Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 027 dní
- Rusko prišlo podľa Ukrajiny o ďalších takmer 1 100 vojakov
- Ruská armáda vyslala nad Ukrajinu takmer 50 útočných dronov
- Pri Kursku padlo cez víkend najmenej 30 vojakov KĽDR, tvrdí HUR
- Členské štáty Európskej únie schválili pätnásty balík sankcií proti Rusku
- Rusko sa musí pripraviť na vojnu s NATO, vyhlásila Moskva
Čítajte viac 1026. deň: Čierny deň pre Kadyrova: Kimovi vojaci mu zabili osem vojakov, ukrajinský dron zničil ruské kasárne v Groznom
22:50 Británia, Dánsko, Fínsko, Švédsko, Poľsko a Estónsko začnú kontrolovať poistné dokumenty plavidiel takzvanej tieňovej flotily, ktorá prepravuje ruské ropné produkty. Dohodu týchto krajín dnes oznámila estónska vláda.
Rusko flotilu zahraničných tankerov využíva na obchádzanie západných sankcií a na zmiernenie ich dopadov. Estónsky premiér Kristen Michal skupinu lodí označil za hrozbu pre európsku bezpečnosť, ekonomiku a životné prostredie. „Tí, ktorí sa rozhodnú konať v tieni, musia čeliť následkom,“ povedal.
Zástupcovia Estónska, Dánska, Fínska, Nemecka, Islandu, Litvy, Lotyšska, Holandska, Nórska, Poľska, Švédska a Británie dnes rokovali v Tallinne o tom, ako Rusku v týchto nelegálnych operáciách zabrániť. Výsledkom rokovaní je to, že časť týchto krajín začne vo Fínskom zálive, dánskych úžinách, v úžine Öresund medzi Švédskom a Dánskom a v Lamanšskom prielive kontrolovať u plavidiel tieňovej flotily poistné dokumenty.
22:12 Ukrajinské ozbrojené sily údajne disponujú novou laserovou zbraňou schopnou zostreliť vzdušné ciele vo výške viac ako dva kilometre. V pondelok o tom informoval veliteľ ukrajinských bezpilotných síl Vadym Sucharevskyj. O novom laserovom systéme však neposkytol žiadne podrobnosti. TASR informácie prevzala z agentúry Reuters.
„Dnes dokážeme týmto laserom zostreliť lietadlo vo výške viac ako dva kilometre,“ citovala Sucharevského tlačová agentúra Interfax-Ukrajina.
Podľa šéfa ukrajinských bezpilotných síl nesie nový zbraňový systém názov Tryzub (Trojzubec). Reuters pripomína, že trojzubec sa nachádza aj na štátnom symbole Ukrajiny. Názov preto naznačuje, že laserovú zbraň Ukrajina vyrobila v domácich podmienkach.
V apríli bývalý britský minister obrany Grant Shapps vyhlásil, že britský laserový systém DragonFire by v budúcnosti mohol byť nasadený na Ukrajine a slúžiť na obranu proti ruským dronom. Uvedenie britskej laserovej zbrane do prevádzky sa však očakáva až v roku 2027.
20:48 Rusko by malo byť donútené k mierovým rokovaniam, nie Ukrajina. Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski to vyhlásil v pondelok v Bruseli v reakcii na obavy, že novozvolený americký prezident Donald Trump prinúti Kyjev k dohode o prímerí podľa podmienok Moskvy. TASR sa odvoláva na agentúru AFP.
„V súvislosti s nástupom novej americkej administratívy k moci musíme ako Európa ešte viac mobilizovať svoje sily,“ vyhlásil Sikorski. Spojené štáty aj Európska únia by mali podľa neho pomôcť Ukrajine dosiahnuť lepšiu vyjednávaciu pozíciu pre prípadné budúce rokovania, ku ktorým by mal byť „nabádaný a nútený agresor, a nie obeť“.
Varšava je od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 verným podporovateľom susednej Ukrajiny a slúži ako kľúčový logistický uzol pre západnú vojenskú pomoc Kyjevu. Člen EÚ a NATO rokoval o Ukrajine s rôznymi zahraničnými predstaviteľmi, zatiaľ čo sa pripravuje na prevzatie rotujúceho predsedníctva Rady EÚ, ktoré má začať na budúci mesiac.
