„Je šialené, čo sa deje. Je to šialené. Veľmi silno nesúhlasím s tým, aby sa rakety posielali stovky kilometrov do Ruska. Prečo to robíme? Len eskalujeme túto vojnu a zhoršujeme ju. To by nemalo byť dovolené,“ povedal Trump v rozhovore, ktorý súvisel s jeho vymenovaním za osobnosť roka časopisu Time a ktorý nastupujúci prezident poskytol vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago 25. novembra. Podľa agentúry Reuters slová o vojne na Ukrajine naznačujú, že Trump sa chystá zmeniť doterajšiu americkú politiku voči Kyjevu.
Trump v rozhovore tiež uviedol, že ho čaká veľká debata o očkovaní detí s Robertom F. Kennedym mladším, ktorého si vybral za ministra zdravotníctva a ktorý je kritický k niektorým očkovacím programom. „Čaká nás veľká diskusia. Miera autizmu je na úrovni, ktorej nikto nikdy neveril. Keď sa pozriete na veci, ktoré sa dejú, niečo ich spôsobuje,“ povedal Trump magazínu Time. Dodal, že Kennedy nesúhlasí s niektorými očkovaniami a že sa o tom budú baviť, pozrú sa na „čísla“ a urobia, „čo je dobré pre krajinu“. Trump zároveň povedal, že nepredpokladá, že rozhodnutia budú v tomto smere kontroverzné.
Čítajte aj Konšpirátor s alobalovou čiapočkou vo vláde: Nominácia Kennedyho na šéfa zdravotníctva USA spustila vlnu kritiky
Budúci šéf Bieleho domu sa v rozhovore venoval tiež téme nelegálnej migrácie, ktorú pokladal za hlavný bod svojej predvolebnej kampane. V tejto súvislosti nevylúčil postavenie nových záchytných táborov pre migrantov, ktorí do USA prídu nelegálne, a hovoril o plánoch týchto ľudí deportovať. Poznamenal, že v tomto ohľade bude konať v medziach zákona a že do boja proti nelegálnej migrácii chce zapojiť Národnú gardu.
Čítajte aj V Moskve sa možno tešia zbytočne, Trump zatiaľ záhadne mlčí. Naozaj zastaví údery s americkými raketami na ruskom území?
Trump sa v rozhovore vyjadril tiež ku konfliktom na Blízkom východe s tým, že sa tam situácia vyrieši. V tejto súvislosti poznamenal, že situácia na Blízkom východe je „komplikovanejšia“ ako otázka Ruska a Ukrajiny, ale dodal, že bude „ľahšie ju vyriešiť“. Na otázku, či izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi verí, Trump odpovedal: „Neverím nikomu.“
Trump v rozhovore tiež nevylúčil, že by mohla počas jeho funkčného obdobia prepuknúť vojna s Iránom. „Môže sa stať čokoľvek. Je to veľmi výbušná situácia,“ poznamenal, kým skritizoval ukrajinské údery na ruskom území. Trump v roku 2018 počas svojho prvého funkčného obdobia jednostranne odstúpil od jadrovej dohody s Iránom z roku 2015 a obnovil proti Teheránu sankcie. V roku 2020 Trump nechal zabiť veliteľa špeciálnych jednotiek iránskych revolučných gárd Kásema Solejmáního pri jeho návšteve Bagdadu. Podľa amerických úradov Irán plánoval na Trumpa spáchať atentát. To však Irán odmietol.
Za svoje hlavné priority, až sa 20. januára ujme funkcie, Trump považuje zabezpečenie hraníc a ťažbu ropy.
Na otázku, čo ohľadom zmýšľania Američanov pochopil, čo demokratom nedošlo, Trump odpovedal, že ide v prvom rade o politiku založenú na „zdravom rozume“. Poznamenal, že Američania sú predovšetkým nespokojní s nárastom cien potravín a energií a chcú žiť v bezpečí. Tiež naznačil, že sa chystá omilostiť časť svojich stúpencov, ktorí skončili vo väzení po útoku na Kapitol z 6. januára 2021, keď sa snažili zabrániť potvrdzovaniu Trumpovej prehry v prezidentských voľbách, ktoré vyhral demokrat Joe Biden. Trump svoju vtedajšiu porážku neuznal.
V závere rozhovoru Trump nevylúčil, že by mohla vzniknúť politická „dynastia Trumpov“ a že by sa po jeho odchode z prezidentského úradu o štyri roky mohli viac politicky angažovať jeho deti. Rovnako uistil, že jeho manželka Melania bude aktívnou prvou dámou.