Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 024 dní
- Bez Krymu a Donbasu: Experti zverejnili deväť bodov, ktoré zabránia tretej svetovej vojne
- Rusko uskutočnilo rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru
- Rusi sú už 1,5 km od Pokrovska
Čítajte viac 1023. deň: Ukrajinci zlikvidovali pri Moskve konštruktéra nových ruských dronov. Mal na starosti aj modernizáciu rakiet
23:20 Ruský cenzúrny úrad Roskomnadzor zablokoval službu šifrovaného zasielania správ Viber od japonskej vývojovej firmy Rakuten. Dôvodom je podľa úradu porušovanie pravidiel ohľadne prevencie extrémizmu, terorizmu a distribúcie drog, uviedla agentúra Reuters.
Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Rakuten Hiroši Mikitani v minulosti Viber vyzdvihoval ako spôsob, ako čeliť ruskej propagande. „Na rozdiel od iných sociálnych médií sme dali jasne najavo, že budeme blokovať všetky falošné správy a ruskú propagandu,“ povedal Mikitani.
Definícia extrémizmu a terorizmu je v Rusku pomerne široká – za extrémistické úrady v poslednom čase označili napríklad „medzinárodné hnutie LGBT“ a ako extrémistickú alebo teroristickú Moskva označuje aj kritiku vpádu ruských vojsk na Ukrajinu.
Od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 Rusko stupňuje tlak na médiá a zahraničné internetové služby. Vedie spory so zahraničnými technologickými spoločnosťami ohľadom obsahu, cenzúry či miestneho zastúpenia.
Roskomdozor v krajine už v auguste zablokoval šifrovanú komunikačnú aplikáciu Signal, čo zdôvodnil porušovaním ruských zákonov. Vo februári tohto roka úrady načas zablokovali platformu pre zasielanie správ Telegram. Výpadky vtedy postihli aj služby WhatsApp, YouTube, Zoom, VKontakte alebo práve Viber. Úrady to vtedy odôvodnili testovaním systému pred prezidentskými voľbami.
20:45 Maďarský minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó vyjadril v piatok presvedčenie, že problém s platbami za tranzit ruského plynu do Maďarska cez Turecko sa rýchlo vyrieši.
„Bezpečnosť dodávok energie do Maďarska do veľkej miery závisí od Bulharska, pretože tadiaľ prechádza plynovod TurkStream. V tomto roku sme touto trasou dostali viac ako 7 miliárd kubických metrov zemného plynu, preto je pre Maďarsko kľúčovou otázkou predvídateľnosť a spoľahlivosť tranzitných dodávok,“ napísal minister na sociálnej sieti. Sankcie, ktoré na ruskú štátnu banku Gazprombank uvalili Spojené štáty, vytvorili v regióne zložitú situáciu, ale túto situáciu dokážeme vyriešiť úzkou regionálnou spoluprácou a solidaritou," dodal.
Maďarsko a Bulharsko si dali za úlohu „nájsť také právne a finančné riešenie“ tohto problému, ktoré umožní realizovať platby za ruský plyn a bude prijateľné pre všetky strany, uviedol minister neskôr vo vysielaní televízie M1.
„Naši partneri rýchlo dokončia požadované právne a finančné práce, a preto budú dodávky plynu cez Bulharsko v nadchádzajúcom období absolútne spoľahlivé, a to aj napriek reštriktívnym opatreniam USA. Je to dobrá správa pre dodávky energie do Maďarska,“ zdôraznil Szijjártó.
20:25 Súd na Ukrajine v piatok odsúdil na 14 rokov väzenia ukrajinskú občianku za to, že napísala listy ruskému veľvyslancovi pri OSN Vasilijovi Nebenziovi o údajnom rabovaní a podobných činoch, ktoré potom Nebenzia čítal v OSN ako ospravedlnenie ruskej invázie na Ukrajinu.
Ukrajinská prokuratúra nezverejnila meno odsúdenej, avšak agentúra AFP o nej píše ako o šéfke mimovládnej organizácie na ochranu ľudských práv. Denník Ukrajinska pravda napísal, že ide o Olenu Berežnú, matku bývalej poslankyne zo Strany regiónov Iryny Berežnej, ktorá pred siedmimi rokmi zahynula pri autonehode v Chorvátsku.
Podľa prokuratúry obžalovaná napísala ruskému veľvyslancovi po vypuknutí konfliktu o údajnom bezpráví na Ukrajine vrátane rabovania, vrážd, lúpeží a výziev ukrajinských politikov na zabíjanie Rusov, takže obyvatelia Ukrajiny podľa nej „špeciálnu vojenskú operáciu“ Ruska podporujú.
Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 Kyjev obvinil už tisíce ľudí zo spolupráce s Ruskom, pripomína AFP.
20:00 Ministri zahraničných vecí Európskej únie na svojom pondelkovom stretnutí uvalia na agentov ruských tajných služieb sankcie za organizovanie hybridných útokov proti členským krajinám tohto bloku. Agentúra AFP sa odvoláva na diplomatické zdroje v Bruseli.
EÚ podľa nich zaradí na čierny zoznam 16 jednotlivcov a tri subjekty. Využije na to nový právny rámec umožňujúci zaviesť zákaz udeľovania víz a zmrazenie aktív osobám zapojeným do útokov.
Jeden zo zdrojov uviedol, že na zozname sa ocitnú predstavitelia ruskej vojenskej rozviedky a iných tajných služieb.
Niektorí predstavitelia krajín EÚ a NATO obviňujú Moskvu, že je za sériou kybernetických útokov zameraných na destabilizáciu západných krajín podporujúcich Ukrajinu v boji proti ruským inváznym silám.
Bezpečnostné zložky v Nemecku, Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku tvrdia, že v posledných mesiacoch odhalili sabotážne akcie alebo plány na ich vykonanie, ktoré pripravovalo Rusko.
V snahe obmedziť takéto aktivity Moskvy viaceré krajiny EÚ na čele s Českom presadzujú opatrenia, ktoré by zabránili ruským diplomatom voľne sa pohybovať po území eurobloku. Tento krok však zatiaľ nezískal dostatočnú podporu.
Ministri zahraničných vecí členských krajín EÚ na svojom pondelňajšom zasadnutí v Bruseli schvália aj v poradí pätnásty balík sankcií voči Rusku za jeho vpád na Ukrajinu.
18:10 Hlavy štátov a vlád popredných európskych členských krajín NATO budú 19. decembra v Bruseli rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o ďalšej podpore jeho krajiny brániacej sa invázii ruských síl. Stretnutie iniciované generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem sa bude zaoberať aj možnými bezpečnostnými zárukami pre Kyjev pre prípad dosiahnutia prímeria. Informovala o tom v piatok agentúra DPA s odvolaním sa na zdroje z prostredia NATO.
Rokovanie sa uskutoční pred stretnutím predstaviteľov EÚ so zástupcami krajín západného Balkánu. Očakáva sa na ňom účasť hláv štátov a vlád Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie, Talianska a Poľska, ako aj najvyšších predstaviteľov EÚ vrátane predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
Účastníci stretnutia budú podľa informácií DPA rokovať o tom, ako by sa dalo monitorovať prípadné prímerie na Ukrajine. Jednou z možností je rozmiestnenie medzinárodných mierových síl na Ukrajine.
Tieto úvahy sú založené na scenári, podľa ktorého by sa zvolený americký prezident Donald Trump po návrate do Bieleho domu mohol pokúsiť dotlačiť Ukrajinu a Rusko k rokovaniam. Ak by Ukrajina odmietla, mohol by jej pohroziť prerušením vojenskej pomoci. V prípade odmietnutia zo strany Ruska by zase mohol pohroziť prezidentovi Vladimirovi Putinovi zvýšením vojenskej pomoci Kyjevu.
Trump, ktorý sa úradu ujme 20. januára, v predvolebnej kampani avizoval, že plánuje masívne znížiť vojenskú podporu Kyjevu. Opakovane tiež ubezpečoval, že vojnu na Ukrajine rýchlo ukončí, no nekonkretizoval, ako sa to stane.
16:20 Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov v piatok na brífingu vyzval nezabúdať na to, že Spojené štáty počas predchádzajúceho prezidentského obdobia Donalda Trumpa uvalili na Rusko sankcie viac ako 50-krát, informovala agentúra Reuters, píše TASR.
Peskov doplnil, že Kremeľ má bohaté skúsenosti s viacerými americkými administratívami vrátane tej Trumpovej v rokoch 2017 – 2021.
„(Za Trumpa) došlo k mnohým nepriateľským prejavom voči našej krajine. Na to by sme nemali zabúdať,“ doplnil Peskov. Zároveň však odporučil počkať si, či za druhej Trumpovej vlády nepríde k pozitívnemu vývoju v rusko-amerických vzťahoch.