20:05 V pondelok schválený 15. sankčný balík EÚ proti Rusku nemá žiaden vplyv na občanov Slovenska. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer) po zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci v Bruseli, informuje spravodajca TASR. Blanár spresnil, že prvýkrát tomuto zasadnutiu predsedala nová šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá si s diplomatmi dohodla formát ďalších rokovaní.
Pri debatách o Ukrajine Blanár zopakoval pozíciu Slovenska, že pomáha iba humanitárne a vojensky len nesmrtiacou technikou. Pripomenul, že práve prebieha doručovanie ďalšieho slovenského humanitárneho balíka vrátane elektrocentrál, ktoré pomáhajú pri častých výpadkoch prúdu na Ukrajine. „Povedal som, že sme dodali už takmer 60 gigawatthodín elektriny Ukrajine a sme pripravení v tom pomáhať aj ďalej,“ uviedol.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sibyha podľa Blanára prostredníctvom videokonferencie informoval, že situácia na fronte je zložitá, pričom v debatách odznel aj názor, že Kyjev stráca viac vojakov, ako je schopný regrutovať, a v tomto kontexte niektoré krajiny hovoria aj o možnosti prestať vyplácať sociálne dávky mladým Ukrajincom so štatútom utečencov, ktorí sú schopní bojovať.
„Tieto debaty dávajú za pravdu tomu, čo hovoríme od začiatku, že tento konflikt nemá vojnové riešenie a že treba čím skôr rokovať o mieri,“ vysvetlil Blanár. V tejto súvislosti informoval Kallasovú a ostatných kolegov, že slovenská vládna delegácia po Číne navštívila aj Brazíliu, kde si vypočula brazílsky pohľad na mierové riešenie konfliktu na Ukrajine, pričom Slovensko zdôraznilo, že patrí do skupiny priateľov mieru v OSN.
„Dnes sme schválili 15. sankčný balík proti Rusku. Chcem povedať, že tento balík nemá žiaden dopad na Slovensko a jeho občanov. Hovorili sme, že v prípade, ak tak bude, tak nebudeme s ním súhlasiť. Pozitívne je, že sme získali podporu od všetkých kolegov na to, aby sa nám predlžila výnimka na vývoz ruských ropných produktov do Českej republiky z rafinérie Slovnaft,“ opísal situáciu Blanár.
Podľa jeho slov to znamená, že Slovensko má na pol má stabilizovaný výrobný plán pre Slovnaft, ktorý prechádza transformáciou na iné druhy ropy, a zabezpečuje to krajine aj cenovú stabilitu a dostupnosť palív. Upozornil, že ide o dobrú správu aj pre Kyjev, lebo predlženie uvedenej výnimky umožní Slovnaftu na Ukrajinu dodávať asi desať percent nafty, ktorú ukrajinská strana potrebuje každý mesiac.
S odkazom na možné mierové rokovania o Ukrajine Blanár pripomenul, že diplomati EÚ očakávajú prvé kroky nového amerického prezidenta Donalda Trumpa po jeho januárovej inaugurácii, keď tento proces môže nabrať väčšiu dynamiku.
19:22 Novozvolený americký prezident Donald Trump v pondelok vyhlásil, že by chcel hovoriť s ruským lídrom Vladimirom Putinom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským o ukončení vojny na Ukrajine. Uviedol, že ho znepokojujú zábery krviprelievania z tohto konfliktu, informuje TASR podľa agentúry Reuters.
„Musí sa to zastaviť,“ povedal Trump pred novinármi vo svojej rezidencii Mar-a-Lago. Na otázku, či si myslí, že by Ukrajina mala v rámci vyjednávania o urovnaní takmer trojročnej vojny odstúpiť územie Rusku, Trump priamo neodpovedal.
Veľká časť sporného územia bola podľa jeho slov premenená na trosky a jej obnova potrvá celé storočie. Ozrejmil, že videl fotografie bojových polí posiatych mŕtvolami, ktoré mu pripomínajú niektoré hrozivé fotografie z americkej občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865.
Zopakoval, že by chce vojnu rýchlo ukončiť, o podrobnostiach sa však vyjadril zdržanlivo. V rozhovore pre časopis Time uverejnenom minulý týždeň prezradil, že má „veľmi dobrý plán“, ako pomôcť, ale ak ho teraz prezradí, „stane sa z neho takmer bezcenný plán“.
