„Izraelčania jasne prekročili hranice zapojenia sa v Sýrii, čo predstavuje hrozbu bezdôvodnej eskalácie v regióne,“ povedal líder HTS Ahmad Šara, predtým známy pod svojím bojovým menom Abú Muhammad Džúlání, v sýrskej televíznej stanici. „Stav Sýrie, ktorá je po rokoch konfliktu a vojny vyčerpaná, neumožňuje nové konfrontácie. Prioritou v tejto fáze je obnova a stabilita, nie zaťahovanie do sporov, ktoré by mohli viesť k ďalšej deštrukcii,“ uviedol ďalej Šara s tým, že diplomatické riešenia sú jediným spôsobom, ako zabezpečiť bezpečnosť a stabilitu.
HTS viedla koncom novembra ofenzívu viacerých povstaleckých zoskupení, ktoré zvrhli Asadov režim. Počas necelých dvoch týždňov sa jej tak 8. decembra podarilo to, o čo sa sýrska opozícia snažila v občianskej vojne od roku 2011. Šara mal v minulosti väzby aj na teroristickú sieť Al-káida, od ktorej sa ale neskôr dištancoval. Zoskupenie HTS teraz sľubuje, že Sýriu čaká povojnová obnova a ochrana menšín v krajine.
Izrael však hľadí na nových vládcov Sýrie aj vzhľadom na niekdajšie väzby HTS na Al-Káidu s nedôverou. Izraelské letectvo v prvých dňoch po Asadovom páde podniklo stovky vzdušných úderov na arzenál sýrskej armády, vrátane skladov zbraní či výskumných zariadení. Izrael následne uviedol, že zničil až 80 percent vojenských kapacít bývalého režimu, a to preto, aby po jeho zrútení nepadli do rúk prípadných nepriateľov židovského štátu.
Exilová Sýrska organizácia pre ľudské práva (SOHR) podľa agentúry AFP oznámila, že Izrael v sobotu v priebehu niekoľkých hodín podnikol vyše 60 vzdušných úderov na vojenské zariadenia v Sýrii.
Okrem toho Izrael po páde Asadovho režimu obsadil demilitarizované pásmo, vytvorené na území Sýrie po jomkipurskej vojne z roku 1973. Izraelský minister obrany Jisrael Kac v sobotu nariadil armáde, aby sa pripravila na to, že strávi zimu na sýrskej strane hory Hermon. Jej vrchol leží na hraniciach Sýrie a Libanonu, časť juhozápadného svahu pohorí je od konca 60. rokov po takzvanej šesťdňovej vojne pod izraelskou kontrolou ako súčasť okupovaných Golanských výšin. Podľa Reuters ide o ďalší zo signálov, že izraelská vojenská prítomnosť na sýrskom území bude mať dlhšie trvanie, hoci ju Izrael označuje za dočasnú.
Ohľadne Ruska Šara podľa Reuters povedal, že vzťahy medzi Moskvou a Damaškom by mali slúžiť spoločným záujmom. Ruská vojenská intervencia počas občianskej vojny pomohla Asadovi, a Moskva podľa dostupných informácií poskytla zvrhnutému vodcovi azyl. V Sýrii má Rusko dve dôležité vojenské základne – námorné v prístave Tartús a leteckú Hmímím, ktorými si zabezpečovalo prítomnosť v regióne Blízkeho východu a Stredozemného mora.