1029. deň: Rusi útočia po celej dĺžke frontu, dobyli ďalšie dve obce. Ukrajinci ustupujú

Čítajte viac 1028. deň: Ukrajinské špeciálne sily tvrdia, že zabili 50 vojakov KĽDR za tri dni: Zorganizovali sme im vrelé privítanie

23:15 Francúzsko má dôkazy o tom, že Rusko sa snaží ovplyvňovať tzv. influencerov na sociálnych sieťach vo Francúzsku aj v iných európskych krajinách. Povedal to v stredu francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot.

Čítajte viac Rusko sa snaží zmanipulovať európskych influencerov, tvrdí Francúzsko

22:45 Populárny tanečník Sergej Polunin opúšťa spoločne s rodinou Rusko. Na sociálnych sieťach dnes doteraz verejne známy obdivovateľ ruského prezidenta Vladimira Putina a zástanca ruskej agresie voči Ukrajine oznámil, že jeho „duša nie je na svojom mieste“. Kam odchádza, neuviedol.

Čítajte viac Tanečník a Putinov obdivovateľ Polunin oznámil odchod z Ruska: Moja duša nie je na svojom mieste

22:14 Britský premiér Keir Starmer v stredu telefonoval so zvoleným prezidentom USA Donaldom Trumpom. Opätovne ho vyzval, aby ako spojenci držali spolu pri podpore Ukrajiny. Išlo už o druhý telefonát oboch lídrov od víťazstva Trumpa v novembrových prezidentských voľbách. V stredu večer o tom informovala kancelária britského premiéra, píše TASR.

„Premiér zopakoval, že je potrebné, aby spojenci stáli spoločne s Ukrajinou tvárou v tvár ruskej agresii a zabezpečili jej čo najsilnejšiu pozíciu,“ uvádza sa vo vyhlásení Starmerovej kancelárie.

Portál Politico pripomína, že po Trumpovej inaugurácii sa očakáva, že staronový prezident sa bude usilovať presadiť zastavenie vojny na Ukrajine. Trump počas predvolebnej kampane viackrát vyhlásil, že konflikt dokáže ukončiť do 24 hodín. Opakovane tiež kritizoval vojenskú pomoc pre Ukrajinu zo strany USA.

V telefonáte sa Starmer a Trump zhodli aj na spoločnej ambícii posilniť historické vzťahy medzi Britániou a USA. V utorkovom rozhovore pre denník The Sun Starmer uviedol, že sa pokúsi obnoviť rokovania s novou americkou administratívou o pobrexitovej obchodnej dohode. Pred dvoma rokmi ju pozastavila administratíva dosluhujúceho amerického prezidenta Joea Bidena. Britské médiá zároveň v utorok uviedli, že Starmer by mohol Washington navštíviť už vo februári.

Britský premiér a zvolený prezident USA sa dotkli aj otázky Blízkeho východu, pričom Starmer zdôraznil, že je nutné spolupracovať na zaistení mieru a bezpečnosti v regióne.

20:04 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý vo štvrtok dopoludnia vystúpi na summite EÚ pred lídrami členských krajín, má v stredu večer v Bruseli naplánované stretnutie s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, šéfom britskej diplomacie a niekoľkými kľúčovými lídrami EÚ, aby sa dohodli na vojenskej pomoci Ukrajine ešte pred návratom Donalda Trumpa k moci v Spojených štátoch. Na správu tlačovej agentúry AFP upozornil spravodajca TASR.

Na večernom stretnutí v bruselskom sídle NATO by sa mali zúčastniť lídri z Nemecka, Poľska, Talianska, Dánska, Holandska, šéfovia britskej a francúzskej diplomacie a tiež predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa.

Toto stretnutie sa koná aj vzhľadom na obavy Európanov, že Trump by po návrate do Bieleho domu mohol stiahnuť alebo zásadne oslabiť americkú podporu pre Kyjev a prinútiť Ukrajincov k bolestivým ústupkom voči Moskve.

Podľa AFP európski lídri trvajú na tom, že len Ukrajina môže rozhodnúť, kedy bude pripravená na rokovania s Ruskom. Nemecký kancelár Olaf Scholz v budove Európskej rady prd summitom novinárom povedal, že prioritou je zabezpečiť „suverenitu Ukrajiny“ a nenechať ju podriadiť sa „diktovanému mieru“.