15:50 Rusko narúša mobilnú komunikáciu aj systém na sledovanie polohy lodí v Baltskom mori, ohrozuje plavidlá a dodávky energie, aby vyskúšalo, ako budú západné krajiny reagovať. Podľa agentúry Reuters to uviedol poľský admirál Krzysztof Jaworski.
Moskva podľa viceadmirála poľského námorníctva systematicky používa túto taktiku, aby skryla pohyb vlastných plavidiel a narušila cudzie operácie v Baltskom mori, ktoré Rusko zdieľa s ôsmimi krajinami NATO.
„Hybridná vojna v Baltskom mori je najväčšou výzvou, ktorej čelíme,“ povedal Jaworski agentúre Reuters s odvolaním sa na prax, keď aktér popri konvenčných útokoch podniká aj pokusy o narušenie politiky, dodávok energie a ďalších dôležitých a kľúčových systémov protivníka.
„Hovoríme o agresívnom správaní Ruska. Snaží sa narušiť náš život,“ povedal veliteľ poľského námorného operačného centra. „Skúšajú tiež nás, nás ako alianciu, (aby zistili), kam až môžu zájsť,“ dodal.
15:05 Spojené štáty, Európska únia, Nemecko, Francúzsko a sedem ďalších krajín dnes odsúdili vzrastajúcu vojenskú spoluprácu medzi Severnou Kóreou a Ruskom. O ich spoločnom vyhlásení informujú agentúry Reuters a AFP.
Skupina varovala, že priama podpora Rusku zo strany KĽDR je „nebezpečným rozšírením“ konfliktu na Ukrajine. Vyjadrila tiež „hlboké znepokojenie“ týkajúce sa akejkoľvek politickej, vojenskej alebo ekonomickej podpory, ktorú by Rusko mohlo poskytnúť „nelegálnemu zbrojnému programu Severnej Kórey, vrátane zbraní hromadného ničenia“.
„Budeme aj naďalej rokovať v zhode, a to aj prostredníctvom uvalenia ekonomických sankcií, aby sme reagovali na nebezpečenstvo, ktoré predstavuje partnerstvo medzi KĽDR a Ruskom,“ uviedli ďalej štáty, medzi ktorými boli aj Austrália, Británia, Kanada, Taliansko, Japonsko, Južná Kórea a Nový Zéland.
14:42 Európska únia dnes vôbec prvýkrát uvalila sankcie na 16 osôb a tri právnické subjekty v súvislosti s ruskými hybridnými útokmi voči Európskej únii, jej členským štátom a ich partnerom. Informovala o tom Rada EÚ, ktorá zastupuje krajiny terajšej dvadsaťsedmičky. Na zozname je napríklad jedna z jednotiek ruskej tajnej vojenskej služby GRU, ktorá nesie názov 29155 a podľa spravodajských služieb vykonáva kybernetické útoky proti cieľom v krajinách NATO a Európskej únie.
„Vôbec prvýkrát sa dnes Rada rozhodla zaviesť reštriktívne opatrenia voči 16 jednotlivcom a trom subjektom zodpovedným za destabilizačné akcie Ruska v zahraničí,“ píše sa v tlačovom vyhlásení Rady EÚ s tým, že ide o reakciu na „zákernej akcie Ruska a jeho nerešpektovania medzinárodného poriadku a medzinárodného práva založeného na pravidlách“.
Sankcie sú zamerané na osoby zapojené do činností a politík ruskej vlády, ktoré podkopávajú základné hodnoty EÚ a ich členských štátov, ich bezpečnosť, stabilitu, nezávislosť a integritu prostredníctvom hybridných útokov vrátane manipulácie s informáciami a zasahovania. EÚ už v októbri vytvorila nový takzvaný sankčný rámec, teraz doň prvýkrát pridala osoby a subjekty.
Čítajte aj BBC: Za tri roky vojny Rusko vyrobilo kvôli sankciám len sedem civilných lietadiel
13:44 Rusko sa musí pripraviť na možnú vojnu s NATO v Európe v najbližšom desaťročí, vyhlásil podľa médií ruský minister obrany Andrej Belousov pri porade vedenia ruských ozbrojených síl, na ktorej sa zúčastnil prezident Vladimir Putin.
