Pre Rusko je ale výroba dopravných lietadiel nielen otázkou prestíže alebo komerčných ziskov. Mnohé odľahlé končiny sú úplne závislé od leteckého spojenia. Rusko je natoľko veľké, že spojenie len pozemnou dopravou nepripadá do úvahy.
„V sovietskej ére sme boli konkurencieschopní a ja som stopercentne presvedčený, že môžeme byť aj teraz,“ povedal na konci októbra šéf korporácie Rostych Ivan Čomezov. Ruských senátorov ubezpečoval, že ruský letecký priemysel dokáže konkurovať firmám Boeing a Airbus.
Čemezov hovoril v 973. deň od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, za čo západné štáty na Rusko uvalili sankcie. Ich dopady sú také vážne, že OAK, ktorá je súčasťou Rostychu, nie je kvôli sankciám schopný vyrábať dopravné lietadlá.
Spomínaných sedem lietadiel, ktoré Rusko vyrobilo po rozpútaní vojny proti Ukrajine, sú lietadlami SuperJet 100. Dokončené boli ešte z predvojnových zásob, píše BBC a odvoláva sa na údaje dostupné na internete. Oficiálny register civilných lietadiel je neverejný.
Okrem spomínaných superjetov boli vyrobené ešte dva prototypy, a síce Il-96–400M a Il-114, ktoré sa ale používajú len pri skúškach.
V roku 2009 sa v Rusku vyrobilo 11 dopravných lietadiel, v roku 2020 ich bolo 12 a o rok neskôr 13, vrátane jedného skúšobného lietadla MS-21. To síce nestačilo na konkurenciu najväčším výrobcom na svete, ale stačilo to na udržanie a rozvoj ruského leteckého priemyslu.
V reakcii na západné sankcie ruská vláda prijala v júni 2022 program rozvoja odvetvia do roku 2030. Ambiciózny program počítal s výrobou 14 lietadiel do konca roku 2022, potom 25 lietadiel v roku 2023 a 69 lietadiel v tomto roku. Prakticky okamžite ale program začal viaznuť a termíny dodávok lietadiel sa už dvakrát museli posunúť do budúcich rokov. Spolu s tým sa znížili aj počty lietadiel.
Ako BBC povedal zdroj z odvetvia, ktorý si neželal byť menovaný, v skutočnosti program od začiatku nikto nebral vážne, ale len ako „pilulku“ na upokojenie nervov vo vláde a „imitáciu činnosti“, hoci možno „niekde hore“ si mohli predstavovať, že všetko pôjde podľa plánu a do roku 2030 sa vyrobí 1036 lietadiel.
Výroba by sa mala opierať o regionálne superjety vo verzii SSJ-New, s ruskými dielmi namiesto dovážaných, a MS-21 určené na stredné vzdialenosti. Zatiaľ sa ale nepodarilo získať osvedčenie pre ruské motory k superjety, nemajú ich ani lietadlá MS-21 s ruskými motormi. Lietadlá síce vznikli v Rusku, ale s množstvom zahraničných dielov, ktoré je nevyhnutné nahradiť, a tak si nikto podľa BBC netrúfa odhadnúť, kedy sa ich výroba naozaj začne.
Rusko preto počíta aj s výrobou lietadiel vyvinutých ešte v Sovietskom zväze, ako je diaľkový Il-96–300 a Il-214 určený pre stredné vzdialenosti. Sú síce zastarané, ale Rusko nemá inú možnosť, ako nahradiť flotilu zahraničných lietadiel. Pre tie najmodernejšie je prakticky nemožné zohnať náhradné diely, a tak sa napríklad Aeroflot chystá znovu uviesť do prevádzky lietadlá Boeing 747, pôvodne odpísané ako neefektívne.
Najväčší problém má Rusko podľa BBC s dopravnými lietadlami pre miestne linky v regiónoch. O túto dopravu sa mali postarať lietadlá Il-114 a český L-410, pokladaný pred vypuknutím vojny za spásu regionálnych aerolínií. Ich výroba v Rusku sa ale v najbližších rokoch sotva začne. Problémom je tiež udržať v chode lietadlá zahraničnej výroby, ktorých na jar 2022 bolo 738 z celkového počtu 1101 dopravných lietadiel v Rusku.