Večerné stretnutie u Rutteho má však aj inú dimenziu, pretože medzi krajinami EÚ sa už črtajú rozpory ohľadom možného rozmiestnenia európskych vojenských jednotiek na Ukrajine, ktoré by mali byť zárukou dodržiavania prímeria po prípadnom ukončení konfliktu.

19:11 Podľa českého prezidenta Petra Pavla je nutné vyvinúť tlak na Rusko aj Ukrajinu, aby mali vôľu ukončiť boje, sadnúť si k rokovaciemu stolu a dokázali rokovať za férových podmienok. Ak by akákoľvek zo strán chcela presadiť iba svoju predstavu, k dohode podľa Pavla nedôjde. Povedal to v stredu počas livestreamu na jeho sociálnych sieťach, kde sledovateľom odpovedal na otázky, informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.

Podľa Pavla je dôležité Ukrajinu naďalej podporovať a zároveň sa usilovať o mierové riešenie. „To ale nepríde len tým, že si budeme želať mier, ale že obe bojujúce strany budú mať vôľu ukončiť bojové operácie a sadnúť si k rokovaciemu stolu. A na to musíme vyvinúť tlak na obe krajiny, aby takú vôľu mali a dokázali rokovať na základe férových podmienok, pretože ak by ktorákoľvek zo strán chcela presadiť len svoju predstavu, tak k dohode určite nedôjde,“ povedal prezident.

V súčasnosti podľa neho Rusko nemá záujem rokovať. A ak áno, tak len na základe podmienok, ktoré stanovilo samo a ktoré sú pre Ukrajinu v podstate kapitulačné. „To by sme priznali, že agresor, ktorý má väčšiu silu, nakoniec dosiahol svoje a my ostatní sa s tým zmierime. To by pre bezpečnosť našej krajiny a našich detí rozhodne dobrá správa nebola,“ vysvetlil Pavel.

Dodal, že či sa to niekomu páči alebo nie, je v záujme Česka podporovať Ukrajinu, aby Rusko pochopilo, že výsledky sa nedajú dosiahnuť na bojovom poli, ale pri rokovacom stole. Je podľa neho potrebné tlačiť aj na krajiny ako Čína, ktorá má na Rusko vplyv, ale aj na ostatné, ktoré Rusko a jeho agresiu podporujú. Čím dlhšie bude Moskva cítiť šancu získať Ukrajinu, prípadne jej veľkú časť prostredníctvom vojenskej sily, tým dlhšie bude podľa českého prezidenta vojna trvať.

18:22 Európa potrebuje podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského silnú, jednotnú pozíciu, aby zabezpečila trvalý mier. Ukrajinský vodca to napísal na sociálnej sieti X po svojom príchode do Bruselu, kam dorazil na večerné stretnutie so šéfom NATO Markom Ruttom a s ďalšími európskymi lídrami. Vo štvrtok sa zúčastní summitu EÚ a bude tiež rokovať s českým premiérom Petrom Fialom.

„Prišiel som do Bruselu na dôležité rokovania s našimi európskymi partnermi. Európa potrebuje silnú, jednotnú pozíciu, aby zabezpečila trvalý mier. Každý zásadný problém ovplyvňujúci Európu – a ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine je nepochybne jedným z nich – vyžaduje koordinovanú a efektívnu prácu európskych národov ,“ uviedol Zelenskyj. Spomenul, že sa v Bruseli stretne s vodcami z Francúzska, Nemecka, Talianska, Dánska, Holandska, Poľska a Českej republiky. S českým premiérom Fialom by mal mať podľa informácií ČTK bilaterálne rokovania vo štvrtok popoludní, schôdzku si vyžiadala ukrajinská strana.

17:49 Holandské stíhačky F-35 strážia východnú hranicu NATO od decembra tohto roka.

Čítajte viac NATO po týždni opäť v pohotovosti. Stíhačky vzlietli k ruskému lietadlu so supersonickými raketami

17:31 Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová dnes prišla s tvrdením, že ruské bezpečnostné zložky majú dôkazy o tom, že Ukrajina používa fosforovú muníciu.

