Bolo to v noci na 11. decembra, keď sa malá plachetnica Trotamar III plavila neďaleko talianskeho ostrova Lampedusa, zhruba na polceste medzi Maltou a tuniským pobrežím. Loď patrí nemeckej humanitárnej organizácii Mediterranea a jej úlohou je pomáhať nelegálnym migrantom, ktorí riskujú život, keď sa na vratkých plavidlách pokúšajú dostať z Afriky do Európy.
Volanie o pomoc
Na palube Trotamaru III bolo šesť dobrovoľníkov – piati Nemci a jeden Rakúšan. Asi o 3.20 h, keď štyria z nich už spali a dvaja stáli pri kormidle, sa z mora ozvalo slabé volanie o pomoc.
Bolo šťastie, že ho vôbec začuli, lebo mali zapnutý motor a v jeho hluku ten vzdialený hlas takmer zanikol. Dvaja námorníci okamžite zobudili svojich druhov a začali pátrať po okolí.

„Bolo to veľmi hektických pätnásť minút. Svetlá sme namierili k tomu hlasu a zbadali sme dievčatko!“ citoval taliansky denník La Stampa zástupkyňu kapitána lode Inu Friebeovú. „Neprestávam myslieť na to, aké sme mali šťastie. Na mori sme takí malí, aj ona je malá, a predsa sme sa našli,“ dodala nadšene.
„Bola to neuveriteľná náhoda,“ priznal i kapitán Trotamaru III Matthias Wiedenlübbert. „Keď sme zasiahli, dievčatko pri sebe nemalo pitnú vodu ani jedlo. Bolo podchladené, ale reagovalo,“ opísal pre talianske noviny.

Ako vysvetlil na portáli Mediterranea, po nájdení Marie hľadali aj ďalších ľudí z člna, no po búrke, ktorá trvala niekoľko dní, a pri vlnách vysokých až 2,5 metra nemali šancu.
Dievča bolo jediné, kto prežil. Palubný lekár ho zahrial termodekami, termoforom i čajom, a kým plachetnica smerovala späť k Lampeduse, záchrancom po anglicky rozpovedalo, čo sa prihodilo.
„Pred dvoma dňami sme vyplávali zo Sfaxu v Tunisku. Na kovovej loďke nás bolo 45, ale v istej chvíli bolo more zrazu väčšie ako my. Čln sa naplnil vodou a potopil sa,“ opísala Maria.
„Chvíľu sme boli traja, všetci sme sa držali záchranných viest. Plávali sme blízko seba a modlili sa. Potom som však už nikoho nevidela. Zostala som sama,“ priblížil jej rozprávanie denník La Stampa.

Len čo o šiestej ráno Trotamar III zakotvil na Lampeduse, ktorá je pre mnohých migrantov vstupnou bránou do Európy, Maria zabalená v deke vyšla na breh, kde zistila, že to dokázala – naozaj bola v Taliansku.
Hneď si ju tam prevzali pracovníci Červeného kríža, ktorí ju odviezli na pohotovosť v miestnom zdravotnom stredisku. Lekár po vyšetrení skonštatoval, že je napriek všetkým útrapám v poriadku.
„Už nebola podchladená, telesná teplota sa vrátila do normálu, aj vďaka práci kolegu na palube Trotamaru III. Vo vode mohla byť dvanásť hodín, možnože stratila pojem o čase. Ale mala čistú hlavu a spolupracovala. Na svoj vek je vyspelá. Rozprávali sme sa po anglicky, požiadal som i psychológa, aby pomohol,“ uviedol pre talianske noviny lekár Mauro Marino.

Nebezpečná plavba
Z ďalších rozhovorov s Mariou humanitárni pracovníci napokon poskladali celý príbeh. Na cestu za lepším životom sa jej päťčlenná rodina vydala z afrického štátu Sierra Leone, prešla subsaharskú púšť a dorazila do Sfaxu, druhého najväčšieho mesta v Tunisku, ktoré leží na pobreží Stredozemného mora.
Práve odtiaľ sa tisíce nelegálnych migrantov pokúšajú dostať do Európy. V prístave rodinu rozdelili, na loďku pašeráci zobrali len Mariu s jedným bratom a bratrancom. Ďalší dvaja bratia zostali vo Sfaxe.

Už keď v nedeľu vyplávali, bolo more rozbúrené a počasie sa neskôr zhoršovalo. Kovové pramice nie sú vhodné na takú dlhú a nebezpečnú plavbu, najmä ak sú preplnené ľuďmi. Ani táto nedokázala vzdorovať búrke a rýchlo sa prevrhla.
Dievča prežilo len vďaka tomu, že malo záchrannú vestu a držalo sa akéhosi „záchranného kolesa“, vyrobeného z dvoch duší z pneumatík naplnených vzduchom. Bolo už veľmi vyčerpané, no keď v tme začulo zvuk lodného motora, kričalo o pomoc, až kým ho nenašli.

Mariu najprv umiestnili do strediska pre utečencov na Lampeduse, a keď sa rýchlo zotavila, lietadlom ju previezli do Palerma na Sicílii. Teraz býva na chránenom mieste, ktoré je určené pre maloletých migrantov bez sprievodu. Telefonicky sa už spojila i s dvoma bratmi v Tunisku. Stále čakajú na prepravu do Talianska.
Podľa ľudí, ktorí sa o ňu starajú, ide o šikovné a spoločenské dieťa. Rado kreslí a počúva hudbu. Úrady momentálne skúmajú, či je sirota alebo – ako údajne prezradilo – má v Tunisku i jedného z rodičov.

Maria by vraj chcela študovať matematiku alebo sa venovať hudbe. No jej najväčším snom je, aby do Talianska mohli bezpečne pricestovať aj ostatní členovia jej rodiny.
Príbeh malej Afričanky upriamil pozornosť na problém, o ktorom Európa síce vie, ale väčšinou o ňom mlčí. Nešťastie, aké postihlo ľudí na člne s Mariou, nie je v tejto oblasti ničím výnimočným.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) zomrelo pri pokuse o preplávanie Stredozemného mora za posledných desať rokov už viac ako 31-tisíc migrantov. Asi 1 320 z nich boli deti.