Po vyslovení nedôvery kancelárovi je ďalší krok na nemeckom prezidentovi Frankovi-Walterovi Steinmeierovi. Ten musí do 21 dní rozhodnúť, či Spolkový snem rozpustí. Očakáva sa, že tak urobí až po vianočných sviatkoch. Podľa predchádzajúcej dohody niekoľkých strán by sa mali voľby konať 23. februára.
Scholz sa rozhodol o dôveru požiadať po tom, čo sa rozpadla jeho koaličná vláda sociálnych demokratov (SPD), zelených a slobodných demokratov (FDP), ktorá bola pri moci od decembra 2021. V posledných mesiacoch sa v kabinete prehlbovali spory okolo finančnej a hospodárskej politiky, až sa na začiatku novembra kancelár rozhodol odvolať ministra financií Christiana Lindnera. Jeho FDP potom vládu úplne opustila.
Čítajte viac SPD si koleduje o volebné fiasko, lídrom vo februári bude opäť Scholz
Nemecko má teda teraz menšinový kabinet zložený zo Scholzovej SPD a zelených, vláda je až do zriadenia nového snemu po voľbách plne akcieschopná.
Najmenej obľúbený za tri desaťročia
V parlamentnej rozprave pred hlasovaním Scholz vyhlásil, že skoršie konanie volieb do Spolkového snemu je aj jeho cieľom. „V týchto voľbách môžu občania rozhodnúť o politickom kurze našej krajiny, a o to ide. Preto sa dnes obraciam s otázkou o vyslovení dôvery na voličov,“ vyhlásil.
Kandidát opozičných konzervatívcov (CDU) na kancelára Friedrich Merz má podľa prieskumov väčšiu podporu v nadchádzajúcich voľbách než Scholz, ktorý je najmenej obľúbeným nemeckým kancelárom od zjednotenia krajiny v roku 1990.
Čítajte viac Sledujme, čo sa v Nemecku deje, vravia analytici. Slovensko na to môže doplatiť
V krajine sa už začala aj predvolebná kampaň, ktorej hlavnými témami sú ekonomika, podpora Ukrajiny vo vojne proti Rusku a migrácia po vyostrení situácie na Blízkom východe, približuje agentúra AFP.
Agentúra AP pripomína, že hlasovania o dôvere sú v nemeckom politickom systéme pomerne vzácne. Scholz o vyslovenie dôvery požiadal iba ako šiesty kancelár v povojnovom Nemecku.
Spolkový snem naposledy nedôveru vyjadril kancelárovi Gerhardovi Schröderovi (SPD) v roku 2005. V následných predčasných voľbách zvíťazila CDU na čele s Angelou Merkelovou.
Čítajte viac Merkelovej vyšla kniha pamätí. Prečo nechcela Ukrajinu v NATO? Ako si spomína na Trumpa či Putina?
Podľa sobotného prieskumu agentúry INSA by teraz voľby vyhrala opozičná konzervatívna únia CDU/CSU s 31 percentami hlasov. Na druhom mieste by skončila Alternatíva pre Nemecko (AfD) označovaná za pravicovo populistickú až krajne pravicovú stranu, ktorá by dostala 20 percent hlasov. Scholzova SPD by mala 17 percent. Do parlamentu by sa dostali ešte zeleňou s 11 percentami. Nová ľavicovo populistická strana Spojenectva Sahry Wagenknechtovej (BSW) by získala sedem percent hlasov. Okolo päťpercentnej hranice nutnej pre zvolenie do parlamentu sa dlhodobo pohybuje FDP. Do Spolkového snemu by sa tento rok prvýkrát od roku 1990 nemusela dostať postkomunistická Levice, ktorá je oslabená okrem iného odštiepením BSW.