Čítajte viac Kontrola zbrojenia je minulosťou, vyhlásil Gerasimov: USA rozdúchavajú konflikty vo svete

17:10 Napriek úsiliu maďarskej mierovej misie sa vianočné prímerie presadzované premiérom Viktorom Orbánom na Ukrajine nezrealizuje. Priznal to vo videozázname zverejnenom v stredu na Facebooku maďarský minister zahraničných vecí Péter Szíjártó, podľa ktorého za to nesie zodpovednosť ukrajinské vedenie. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Blížiace sa Vianoce by boli výbornou príležitosťou na uzavretie prímeria, na to, aby sa zbrane na niekoľko dní odmlčali, čím by sa zachránili ľudské životy. Je nám ľúto, že napriek úsiliu maďarskej mierovej misie túto možnosť prímeria, ktorá je stále na stole, Ukrajina a ukrajinské vedenie nateraz odmietli,“ povedal šéf maďarskej diplomacie.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok vyhlásil, že Orbán nemá vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina, a že Kyjev nepotrebuje Orbánovo sprostredkovanie ani vo vzťahu s USA.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila „manipulácie“ ohľadom vianočnej výmeny zajatcov a prímeria v rusko-ukrajinskej vojne. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia, a zdôraznil, že v ceste mieru stojí iba Rusko.

17:05 Vo Wiesbadene na západe Nemecka začalo fungovať nové veliteľstvo NATO pre koordináciu zbrojnej pomoci Ukrajine a pre výcvik ukrajinských vojakov. Oznámil to podľa agentúry Reuters šéf Severoatlantickej aliancie Mark Rutte. Ukrajina sa tretím rokom bráni ruskej invázii.

Veliteľstvo známe ako NSATU (NATO Security Assistance and Training for Ukraine, Bezpečnostná asistencia a výcvik pre Ukrajinu), na ktorého vzniku sa členské štáty NATO dohodli tento rok v lete na summite vo Washingtone, teraz preberá zodpovednosť od amerických a ďalších medzinárodných útvarov. „Dnešok je dobrým dňom pre Ukrajinu aj pre NATO,“ vyhlásil americký generál Christopher Cavoli, ktorý je veliteľom síl Severoatlantickej aliancie v Európe a zároveň šéfom armády USA v Európe.

Presun zodpovednosti na aliančné štruktúry médiá vysvetľujú aj neistotou pred januárovým nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu, pretože panuje neistota, či Spojené štáty budú naďalej pokračovať v rozsiahlej pomoci Ukrajine v jej obrane pred ruskou inváziou.

Chod veliteľstva bude zabezpečovať asi 700 vojakov, zhruba 40 z nich vyčlenilo Nemecko.

Čítajte viac Veliteľ vojsk NATO v Európe: Ukrajinci majú skvelú stratégiu, svet by si nemal robiť ilúzie o konci vojny

17:00 Európska komisia poslala Ukrajine pomoc v objeme takmer 4,1 miliardy eur v rámci nástroja, ktorý ráta s podporou v celkovej sume 50 miliárd eur. Ako informuje web Ukrajinská pravda, oznámila to v stredu Európska komisia (EK). Zároveň to na mikroblogovacej sieti X potvrdil ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

„Komisia dnes vyplatila Ukrajine takmer 4,1 miliardy eur v rámci prvého piliera nástroja pre Ukrajinu. Celkové finančné prostriedky EÚ vyplatené ukrajinskej vláde v rámci tohto nástroja sa tak zvýšili na 16,1 miliardy eur," uviedla EK.

Ukrajina podľa Komisie uspokojivo splnila deväť reformných ukazovateľov týkajúcich sa druhej štvrťročnej splátky. Ide o reformy, ktoré sa týkajú podnikateľského prostredia, trhu práce, regionálnej politiky, energetického trhu, ochrany životného prostredia a boja proti korupcii.

16:55 Mazut zo stroskotaných tankerov v Kerčskom prielive zamoril ďalšie časti ruského pobrežia. Nájdený bol už na bezmála 50 kilometroch pláží Krasnodarského kraja, informovala agentúra Interfax.