Čítajte aj Svet čaká za Trumpa veľký obrat, vyhlásil Orbán
13:54 Generálny tajomník NATO Mark Rutte na budúcu stredu do Bruselu zvolal schôdzku predstaviteľov viacerých krajín a lídrov EÚ, aby spoločne prebrali prípadné prímerie vo vojne na Ukrajine. Informoval o tom Poľský rozhlas. Stretnutia sa zúčastnia zástupcovia Ukrajiny, Francúzska, Nemecka, Talianska, Británie a Poľska.
Očakáva sa, že rokovania sa budú týkať budúcich bezpečnostných záruk pre Ukrajinu zo strany jej partnerov a možného rozmiestnenia príslušníkov európskych mierových síl na Ukrajine v prípade prímeria. V stredu sa v Bruseli zároveň uskutoční summit EÚ a balkánskych krajín, vo štvrtok sa potom chystá pravidelný summit dvadsaťsedmičky.
13:43 Rusko a Čína tento týždeň viedli v Pekingu konzultácie o protiraketovej obrane a aspektoch strategickej stability v oblasti rakiet, uviedlo v piatok ruské ministerstvo zahraničných vecí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
„Strany spoločne podrobne diskutovali o týchto otázkach v kontexte zachovania globálnej a regionálnej bezpečnosti. Vymenili si aj názory na otázky týkajúce sa rakiet stredného a kratšieho doletu,“ ozrejmilo ministerstvo vo vyhlásení. Dodalo, že konzultácie „potvrdili odhodlanie strán posilniť dialóg a koordináciu v súvislosti s uvedenými faktormi strategickej stability“, píše agentúra TASS.
13:10 Najmenej tri feministické aktivistky, ktoré na protest proti ruskej vojne na Ukrajine, poškodili pamätník pred komplexom Organizácie Spojených národov (OSN) v Ženeve, zadržala polícia. Dve polonahé ženy zo skupiny Femen zarezali motorovými pílami do dreveného umeleckého dielo známeho ako Zlomená stolička.
Obe ženy mali na nohách stužky v modrej a žltej farbe ukrajinskej vlajky. Na obnažených hrudiach a chrbtoch mali namaľované slová ako „Stop mínam“ a „J…ť Rusko“ a opakovane kričali nadávky na Rusko a OSN, ktorá podľa nich zlyhala ako organizácia, ktorá by mala konflikt zastaviť. Polícia zadržala aj jednu ich kolegyňu.
Foto: SITA/AP, Salvatore Di Nolfi
11:47 Kremeľ v piatok privítal postoj novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý kritizoval ukrajinské útoky pomocou amerických rakiet na ciele hlboko v ruskom území. Tento postoj je podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova v súlade s pozíciou ruskej vlády. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.
Trump ukrajinské útoky kritizoval v rozhovore pre časopis Time, ktorý ho vyhlásil za osobnosť roka. Uviedol, že „veľmi vehementne nesúhlasí“ s tým, aby Ukrajina útočila hlboko na ruskom území raketami dodanými z USA.
„Vyhlásenie sa plne zhoduje s naším stanoviskom a pohľadom na príčiny eskalácie. Je zrejmé, že Trump presne chápe, čo je dôvodom aktuálnej eskalácie,“ vyhlásil Peskov.
Čítajte aj Trump pre Time: Vehementne nesúhlasím s útokmi hlboko v Rusku. S pomocou Ukrajine ale neprestaneme
11:40 Ruská invázia na Ukrajinu trvá už takmer tri roky, pričom v ostatných mesiacoch sa začína čoraz viac hovoriť o ukončení konfliktu. Experti think tanku Atlantická rada dali dohromady deväť bodov, ktoré by mali znamenať víťaznú stratégiu pre Západ a zabránenie tretej svetovej vojne.
Čítajte viac Bez Krymu a Donbasu: Experti zverejnili deväť bodov, ktoré zabránia tretej svetovej vojne
11:22 Ruskí poslanci majú v úmysle ešte viac sprísniť pravidlá pre „zahraničných agentov“. Podľa novely zákona budú musieť takto označené osoby dokladovať viaceré druhy príjmov na špeciálnom rubľovom účte. V piatok o tom informoval predseda Štátnej dumy Vjačeslav Volodin. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Zákon o zahraničných agentoch vyžaduje, aby sa každá osoba alebo organizácia, ktorá dostáva finančnú podporu zo zahraničia, zaregistrovala ako „zahraničný agent“. Takto označené osoby musia spĺňať prísne byrokratické pravidlá a kritici preto dlhodobo upozorňujú, že ruská vláda sa zákonom snaží potlačiť opozíciu a mimovládne organizácie.