Čítajte viac Rusko sa musí pripraviť na vojnu proti NATO, vyhlásila Moskva
13:21 Ukrajina už odštartovala výrobu svojich nových rakiet Peklo. Za ostatné tri mesiace bolo vyrobených približne 100 rakiet. Ako informuje web Ukrajinská pravda, rakety Peklo začali vyrábať hneď, ako boli schválené a kodifikované návrhy.
Presnú cenu rakety Peklo Kyjev nezverejnil, ale je nižšia ako cena ukrajinského kamikadze dronu s ďalekým doletom Ľutyj. Podľa výrobcu je 70 percent komponentov rakety vyrobených na domácom trhu súkromnými a štátnymi firmami.
Čítajte aj Zelenskyj sa chváli s novými dronmi. Bude v Moskve horúco? Peklo z Ukrajiny by doletelo až ku Kremľu
Raketa Peklo má dolet 700 kilometrov a rýchlosť 700 kilometrov za hodinu. Ukrajinskí predstavitelia o nej prvýkrát informovali začiatkom decembra, pričom uviedli, že ju už päťkrát úspešne nasadili.
13:07 Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo, že jeho sily obsadili dedinu Jelyzavetivka v ukrajinskej Doneckej oblasti, kde ruské jednotky v uplynulých mesiacoch zaznamenávajú postup. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Jelyzavetivka sa nachádza približne desať kilometrov južne od mesta Kurachove, ktoré už sčasti obsadili ruské jednotky.
12:30 Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok vyhlásil, že ruské jednotky majú na Ukrajine „strategickú iniciatívu pozdĺž celej línie bojového kontaktu“. Dodal, že len v tomto roku bolo na Ukrajine ruskou armádou obsadených 189 obcí. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Na rozšírenom zasadnutí kolégia ruského ministerstva obrany Putin okrem toho označil končiaci sa rok „za medzník v dosahovaní cieľov špeciálnej vojenskej operácie“, a to vďaka profesionalite a odvahe ruských vojakov, „hrdinskej práci pracovníkov obranných podnikov“ a podpore armády a námorníctva zo strany národa.
Ruský minister obrany Andrej Belousov na tomto stretnutí povedal, že ruské jednotky tento rok obsadili takmer 4500 štvorcových kilometrov ukrajinského územia a teraz získavajú približne 30 štvorcových kilometrov denne.
Podľa Belousova má Ukrajina pod kontrolou menej ako jedno percento územia Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny a približne 25–30 percent Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti. Rusko v roku 2022 formálne pripojilo tieto regióny k svojmu územiu, aj keď nad žiadnym z nich nemá plnú kontrolu.
Putin vo svojom príhovore pred členmi kolégia ministerstva obrany informoval aj o tom, že ruské ministerstvo obrany počas roku 2024 denne uzatvára zmluvy o službe v ruskej armáde v priemere s viac ako tisíc ľuďmi.
11:45 V meste Beryslav ležiacom na brehu Dnepra v Chersonskej oblasti prišla o život 53-ročná žena, keď ruský dron zhodil výbušniny na obchod, informovala oblasťprokuratúra podľa ruskojazyčného servisu BBC.
Drony ukrajinskej tajnej služby SBU pred pár dňami zničili sklad v okupovanej časti Doneckej oblasti, informujú ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroj v SBU. V sklade v obci Markine ležiacej niekoľko kilometrov od hraníc s Ruskom boli údajne tisíce kusov munície pre obrnené vozidlá a tanky, protitankové riadené strely, míny a granáty a milióny nábojov pre zbrane rôznych kalibrov, uviedol zdroj. Útok podľa zdroja zničil tiež neďaleký sklad pohonných hmôt a mazív. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť.
11:20 Členské štáty Európskej únie dnes schválili pätnásty balík sankcií proti Rusku, ktoré pokračuje v invázii proti Ukrajine. Obsahuje okrem iného obmedzenia pre 54 osôb a 30 právnických subjektov, ktoré sa podieľajú na ruskej agresii. Opatrenia sú napríklad zamerané proti takzvanej tieňovej flotile zahraničných plavidiel, ktoré prepravujú ruské ropné produkty. Súčasťou balíka je ale tiež predĺženie takzvanej českej výnimky z európskeho zákazu dovozu ruských ropných produktov, hoci Praha sa o to neusilovala. Sankcie definitívne odsúhlasili na dnešnom rokovaní v Bruseli ministri zahraničia.