„Boli zistené nové oblasti naplavenia ropných produktov na pobreží. Oblasť, na ktorej sa pracuje, sa rozšírila na 49 kilometrov,“ uviedol šéf ministerstva pre mimoriadne situácie v Krasnodarskom kraji Andrej Potachov.

Postihnuté bolo aj pobrežie v meste Anapa. Hliadky teraz kontrolujú pobrežie v dĺžke 70 kilometrov. Na upratovacích prácach sa podieľa viac ako 1 000 ľudí, z pláží bolo doteraz odstránených 80 ton ropy, uviedla agentúra DPA.

Tanker Volgonefť 212 sa v Kerčskom prielive rozlomil v nedeľu, zatiaľ čo tanker Volgonefť 239 nabehol na plytčinu 80 metrov od brehu blízko prístavu Taman. Jeden z členov posádky zahynul. V utorok sa do tiesne dostal ďalší tanker, Volgonefť 109, ktorý zakotvil pri brehu s poškodeným nákladným priestorom.

Čítajte viac Jeden sa rozlomil, druhý nabehol na plytčinu. V Kerčskom prielive sa potápajú ruské tankery

Viac ako 50 rokov staré plavidlá viezli spolu asi 9 200 ton ropných produktov, uviedla ruská štátna agentúra TASS. Podľa agentúry RIA Novosti, ktorá sa v pondelok odvolávala na nemenovaný zdroj, do mora uniklo 3 700 ton mazutu. Niektoré obce na pobreží vyhlásili núdzový stav.

Kerčský prieliv oddeľuje pevninské Rusko od ukrajinského anektovaného polostrova Krym a zároveň spája Čierne more s Azovským morom. Je kľúčovou námornou cestou pre vývoz ruského obilia a ropných výrobkov.

Čítajte viac Katastrofa pre životné prostredie: Ruské pláže sú po stroskotaní tankerov posiate čiernym mazutom. Problémy má tretí tanker

16:50 Českí poslanci v stredu schválili siedmu verziu zákona Lex Ukrajina, ktorá umožní ďalšie predlžovanie dočasnej ochrany ukrajinským utečencom a zavádza tiež špeciálny dlhodobý pobyt. Okrem toho sprísňuje Rusom možnosť získať české občianstvo a mal by vzniknúť nový trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc.

V Česku sa v súčasnosti nachádza približne 380.000 Ukrajincov, ktorí utiekli pred ruskou agresiou. Ak by sa rozhodli v ČR zostať, majú prácu a dočasnú ochranu nepotrebujú, môžu požiadať o špeciálny dlhodobý pobyt. Po piatich rokoch by mohli žiadať o trvalý.

Snemovňa vládnu verziu novely doplnila o pozmeňovacie návrhy, ktoré opozícia kritizovala. Jeden z nich zavádza pravidlo, podľa ktorého sa Rusi musia vzdať občianstva, ak budú chcieť získať české. Podľa predkladateľov by to malo prispieť k zamedzeniu ruského vplyvu v Česku. Opozícia to považuje za diskriminačné a za uplatňovanie princípu kolektívnej viny.

Druhý návrh zavádza trestný čin neoprávnenej činnosti pre cudziu moc a umožní postihovať aktivitu v prospech cudzieho štátu s úmyslom poškodiť či ohroziť dôležité záujmy Česka. Ide napríklad o vyzvedanie citlivých, i keď nie utajovaných informácií či sledovanie osôb spravodajskými prostriedkami. Aj to opozícia kritizovala. Podľa Andreja Babiša (ANO) je formulácia trestného činu nejasná, čo dáva priestor na zneužitie.

Novela by mala byť účinná od začiatku februára budúceho roka, pôvodne to malo byť od 1. januára. Poslanci však o novele rokovali mnoho hodín a počas rozpravy sa sporili o jej podobe a najmä o pozmeňovacích návrhoch. Poslanci opozičných hnutí ANO a SPD ich označili za nesúvisiace prílepky. Pripomenuli nedávne stanovisko Ústavného súdu, ktorý sa proti nesúvisiacim prílepkom k zákonom vymedzil. Podľa koalície však tieto návrhy v obsahom novely vecne súvisia.

16:45 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán na sociálnej sieti X reagoval v stredu popoludní na ukrajinského prezidenta. Volodymyr Zelenský vyhlásil, že Orbán nemá vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina, a že nepotrebuje sprostredkovanie maďarského premiéra. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.

