To, že Scholzova vláda končí, privítali všetky politické strany. Predseda poslaneckého klubu sociálnych demokratov (SPD) v Bundestagu Rolf Mützenich priznal, že je to pre nich úľava.
„Všetci sme už boli zo seba vynervovaní,“ prezradil minister hospodárstva zo strany Zelených Robert Habeck. Opozícia zase nešetrila kritikou. „Vy, pán Scholz, ste si dôveru nezaslúžili,“ zhodnotil šéf CDU Friedrich Merz.
To, že krajina speje k novým voľbám, bolo jasné už pred mesiacom, keď kancelár odvolal ministra financií Christiana Lindnera, ktorý vedie Slobodnú demokratickú stranu (FDP). Spolu s ním z kabinetu odišli aj ďalší dvaja liberáli, následkom čoho Scholzova SPD a Zelení prišli o väčšinu v Spolkovom sneme. Scholz preto požiadal o vyslovenie dôvery vláde, hoci vedel, že ju nezíska.
Obvinenie zo sabotáže
Po Willym Brandtovi a Gerhardovi Schröderovi je Scholz tretím kancelárom z SPD, ktorý takto úmyselne postupoval, aby uvoľnil cestu k predčasným voľbám. Brandta to posilnilo, pre Schrödera to znamenalo koniec. Zdá sa, že podobný osud postihne i Scholza.
O to viac, že si v poslednom čase narobil veľa nepriateľov – nielen v opozícii, ale aj v radoch bývalých koaličných partnerov. Médiá i politickí analytici mu vyčítajú arogantné správanie, neschopnosť sebareflexie, opakované osočovanie Lindnera, na ktorého aj v Bundestagu zvaľoval vinu za zlyhania a rozpad svojej vlády, no tiež nevhodné slová, ktoré adresoval kresťanským demokratom.
Čítajte viac Predčasné voľby v Nemecku budú vo februári, Scholz a opozícia našli kompromis
Pri vystúpení v Spolkovom sneme Lindnera napríklad obvinil zo „sabotáže vlastnej vlády“. FDP podľa neho odmietala prijať nevyhnutné kroky, teda uvoľniť dlhovú brzdu, aby si Nemecko mohlo požičať peniaze na nutné investície. „Na vstup do vlády je potrebná morálna zrelosť,“ poučoval v prejave liberálov.
Zároveň varoval, že keby krajinu spravovala vláda na čele s Merzom, znamenalo by to príchod „ľadového kapitalizmu“. Vyhlásil, že tri roky v „semaforovej koalícii“, ako ju podľa straníckych farieb prezývali, ho stáli veľa síl. O dôveru vraj nežiada poslancov, ale voličov. „V našej krajine je toľko dobrého… Dôverujem vášmu rozumu a úsudku,“ odkázal im.
Foto: TASR/AP, Michael Kappeler
Merz na to vystúpil s prejavom, v ktorom sa Lindnera zastal a Scholzove útoky označil za neúctu a drzosť. Pozornosť obrátil na vážnu ekonomickú krízu, s ktorou krajina už dva roky zápasí, a kancelárovi pripomenul, že jeho SPD bola v posledných 26 rokoch až 22 rokov súčasťou vlády, takže mala príležitosť riešiť problémy a nesie spoluzodpovednosť za súčasný stav.
Scholza skritizoval i za to, že sa údajne málo angažuje na európskej úrovni. „Robíte hanbu Nemecku,“ obvinil ho. Scholz si následne zavaril dvoma reakciami – po hlasovaní v Bundestagu najprv ignoroval 63-ročnú spolupredsedníčku SPD Saskiu Eskenovú, ktorá mu prišla pogratulovať, no on na ňu iba krátko pozrel a už si ju nevšímal, a večer zase v televízii ZDF urážlivým spôsobom kritizoval Merza.