„Rusko pokračuje vo svojom brutálnom útoku proti Ukrajine a ukrajinskému ľudu. Tento balík sankcií je súčasťou našej reakcie s cieľom oslabiť ruskú vojnovú mašinériu a tých, ktorí túto vojnu umožňujú, vrátane čínskych spoločností,“ uviedla nová šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová, ktorá schôdzke ministrov zahraničných vecí dnes predsedala prvýkrát. Schválenie sankcií podľa nej ukazuje jednotu členských štátov EÚ v pokračujúcej podpore Ukrajiny. „Našou bezprostrednou prioritou je, aby Ukrajina mala čo najsilnejšiu pozíciu. Budeme stáť pri ukrajinskom ľude na všetkých frontoch: humanitárnej, ekonomickej, politickej, diplomatickej a vojenskej. Nemôže byť pochýb, že Ukrajina vyhrá,“ dodala.
11:00 Nórska vláda poskytne Ukrajine 2,7 miliardy nórskych korún (takmer 230 miliónov eur) na posilnenie jej námorníctva a odrazenie ruských námorných síl v Čiernom mori. Informuje o tom dnes agentúra Reuters.
„Je nevyhnutné chrániť ukrajinské obyvateľstvo a ukrajinskú infraštruktúru pred útokmi ruskej Čiernomorskej flotily,“ uviedol vo vyhlásení nórsky premiér Jonas Gahr Störe. „Je tiež dôležité chrániť vývoz obilia a ďalších produktov po mori, ktorý Ukrajine prináša zásadné príjmy,“ dodal.
10:19 Na rokovaní Rady Európskej únie v pondelok bude podľa šéfa maďarskej diplomacie Pétera Szijjártóa veľký boj, ale ako avizoval na Facebooku pred odletom do Bruselu, maďarská vláda neustúpi zo svojej pozície zasadzovania sa za mier. Dodal, že Ukrajina potrebuje prímerie, a nie ďalšie zbrane, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
„Ani blížiace sa Vianoce nedokážu potlačiť vojnovú atmosféru. Napriek nastoleniu možnosti vianočného prímeria a masovej výmeny väzňov dnes chcú uvoľniť viac ako šesť miliárd eur na zásielky zbraní. Tlačia na Ukrajincov, aby poslali 18-ročných chlapcov na front a zároveň chcú zaradiť gruzínskych predstaviteľov na sankčný zoznam, pretože ľudia v Gruzínsku sa odvážili zvoliť si suverénnu vládu,“ napísal Szijjártó.
Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal minulú stredu ruský prezident Vladimir Putin v telefonickom rozhovore s predsedom maďarskej vlády Viktorom Orbánom, ktorý rozhovor inicioval. V telefonáte Orbán prejavil snahu o spoločné hľadanie politického a diplomatického riešenia krízy a pripomenul okrem iného svoje vzťahy s mnohými západnými lídrami.
Čítajte aj Mierové urovnanie vojny na Ukrajine stále neprichádza do úvahy, povedal Putin Orbánovi
9:40 Ukrajinské velenie tvrdí, že v bojoch v Kurskej oblasti na západe Ruska prišlo cez uplynulý víkend o život alebo bolo zranených najmenej 30 severokórejských vojakov. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP. Ruské ministerstvo obrany účasť armády KĽDR v bojoch voči Ukrajine obvykle nekomentuje, doplnila britská stanica BBC.
Ukrajinská armáda sa v auguste pri svojej ofenzíve zmocnila časti územia Kurskej oblasti. Ruské jednotky sa toto územie snažia dobyť, a to aj za pomoci vojakov zo Severnej Kórey, ktorí boli do tohto regiónu vyslaní ako posily.
„V dňoch 14. a 15. decembra utrpeli armádne jednotky z Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR) značné straty pri obciach Plechovo, Vorožba, Martynovka v Kurskej oblasti – najmenej 30 vojakov bolo zabitých a zranených,“ uviedla v pondelok ukrajinská vojenská rozviedka HUR.
HUR hlási aj troch nezvestných severokórejských vojakov, doplnila britská stanica BBC.
Ukrajinská rozviedka tiež tvrdí, že po stratách živej sily sú jednotky „dopĺňané čerstvým personálom“ zo Severnej Kórey, ktorá podľa odhadov západných predstaviteľov vyslala Moskve na pomoc najmenej 10-tisíc vojakov.