Podľa novely zákona si budú musieť „zahraniční agenti“ zriadiť špecifické bankové účty vedené v rubľoch a nich dokladovať všetky príjmy z duševnej činnosti.
Volodin naznačil, že poslanci chcú tieto pravidlá sprísniť. Na účet by mali putovať aj všetky príjmy z predaja majetku a vozidiel vrátane ich prenájmu, spolu s príjmami z úrokov a dividend.
11:06 Rusko tvrdí, že dnešný rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru bol odplatou za stredajší ukrajinský úder proti vojenskému letisku v Taganrogu vo východnej časti Azovského mora. Ruské ministerstvo obrany na svojom telegramovom účte uviedlo, že ukrajinská armáda k nim použila americké strely ATACMS.
Moskva tvrdí, že cielila na „objekty ukrajinskej energetickej infraštruktúry kľúčové pre podporu zbrojárskeho priemyslu“.
Rusko dnes na Ukrajinu útočilo strelami s plochou dráhou letu, balistickými raketami a najmenej jednou raketou severokórejského pôvodu, informoval ukrajinský rezident Volodymyr Zelenskyj. Doplnil, že ukrajinská obrana zostrelila 81 rakiet, z nich 11 zneškodnili stíhačky F-16 dodané ukrajinskými partnermi. Protivzdušná obrana podľa ukrajinského letectva zostrelila tiež 80 nepriateľských dronov a ďalších 105 bezpilotných lietadiel zmizlo z radarov.
10:40 Česko od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 darovalo Kyjevu vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún (viac než 290 miliónov eur) a podieľalo sa na dodávkach materiálu za viac než tri miliardy dolárov (viac než 2,8 miliardy eur). V piatok to na bilančnej tlačovej konferencii povedala česká ministerka obrany Jana Černochová, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
„Od začiatku vojny ČR darovala, koordinovala či zorganizovala dodávky vojenského materiálu v hodnote cez tri miliardy dolárov. Český obranný priemysel dodal cez 1600 kusov techniky a milióny kusov munície všetkých kalibrov,“ uviedla Černochová.
Hlavnú pozornosť Česko podľa jej slov venovalo muničnej iniciatíve, ktorej cieľom bolo do konca tohto roka dodať na Ukrajinu 500 000 kusov munície veľkého kalibru. Podotkla, že muníciu ČR zaobstaráva aj s využitím výnosov zo zmrazených ruských aktív.
„Od počiatku vojny sme poskytli armádou označený ako nepotrebný vojenský materiál v hodnote 7,3 miliardy korún. Vycvičili sme viac než 7000 vojakov ako na území ČR, tak v Poľsku,“ povedala s tým, že je to viac než desať percent celkového objemu vycvičených ukrajinských vojakov v rámci misie EÚ. Vláda tiež podľa jej slov podporuje rozvoj väzieb medzi českými a ukrajinskými podnikmi.
8:54 Rusko v piatok ráno uskutočnilo rozsiahly útok na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, oznámil tamojší minister pre energetiku Herman Haluščenko.
„Nepriateľ pokračuje vo svojom terore. Energetický sektor na celej Ukrajine je opäť pod masívnym útokom,“ povedal Haluščenko, zatiaľ čo z viacerých oblastí hlásia výpadky elektriny. Moskva podľa jeho slov použila desiatky rakiet a dronov.
Haluščenko dodal, že pracovníci energetického sektora robia všetko potrebné, aby minimalizovali negatívne dôsledky. Prisľúbil, že podrobnejšie informácie o škodách zverejní neskôr.
Minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v reakcii na útok vyzval západných partnerov, aby urýchlene dodali krajine ďalšie systémy protivzdušnej obrany.
Ide o ďalší zo série útokov na energetickú infraštruktúru. Kyjev podľa AFP čaká ťažká zima, keďže Rusko útočí na jej energetickú sieť a vyčerpané jednotky Kyjeva strácajú pozície na fronte. Neistota panuje aj v otázke budúcej podpory USA po januárovom nástupe novozvoleného prezidenta Donalda Trumpa.
8:24 Ruské sily sú 1,5 kilometra od ukrajinského strategického mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti. V posledných dňoch postupujú na juh od mesta, ktoré je dôležitým železničným a cestným uzlom. S odvolaním sa na prominentného proruského blogera Jurija Podoljaka to napísala agentúra Reuters.