„Nebudeme reagovať na žiadnu provokáciu,“ odkázal Orbán. „Na stole je návrh prímeria. Buď to akceptujú, alebo nie,“ dodal stroho premiér.

Ukrajinský prezident na utorňajšom zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv odmietol Orbánov návrh o vianočnom prímerí v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmene zajatcov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila „manipulácie“ na tému vianočnej výmeny zajatcov a prímeria v rusko-ukrajinskej vojne. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia. Zdôraznil tiež, že iba Rusko stojí v ceste mieru.

16:02 Terajšia americká administratíva je presvedčená, že vojenská pomoc, ktorú doteraz Kyjevu poskytla alebo plánuje dodať do konca funkčného obdobia prezidenta Joea Bidena, bude Ukrajine stačiť do konca roku 2025. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vyhlásenie hovorcu amerického ministerstva zahraničných vecí Matthewa Millera.

Nedávno USA ohlásili príspevok 20 miliárd dolárov do špeciálneho fondu Svetovej banky pre Ukrajinu. Spojené štáty americké zároveň čoskoro vyčlenia viac ako 440 miliónov dolárov na podporu ukrajinského poľnohospodárstva, rekonštrukcie a hospodárskej činnosti.

„Štafetu čoskoro odovzdáme,“ povedal začiatkom decembra americký minister obrany Lloyd Austin. „O ďalšom smerovaní budú rozhodovať iní. A ja dúfam, že budú stavať na sile, ktorú sme si vytvorili za posledné štyri roky,“ dodal.

15:15 Ruská diplomacia obvinila Ukrajinu z toho, že v septembri s pomocou dronov zhadzovala muníciu s bielym fosforom. Kyjev podľa Reuters označil vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí za nepravdivé a nezmyselné a naopak obvinil Moskvu, že vo vojne používa zakázané chemické látky, medzi ktoré sa radí aj fosfor.

„Úrady našej krajiny spoločne s ruským ministerstvom obrany dostali nezvratné dôkazy o opakovanom použití munície s bielym fosforom, ktorú ozbrojené sily Ukrajiny v septembri zhadzovali z bezpilotných lietadiel,“ povedala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová.

Podrobnosti o dôkazoch však hovorkyňa neuviedla, podotýka Reuters. Nespomenula ani miesto, kde k zhadzovaniu chemickej zbrane malo dôjsť. Rusko s Ukrajinou bojuje pozdĺž stovky kilometrov dlhej frontovej línie na ukrajinskom území. Tento rok v lete ukrajinské jednotky vnikli naopak na ruské územie, a to do Kurskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou.

Ukrajinská tajná služba SBU v pondelok oznámila, že podozrieva šéfa radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ruskej armády Igora Kirillova zo spáchania vojnových zločinov. Na jeho príkaz sa viac ako 4800-krát použila chemická munícia, kvôli ktorej bolo hospitalizovaných 2000 ukrajinských vojakov, napísala SBU na telegrame. Kirillov zahynul v utorok v Moskve, keď v jeho blízkosti vybuchla bomba umiestnená na elektrickej kolobežke. K atentátu sa prihlásila práve ukrajinská SBU.

V máji americké ministerstvo zahraničia uviedlo, že zaznamenalo použitie chemickej zbrane chlorpikrinu proti ukrajinským jednotkám, pripomenul Reuters. Moskva obvinenia z použitia chemických zbraní na Ukrajine odmietla. Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) vtedy podľa agentúry AFP uviedla, že Ukrajina nepredložila dostatočné podložené dôkazy o ich použití Ruskom.

15:05 Ukrajinská jednotka špeciálnych operácií poslala na severokórejských vojakov bojujúcich v ruskej Kurskej oblasti drony ovenčené hračkami, napr. Santa Clausom. Informovali o tom na sieti X, kde z útokov zverejnili video.

Čítajte viac VIDEO: Santa Claus na ukrajinskom drone zmasakroval Severokórejčanov

14:30 Austrália od januára budúceho roka otvorí svoje veľvyslanectvo v Kyjeve. Oznámila to austrálska ministerka zahraničia Penny Wongová počas návštevy ukrajinskej metropoly, napísal web ABC Net. Austrália bude mať v krajine opäť svoje zastúpenie po takmer troch rokoch, čo trvá ruská invázia na Ukrajine.

