smutné, že to dnes prezident Zelenskyj jasne odmietol a vylúčil. Robili sme, čo sa dalo,“ vyhlásil.

10:56 Nemecká ministerka pre rozvoj Svenja Schulzeová vo štvrtok na Ukrajine zdôraznila úsilie Berlína pomôcť civilistom v nadchádzajúcich mrazivých mesiacoch, informuje TASR podľa agentúry DPA.

„Pricestovala som na Ukrajinu, aby som odovzdala náš zimný balík,“ povedala ministerka bezprostredne po príchode do hlavného mesta Kyjev.

Uviedla, že cieľom Ruska bolo počas viac ako 1000 dní trvajúcej vojny prerušiť dodávky energie, aby ľudia zostali sedieť v chlade a v tme. „Preto sme opäť zmobilizovali ďalšie finančné prostriedky, aby sme pomohli obnoviť dodávky energie,“ dodala.

Podľa jej slov to je nevyhnutné na prežitie v nízkych teplotách počas zimy. Počas svojej návštevy plánuje rokovať so zástupcami vlády a občianskej spoločnosti. Chce tiež navštíviť niekoľko projektov financovaných z peňazí na obnovu. „Chcem sa na vlastné oči presvedčiť, že peniaze idú skutočne tam, kde sú potrebné,“ spresnila Schulzeová.

10:20 Ruská protivzdušná obrana zostrelila v noci na dnes nad čečenskou metropolou Grozným ukrajinský dron, oznámil podľa serveru Meduza čečenský vodca Ramzan Kadyrov. Trosky podľa neho poškodili kasárne špeciálneho policajného pluku, kde začalo horieť a štyria strážni utrpeli ľahké zranenia. Ruské ministerstvo obrany hlási zostrelenie 16 ukrajinských bezpilotných lietadiel.

„Bezpilotný stroj explodoval vo vzduchu, poškodil strechu a vybil okná. Padajúce trosky spôsobili malý požiar, ktorý bol rýchlo uhasený. Stavba neutrpela žiadne vážnejšie škody,“ uviedol Kadyrov podľa ruskej štátnej agentúry TASS a vyhlásil, že za štyroch zranených sa čečenskí bojovníci na Ukrajine pomstia a „zabijú 400 ukrajinských“ vojakov.

9:44 Rusko by proti Ukrajine mohlo čoskoro opäť použiť svoju novú balistickú raketu stredného doletu Oreškin. Uviedlo to v stredu americké ministerstvo obrany.

Hovorkyňa Pentagonu Sabrina Singhová, počas tlačovej konferencie novinárom povedala, že útok by sa mohol uskutočniť „v najbližších dňoch“. Dodala, že podľa USA strela Oreškin neznamená zmenu situácie na bojisku. Rusko sa však podľa jej slov „snaží využiť všetky zbrane, ktoré má vo svojom arzenáli, aby Ukrajinu zastrašilo“.

Čítajte viac Orešnik nie je dôležitý. Expert: Podstatné je to, čo robilo pred odpálením ruské velenie

Singhová uviedla, že varovanie Washingtonu vychádza z nového hodnotenia spravodajských služieb, ale neposkytla ďalšie podrobnosti, ani to, kde by Rusko mohlo zaútočiť.

Novú balistickú strelu stredného doletu Orešnik Rusko proti Ukrajine prvýkrát použilo v novembri. Ukrajinská vojenská spravodajská služba uviedla, že raketa mala šesť hlavíc, pričom z Astrachánskej oblasti, odkiaľ bola odpálená, priletela do Dnipra za 15 minút.

8:35 Nedávny telefonát s ruským prezidentom Vladimirom Putinom bol podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza síce frustrujúci, chce ho ale zopakovať. Povedal to v stredu večer vo vysielaní stanice RTL. Scholz Putinovi, ktorý pred takmer tromi rokmi nariadil inváziu na Ukrajinu, zavolal v polovici novembra. Vyslúžil si za to ostrú kritiku doma aj v zahraničí.

„Bolo to frustrujúce, pretože jednoducho len opakoval všetky tie svoje frázy,“ povedal k telefonátu Scholz. Zdôraznil ale, že je naďalej presvedčený o správnosti svojho rozhodnutia. Ruský prezident podľa neho musel počuť, že nemôže počítať s tým, že nemecká pomoc Ukrajine poľaví.

Čítajte viac Scholz po dvoch rokoch zavolal Putinovi. Zelenskyj: Kancelár otvoril Pandorinu skrinku

Nemecký kancelár podľa svojich slov v telefonáte Putina tiež vyzval, aby stiahol svoje jednotky z Ukrajiny, a mohlo sa tak začať rokovať o mieri. „A to musí byť a to urobím znova. Ale človek si pritom nesmie robiť žiadne ilúzie,“ dodal.