Príslušníci sabotážnych a prieskumných skupín, ktoré cez front prenikajú pred postupom hlavných bojových zoskupení, sú podľa Podoljaka už v Pokrovsku. V ňom pred začiatkom ruskej invázie žilo asi 60-tisíc ľudí. Reuters zdôrazňuje, že informácie poskytované znepriatelenými stranami nie je možné overiť. Podoljak pochádza z Ukrajiny, ale od roku 2014 žije v Rusku.
Ukrajinská armáda pripustila, že ruské sily v posledných dňoch zničili alebo obsadili niekoľko ukrajinských pozícií v okolí strategicky významného mesta. Pád Pokrovska, ktorý funguje ako dôležité logistické centrum ukrajinských ozbrojených síl, by pre Kyjev znamenal jednu z najväčších strát za posledné mesiace, píše Reuters. Ak Rusi Pokrovsk ovládnu, budú môcť výrazným spôsobom narušiť zásobovacie cesty v oblasti východného frontu a posilniť snahy o dobytie Časív Jaru, ktorý leží na vyvýšenine a ktorého zisk by potenciálne znamenal možnosť kontroly väčšieho územia. Ruské sily na Ukrajine v posledných týždňoch postupujú najrýchlejším tempom od začiatku invázie vo februári 2022. Snažia sa zrejme dobyť celú Doneckú oblasť, ktorej významnú časť už kontrolujú. Okrem Pokrovska ťažké boje s ukrajinskou armádou zvádza aj pri meste Kurachove.
Ukrajinský generálny štáb v dnešnej rannej zvodke informoval, že v oblasti Pokrovska obrancovia zastavili skoro päť desiatok útočných operácií nepriateľa. Spomína v tejto súvislosti napríklad dedinu Dačenske na hlavnom cestnom ťahu niekoľko kilometrov južne od mesta a ďalšie menšie obce južným a juhozápadným smerom od Pokrovska.
8:08 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 390 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 760 120, uviedol v piatok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o päť tankov, 31 obrnených bojových vozidiel pechoty a 6 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 537 tankov, 19 675 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 078 delostreleckých systémov.
7:40 Estónske ministerstvo zahraničných vecí vyčlení zo svojho tohtoročného rozpočtu ďalších 200-tisíc eur na pomoc obyvateľom Ukrajiny. Ako informuje web Ukrajinská pravda, pre estónskeho verejnoprávneho vysielateľa ERR to povedal minister zahraničných vecí Margus Tsahkna.
„Vplyv vojny hlboko ovplyvňuje spoločnosť a je dôležité, aby Estónsko prostredníctvom medzinárodných organizácií môže podporovať tých najzraniteľnejších ľudí,“ povedal Tsahkna.
Pre Ukrajinský humanitárny fond v rámci Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí estónsky rezort zahraničia poskytne 100-tisíc eur. Ďalších 68-tisíc eur rezort pridelil Populačnému fondu OSN na zmiernenie humanitárnej situácie na Ukrajine v budúcom roku. Na podporu aktivít Medzinárodnej organizácie pre migráciu v budúcom roku estónske ministerstvo zahraničných vecí poskytne 10-tisíc eur a Fond na podporu energetiky Ukrajiny dostane 20-tisíc eur na pomoc pri oprave ukrajinskej energetickej infraštruktúry.
5:00 Aby NATO predišlo vojne, bude musieť minúť viac peňazí – to bolo hlavné posolstvo šéfa NATO Marka Rutteho vo štvrtkovom prejave v Concert Noble v Bruseli. Žiadna bezprostredná vojenská hrozba pre 32 členov NATO neexistuje, ale obávam sa zajtrajška – nie sme pripravení na to, čo nás čaká o štyri až päť rokov, povedal. „Budem úprimný: bezpečnostná situácia nevyzerá dobre. Je nepochybne najhoršia v mojom živote. A domnievam sa, že aj vo vašom,“ hovorí.
Dohoda spojencov v NATO bola dávať dve percentá HDP na obranu, ale teraz budeme potrebovať oveľa viac, uviedol Rutte.
„Míňame na obranu viac ako pred desaťročím, ale stále míňame oveľa menej ako počas studenej vojny. Aj keď hrozby pre našu slobodu a bezpečnosť sú rovnako veľké – ak nie väčšie. Počas studenej vojny míňali Európania na obranu oveľa viac ako 3 % svojho HDP. S touto mentalitou sme vyhrali studenú vojnu. Výdavky klesli po páde železnej opony. Svet bol bezpečnejší. Už nie je,“ uviedol Rutte.