Čítajte viac Sledujme, čo sa v Nemecku deje, vravia analytici. Slovensko na to môže doplatiť
„Vyprosujem si, aby ma tu spolkový kancelár takto osobne napadol, ale to je očividne vzorec, ktorý teraz vidíme,“ reagoval na to v televízii šéf CDU.
„Stále rozpráva o rešpekte, no v okamihu, keď má niekto iný názor ako on, je s jeho rešpektom koniec. Ja sa na takú úroveň neznížim,“ dodal Merz s tým, že vo volebnej kampani chcú predkladať vecné témy, aby dosiahli zásadnú zmenu v politike.
Foto: SITA/AP, Ebrahim Noroozi
Kto bude vládnuť?
To, že sa Merz postavil na obranu Lindnera a liberálov z FDP, je podľa analytikov predzvesťou toho, že v nich kresťanskí demokrati vidia možných koaličných partnerov po predčasných voľbách. Dá sa predpokladať, že by si s nimi mohli rozumieť v takých otázkach, ako je pracovný trh, dane, migrácia či ochrana klímy.
Napriek Scholzovmu sebavedomiu je totiž jasné, že voľby vyhrajú kresťanskí demokrati. Z najnovšieho prieskumu INSA vyplýva, že únia CDU/CSU by získala 31,5 percenta hlasov, na druhom mieste s 19,5 percenta by skončila krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) a až za nimi SPD, ktorej by dalo hlas 16,5 percenta voličov.
Čítajte viac Nemeckú sociálnu demokraciu povedie do predčasných volieb opäť Olaf Scholz
Ďalšie miesta obsadili Zelení (11,5 percenta), Aliancia Sahry Wagenknechtovej (8 percent) a do Bundestagu by sa mala s tesným výsledkom dostať aj FDP (5 percent).
Vzhľadom na to, že s AfD, ktorú často označujú za pravicovoextrémistickú stranu, nechce nikto spolupracovať, prichádzajú zatiaľ do úvahy len dva povolebné scenáre.
Podľa prvého by sa mohla vytvoriť „čierno-červená“ koalícia CDU/CSU a SPD, ktorá by mala dokopy 48 percent hlasov, a tým aj pohodlnú väčšinu.
Čítajte viac Za nefungujúcim „semaforom“ v Nemecku nikto nesmúti. Spory prevládli nad ideálmi a cieľmi
Druhou možnosťou je tzv. jamajská koalícia, zložená z kresťanských demokratov, Zelených a FDP. Aj táto vláda by sa mohla oprieť o podporu 48 percent voličov. Je veľmi pravdepodobné, že ak by liberáli z FDP prekonali hranicu potrebnú na vstup do Bundestagu, snažili by sa kresťanskí demokrati práve o takéto spojenectvo.
Oficiálne sa však k tomu odmietli vyjadriť. Ako na tlačovej konferencii poznamenal Markus Söder, predseda krajinskej vlády v Bavorsku a šéf Kresťansko-sociálnej únie (CSU), „dnes ešte nie je čas“ rozprávať o tom, kto by sa k nim hodil a kto nie.
Čítajte viac Nemecká AfD pritvrdzuje. Chce vystúpiť z EÚ, zrušiť euro aj protiruské sankcie
Zaujímavé je, že pokiaľ ide o to, kto by mal byť kancelárom, Scholz aj Merz sa ocitli na rovnakej úrovni s podporou 26 percent voličov. Až 48 percent opýtaných by však na čele vlády uprednostnilo úplne iného politika.
SPD ani kresťanskí demokrati nezaháľali a už včera predstavili volebné programy. Ústredným sloganom na plagátoch Scholzovej strany je „Viac pre teba. Lepšie pre Nemecko.“
Kresťanskí demokrati stavili najmä na ozdravenie nemeckého hospodárstva, pričom odmietajú uvoľniť dlhovú brzdu. „Ekonomika nie je všetko, ale bez ekonomiky je všetko ničím,“ zdôraznili na tlačovej konferencii.