Na to, že Rusko začalo do útokov v Kurskej oblasti nasadzovať „značný počet“ Severokórejčanov, upozornil opäť aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa jeho informácií Rusi zaraďujú Severokórejčanov do tzv. kombinovaných jednotiek. Ukrajinský prezident dodal, že Severokórejčania majú byť údajne použití aj v iných častiach frontovej línie a že „straty v tejto kategórii sú už tiež badateľné“.
9:01 Ruská armáda v noci na pondelok zaútočila na Ukrajinu 49 útočnými bezpilotnými lietadlami. Ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 27 z nich. Ďalších 19 dronov podľa rannej správy ukrajinskej armády „nedosiahlo svoje ciele“ a tri drony sú stále vo vzduchu. TASR o tom informuje na základe správy britskej stanice BBC.
BBC dodala, že ukrajinská protivzdušná obrana bola aktivovaná okrem iných v Charkovskej, Sumskej a Žytomyrskej oblasti.
Správy o dronových útokoch prichádzajú aj z Ruska – dva drony podnikli v pondelok ráno útok v Brianskej oblasti, odkiaľ vojnoví blogeri hlásili mohutné výbuchy v oblasti mesta Klincy. Gubernátor Brianskej oblasti Alexandr Bogomaz medzičasom informoval, že nad oblasťou boli zostrelené najmenej dva ukrajinské drony. K obetiam a materiálnym škodám nedošlo.
8:19 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 070 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 763 510, uviedol v pondelok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 12 tankov, 29 obrnených bojových vozidiel pechoty a 23 delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 563 tankov, 19 736 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 151 delostreleckých systémov.
6:30 Plánuje Donald Trump obmedziť používanie amerických zbraní na Ukrajine alebo priškrtiť celkovú pomoc Kyjevu, pýtal sa spravodajský kanál CBS News republikána Michaela Waltza, ktorého si novozvolený americký prezident vybral za poradcu pre národnú bezpečnosť.
Bianko šek nie je stratégia, uviedol Waltz a odvolal sa na slová Trumpa v rozhovore pre magazín Time. Zdá sa, ako by sme spadli do večnej vojny.
„Ako vyzerá úspech v súlade s našimi záujmami? Ako ukončíme vojnu? Kto je pri stole? Ako dostaneme všetky strany k stolu a aký je rámec pre dohodu? To sú veci, o ktorých premýšľame s jeho (Trumpovým) fantastickým tímom, ktorý zostavuje,“ povedal Waltz. Dodal, že premýšľajú ako zastaviť masaker a urobiť definitívny koniec, nielen pauzu vo vojne. Spomenul aj rozhovor, ktorý mal Trump so šéfom NATO Markom Rutteom, že Európania preberú väčšiu úlohu po skončení konfliktu. Podotkol, že to je to, čo Trump už skôr chcel.
To, čo sa deje na Ukrajine, je štýl prvej svetovej vojny. „Je to mlynček na ľudské mäso. Prezidenta Trumpa veľmi znepokojuje masaker, ktorý prebieha,“ uviedol Waltz pri otázke na možné vianočné prímerie, ktoré navrhoval maďarský premiér Viktor Orbán.
„Musíme zastaviť boje. Ak by bol nejaký druh prímeria prvým krokom, pozrieme sa na to, čo to znamená. Ale do 20. januára sme v koordinácii so súčasnou (americkou) administratívou,“ uviedol Waltz.
Rusko plne podporuje iniciatívu maďarského premiéra Viktora Orbána týkajúcu sa prímeria s Ukrajinou a výmeny vojnových zajatcov. Podľa agentúry Reuters to pred niekoľkými dňami povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. O tejto možnosti hovoril v stredu Orbán s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ale uviedol, že maďarská strana s Kyjevom o ničom takom nerokovala, a zdôraznil, že nemožno rokovať o vojne Ruska proti Ukrajine bez Ukrajiny.
Ukrajinský prezident Zelenskyj v stredu v reakcii na rozhovor Orbána s Putinom šéfovi maďarskej vlády odkázal, že by bolo dobré „nebudovať si vlastný imidž na úkor jednoty Európy a Západu“. Zelenského poradca Dmytro Lytvyn povedal, že Budapešť Kyjev „ako vždy“ o svojich kontaktoch s Moskvou neinformovala, a ubezpečil, že Ukrajina sa každý deň snaží o oslobodenie zajatcov.