Scholz s Putinom telefonoval v polovici novembra, priamy rozhovor s ním dovtedy kancelár neviedol od decembra 2022.

8:04 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 390 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 758 730, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o šesť tankov, 28 obrnených bojových vozidiel pechoty a päť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 532 tankov, 19 644 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 072 delostreleckých systémov.

7:18 Ukrajinský dron zasiahol v noci na štvrtok strechu policajných kasární v ruskej kaukazskej republike Čečensko. Zranenia pri druhom takomto incidente za týždeň utrpeli štyria ľudia, oznámil čečenský vodca Ramzan Kadyrov.

„Dron vybuchol vo vzduchu, poškodil strechu a rozbil okná,“ napísal Kadyrov na platforme Telegram. K incidentu došlo v čečenskom hlavnom meste Groznyj. „Padajúce úlomky spôsobili malý požiar, ktorý bol rýchlo zahasený,“ dodal s tým, že menšie zranenia utrpeli štyria príslušníci jednotky strážiacej objekt.

Kadyrov otvorene podporuje vojnu Moskvy na Ukrajine a vyslal čečenských vojakov, aby bojovali po boju ruských jednotiek. Minulý týždeň čečenský líder oznámil, že dron zasiahol strechu policajnej budovy, hoci nie je jasné, či išlo o ten istý objekt, napísal Reuters.

V októbri začala horieť strecha vojenského výcvikového strediska v čečenskom meste Gudermes po zrejme prvom ukrajinskom dronovom útoku v 1000 kilometrov vzdialenom Čečensku, ku ktorému došlo od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022.

6:30 Ruskí vojaci zničili alebo dobyli niekoľko ukrajinských pozícií pri meste Pokrovsk, uviedla podľa agentúry Reuters v stredu ukrajinská armáda. Moskva sa blíži k strategickému logistickému uzlu, v ktorom sa nachádza unikátna ukrajinská koksárenská baňa.

Po mesiacoch zrýchľovania postupu smerom na Pokrovsk ruské sily sú podľa ukrajinského DeepState, ktorý mapuje frontové línie pomocou otvorených zdrojov, teraz už len 3 kilometre od južného okraja mesta.

Vrchný ukrajinský veliteľ Oleksandr Syrskyi povedal, že navštívil jednotku v sektore Pokrovsk a videl, že vojaci čelia proti „prevahe nepriateľa, predovšetkým z hľadiska ľudskej sily“.

„Musíme prijať nekonvenčné rozhodnutia, aby sme zvýšili odolnosť našej obrany a zabezpečili efektívnejšie zničenie okupantov,“ napísal na Facebooku bez toho, aby uviedol, kedy sa návšteva uskutočnila.

Ruskí útočníci vrhajú dopredu všetky dostupné sily a snažia sa prelomiť obranu našich jednotiek, povedal vrchný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl podľa agentúry Unian.

„Boj je mimoriadne tvrdý a vrhajú dopredu všetky dostupné sily, snažia sa prelomiť obranu našich jednotiek. Ukrajinskí vojaci prejavujú extrémnu odolnosť a spôsobujú nepriateľovi značné straty," zdôraznil vrchný veliteľ.

Syrskij poznamenal, že v takýchto podmienkach je hlavnou úlohou posilniť obranu, najmä zabezpečiť ukrajinským jednotkám dostatočné množstvo munície a ich neustále zásobovanie.

Ukrajinský veliteľ práporu operujúci neďaleko Pokrovska podľa amerického inštitútu pre štúdium vojny (ISW) charakterizoval situáciu v tomto smere ako „kritickú“, najmä preto, že každá formácia s veľkosťou ruského práporu dostáva mesačne okolo 200 nových vojakov. Ukrajinský veliteľ tiež zdôraznil, že ruské sily útočia na ukrajinské pozície až 30-krát za deň a majú výhodu v delostrelectve, pričom naznačil, že ruské sily sa v súčasnosti spoliehajú na vyšší počet vojakov a delostreleckej munície, aby si zabezpečili taktické zisky v Pokrovskom smere.

ISW nedávno zhodnotil, že ruské velenie obnovilo útočné operácie s cieľom dobyť Pokrovsk pomocou obchvatu z juhu, ale že tento manéver predstavuje obrovské náklady pre ruskú ľudskú silu a vybavenie.

Ďalší dôstojník ukrajinskej brigády oznámil, že ruské sily stratili v Pokrovskom smere za dva týždne takmer 3000 osôb. Pokračujúce ruské straty v tomto rozsahu spôsobia rastúce náklady na už tak napätý ruský aparát na generovanie síl, píše ISW. Ruské sily môžu pokračovať v získavaní ziskov smerom k Pokrovsku, ale straty, ktoré tým utrpia, zmiernia ich schopnosť premeniť tieto zisky na ďalekosiahlejšie útočné operácie, dodáva americký inštitút.