„Viem, že viac míňať na obranu znamená míňať menej na iné priority. Ale je to len o niečo menej. V priemere európske krajiny pokojne minú až štvrtinu svojho národného dôchodku na penzie, zdravotné a sociálne zabezpečenie. Potrebujeme zlomok týchto peňazí, aby sme posilnili našu obranu a zachovali si svoj spôsob života,“ vyzval členské štáty aliancie Rutte.
Pripomenul situáciu na Ukrajine a označil Rusko, Čínu, Severnú Kóreu a Irán za krajiny, ktoré „sa usilovne snažia oslabiť Severnú Ameriku a Európu“. Rusko zbrojí, rýchlo sa učí na bojisku, Čína buduje svoje vojenské kapacity.
„Nie preto, aby vytvorili spravodlivejšieho, ale aby si zabezpečili vlastné sféry vplyvu. Testujú nás. A zvyšok sveta sa na to pozerá. Nie, nie sme vo vojne. Ale pokojní určite nie sme,“ je presvedčený šéf aliancie.
„Rusko a Čína nás predbiehajú. Riskujeme, že zaostaneme. To je veľmi nebezpečné. Ale nemusí byť. Ak posilníme náš priemysel, môžeme predbehnúť našich konkurentov,“ tvrdí. Ak teraz neinvestujeme miliardy, môže nás to neskôr stáť bilióny, uviedol.
„Vojna je brutálna a škaredá. Vojna je veľmi nákladná aj z ekonomického hľadiska. Ukrajina vyčlení v budúcom roku takmer štvrtinu svojho HDP na obranu. To je viac ako 10-násobok toho, čo míňajú európski spojenci v NATO. Tvrdá pripomienka, že sloboda nie je zadarmo. Ak teraz spolu neminieme viac, aby sme zabránili vojne, neskôr zaplatíme oveľa, oveľa, oveľa vyššiu cenu za boj proti nej. Nie miliardy, ale bilióny eur,“ povedal Rutte.
"Som presvedčený, že spoločne v NATO dokážeme naďalej udržiavať našu miliardu ľudí v bezpečí. Máme obrovské výhody. Je nás 32 silných spojencov. Spojenci NATO spolu predstavujú polovicu svetovej hospodárskej a vojenskej sily. Máme výnimočné spravodajské služby. Inovatívne odvetvia a podniky. Niektoré z najlepších univerzít a výskumných inštitúcií na svete. A máme veľa partnerov po celom svete. Keď tomu dáme rozum a politickú vôľu, nie je nič, čo by sme nezvládli – Európa a Severná Amerika spolu.
Naši protivníci si myslia, že sú tvrdí a my sme mäkkí. Napádajú iné krajiny, zatiaľ čo my dodržiavame medzinárodné pravidlá. Utláčajú svoj ľud, zatiaľ čo my si vážime slobodu. Mali by pamätať na to, že neexistuje väčšia sila, ako keď sa demokracie spájajú. Keď sme napadnutí, naša reakcia je zúrivá.
Aby sme sa uistili, že nikto nikdy nebude uvažovať o útoku na nás, musíme udržiavať dlhodobé odstrašovanie. Môžeme to urobiť. Urobili sme to predtým, vieme to urobiť znova," dodal Rutte.
5:00 Spojené štáty poskytnú Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc, tentoraz v hodnote 500 miliónov dolárov. Oznámil to v piatok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Nový balík tvorí podľa vyhlásenia zverejneného Blinkenovým úradom napríklad munícia do salvových raketometov HIMARS, drony či protitankové systémy Javelin a AT-4.
Administratíva dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena sa snaží intenzívne pomáhať Kyjevu pred januárovým nástupom Donalda Trumpa, ktorého zámery v otázke podpory Ukrajiny sú zatiaľ nejasné; Trump však hovorí o rýchlom ukončení vojny. Biden má podľa agentúry Reuters k dispozícii ešte 5,6 miliardy dolárov, ktoré by mohol bez súhlasu Kongresu vyčleniť na zbrane pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii.
Washington pred desiatimi dňami oznámil, že Kyjevu pošle rakety, muníciu, míny a ďalšie zbrane v hodnote 725 miliónov dolárov. Aktuálny balík popri spomínaných položkách napríklad aj protiradarové rakety HARM, vozidlá obrnené proti mínam či viacúčelové vozidlá, delostrelecké granáty kalibru 105 a 155 milimetrov či systémy obrany proti dronom.