„Austrália stojí pri vás a dúfame, že sa sem budem môcť vrátiť a uvidím mierovú, stabilnú Ukrajinu, ktorá sa dočkala konca tejto vojny, a to za vašich vlastných podmienok,“ povedala svojmu náprotivku Andriji Sybihovi v ukrajinskom hlavnom meste Wongová. Je prvou austrálskou ministerkou zahraničia, ktorá od februára 2022 do Kyjeva prišla, poznamenal ABC Net.

Ministerka zároveň odsúdila „nezákonnú, nevyprovokovanú, neoprávnenú a nemorálnu ruskú inváziu“ a Ukrajine podľa ABC Net prisľúbila celkovo 156 miliónov austrálskych dolárov na obnovu krajiny, zabezpečenie prístupu obyvateľov k teplu a elektrine a podporu ohrozených rodín.

13:40 Ruská armáda dobyla obce Stari Terny a Trudove neďaleko mesta Kurachove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Informovalo o tom podľa tlačových agentúr ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská armáda v oblasti ustupuje početnejším a lepšie vyzbrojeným ruským jednotkám každý deň, poznamenala agentúra AFP.

Ruské sily útočia na mesto Kurachove už niekoľko dní, ide o jedno z najrušnejších miest celého ukrajinsko-ruského frontu. Ukrajinská armáda medzitým čelí nedostatku mužov i výzbroje a už vyše roka je v defenzíve. Od jesene jej sily ustupujú čoraz rýchlejšie, píše AFP.

Okrem mesta Kurachove, ktoré sa nachádza v blízkosti významných ložísk lítia, sa Rusi teraz snažia dobyť mestá Pokrovsk v Doneckej a Kupjansk v Charkovskej oblasti.

V kurachovskej časti frontu Rusi každý deň obsadzujú časti ukrajinského územia a už niekoľko dní sú aj v samotnom meste Kurachove, kde pred konfliktom žilo takmer 20 000 obyvateľov, píše AFP.

Len počas novembra ruská armáda zabrala 725 kilometrov štvorcových ukrajinského územia, čo bol jej najväčší mesačný územný zisk od marca 2022 a prvých týždňov rozsiahleho útoku na Ukrajinu, uvádza AFP, ktorá vychádza z údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).

13:30 Na vážne straty v radoch severokórejských vojakov v ruskej Kurskej oblasti poukazuje telefonát medzi zdravotnou sestrou v Moskovskej oblasti a jej manželom bojujúcim proti Ukrajine v Charkovskej oblasti, ktorý zachytila ukrajinská spravodajská služba. Vyplýva z neho, že do nemocnice neďaleko Moskvy v priebehu 24 hodín prijali viac ako 200 zranených Severokórejčanov. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje tlačovú službu Ukrajinskej bezpečnostnej služby.

„Včera prišiel vlak zo zhruba 100 ľuďmi. Dnes ďalších 120… Koľko ich ešte je? Len Boh vie," sťažuje sa zdravotná sestra. V ďalšom telefonáte hovorí, že oddelenia v ruských nemocniciach odovzdávajú severokórejským vojakom a zranení Rusi sa liečia v horších podmienkach.

Ruská zdravotná sestra sa sťažuje aj na to, že zranení Severokórejčania nehovoria po rusky, zdravotnícky personál sa s nimi nesmie rozprávať po anglicky a internetový prekladač prekladá s chybami a skresleniami.

13:25 Ruská agresia na Ukrajine, situácia na Blízkom východe a migrácia budú vo štvrtok hlavnými témami summitu Európskej únie v Bruseli. Rokovaniu prezidentov a premiérov EÚ bude po prvý raz predsedať António Costa, ktorý 1. decembra vo funkcii predsedu Európskej rady vystriedal Charlesa Michela. Summit sa začne hneď ráno a bude jednodňový. Na úvod vystúpi ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Prvá na programe však vo štvrtok dopoludnia bude situácia na Ukrajine. „Európska rada opätovne potvrdzuje svoju podporu kľúčovým zásadám a cieľom ukrajinského mierového plánu a zdôrazňuje zásadu, že žiadna iniciatíva týkajúca sa Ukrajiny nebude podniknutá bez Ukrajiny,“ uvádza sa v poslednom návrhu záverov, ktoré má ČTK k dispozícii.

„Aby sa mohla Ukrajina účinne brániť ruskej agresii, vyzýva Európska rada na urýchlené zvýšenie úsilia, najmä pokiaľ ide o dodávky systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet, ako aj o poskytnutie nevyhnutného výcviku a vybavenia pre ukrajinské brigády,“ dodáva desaťstránkový dokument. Zdôraznená je aj ďalšia podpora a rozvoj ukrajinského obranného priemyslu a prehĺbenie jeho spolupráce s obranným priemyslom v EÚ.

Podľa nemenovaného vysokého predstaviteľa EÚ by mal summit vyslať „silný jednotný signál Ukrajine a jej ľudu“. „EÚ sa snaží posilniť vojenskú aj energetickú podporu Kyjeva, aby bola Ukrajina v čo najsilnejšej pozícii, či už príde rokovanie, alebo pokračovanie vojny,“ uviedol tento zdroj. Hlavný odkaz je podľa neho jasný: „Žiadne rozhodnutia o Ukrajine bez Ukrajiny.“

12:50 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v stredu obvinil Ukrajinu zo spáchania „teroristického činu“, pri ktorom zahynul veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov a jeho asistent.

„Teraz je jasné, kto si objednal tento teroristický útok. Znova sa potvrdilo, že kyjevský režim sa nevyhýba teroristickým metódam,“ vyhlásil Peskov v prvom vyjadrení o útoku, ktorý sa odohral v utorok ráno v ruskej metropole. Výbuch, pri ktorom zahynul Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov, bol spôsobený bombou ukrytou v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

Peskov dodal, že ruský prezident Vladimir Putin vyjadril sústrasť nad Kirillovovou smrťou, píše stanica Sky News.

Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev podľa agentúry Reuters kritizoval britský denník Times, ktorý vo svojom článku zabitie Kirillova označil za „legitímny akt obrany ohrozeného národa“. Medvedev povedal, že rovnaká logika by znamenala, že západní predstavitelia, ktorí poskytujú Ukrajine vojenskú pomoc, by boli legitímnym cieľom Ruska.

Ruský vyšetrovací výbor v stredu oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo spáchania tohto útoku. Počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100.000 dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Agentúra Reuters s odvolaním na ruský denník Kommersant uviedla, že vyšetrovatelia zadržali aj druhého podozrivého.

Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer troma rokmi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala „špeciálnou operáciou“ a Kirillova označila za „vojnového zločinca“.

Moskva tvrdí, že Ukrajina je zodpovedná za sériu zabití na ruskom území. Ukrajina hovorí, že ruská vojna predstavuje existenčnú hrozbu pre ukrajinský štát a podľa agentúry Reuters dala jasne najavo, že takéto zabíjanie, ktorého cieľom je oslabiť morálku a potrestať tých, ktorých Kyjev považuje za vinných z vojnových zločinov, považuje za legitímne.

11:57 Ruská generálna prokuratúra v stredu oznámila, že americkú súkromnú kybernetickú bezpečnostnú spoločnosť Recorded Future (RF) zaradila na zoznam „nežiaducich“ organizácií a obvinila ju z účasti na „kybernetických útokoch“ proti Moskve.

Spoločnosť so sídlom neďaleko mesta Boston prevzala v septembri spoločnosť Mastercard. Má pobočky v Británii, Japonsku, Singapure a Švédsku a špecializuje na identifikáciu kybernetických hrozieb a pomáha firmám identifikovať a kvantifikovať IT riziká na celom svete.

Ruská generálna prokuratúra vo svojom vyhlásení uviedla, že zamestnanci RF „aktívne spolupracujú so CIA (americká Ústredná spravodajská služba) a spravodajskými službami iných krajín a poskytuje informačnú a technickú podporu protiruskej propagandistickej kampani Západu“.

Rusko začalo zostavovať svoj list „nežiaducich“ organizácii v roku 2015. Na tomto zozname je v súčasnosti 194 subjektov vrátane amerického think tanku Carnegie Endowment for International Peace a ruského denníka The Moscow Times, ktorý v súčasnosti sídli v Amsterdame, píše AFP.

Zaradenie na zoznam „nežiaducich“ podľa AFP znamená, že organizácie sú nútené ukončiť svoju prítomnosť v Rusku. Rusi, ktorí pre ne pracujú, financujú ich alebo s nimi spolupracujú, môžu byť tiež trestne stíhaní. Vedúcim predstaviteľom takýchto spoločností hrozí až šesť rokov väzenia, zatiaľ čo za účasť na aktivitách organizácie môžu byť osoby odsúdené na štyri roky väzenia.

11:50 Ruské ministerstvo obrany v stredu oznámilo, že jeho sily obsadili dediny Stari Terny a Trudove v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ministerstvo vo svojom vyhlásení uviedlo, že ruské jednotky „oslobodili“ tieto dediny nachádzajúce sa neďaleko strategického mesta Kurachove, ktoré už sčasti obsadili ruské sily.

Moskve sa v posledných mesiacoch darí postupovať na východnej Ukrajine a presadzuje svoju prevahu proti vyčerpaným ukrajinským vojakom, ktorí majú nedostatok zbraní, píše AFP.

Kurachove je strategické priemyselné mesto na brehu vodnej nádrže, ktorú sa Moskva snaží obkľúčiť. Stari Terny sa nachádza na severozápadnom brehu nádrže a Trudove leží približne desať kilometrov južne od Kurachove.

Najvyšší veliteľ ukrajinských síl Olexandr Syrskyj v utorok povedal, že „najzložitejšia situácia“ je v súčasnosti práve okolo mesta Kurachove a ďalšieho strategického mesta Pokrovsk.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin v stredu uviedol, že ruské útoky poškodili „množstvo viacposchodových budov a súkromných domov“ v Kurachove a jeho okolí.

11:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil, že predseda maďarskej vlády Viktor Orbán nemá vplyv na ruského prezidenta Vladimira Putina, a že Kyjev nepotrebuje Orbánovo sprostredkovanie vo vzťahu s USA. Uviedol to v stredu server index.hu s odvolaním sa na agentúru Interfax – Ukrajina.

Na utorňajšom zasadnutí Celoukrajinského kongresu miestnych a regionálnych samospráv tak Zelenskyj reagoval na Orbánov návrh týkajúci sa vianočného prímeria v rusko-ukrajinskej vojne a vzájomnej výmeny zajatcov.

Ukrajinský prezident ale vyhlásil, že rok 2025 môže priniesť koniec vojny.

„Sme silná krajina, ukázali sme to na bojisku počas Putinovej agresie. Má ešte niekto iný v Európe takúto skúsenosť? Nie! Má Orbán takúto armádu? Nie! Ako budete vyvíjať tlak na Putina? Nejakým vtipom, či úsmevom? Nech si to nechá pre seba,“ cituje Interfax – Ukrajina Zelenského, ktorý zdôraznil, že Ukrajina potrebuje priame vzťahy so Spojenými štátmi bez sprostredkovateľov.

Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny v utorok vyzvalo maďarskú vládu, aby ukončila „manipulácie“ ohľadom vianočnej výmeny zajatcov a prímeria súvisiaceho s rusko-ukrajinskou vojnou. Kyjev uviedol, že kroky maďarskej strany sú ešte ďalej od presadzovania mieru než jej vyhlásenia, a zdôraznil, že v ceste mieru stojí iba Rusko.

11:05 Moskva nevidí dôvod na odstránenie Maďarska a Slovenska zo zoznamu nepriateľských štátov, uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí pre denník Izvetija.

„Napriek odhodlaniu týchto krajín zachovať si množstvo užitočných prístupov v strategicky dôležitých odvetviach svojich obchodných a ekonomických vzťahov s Ruskom, ako aj ich orientácii na udržiavanie bilaterálneho politického dialógu, sú Budapešť a Bratislava nútené z dôvodu ich členstva v Európskej únii a NATO dodržiavať disciplínu týchto blokov vrátane protiruských obmedzení,“ uviedlo ministerstvo.

„Neexistujú preto dostatočné dôvody na prehodnotenie ich súčasného štatútu,“ dodal ruský rezort diplomacie.

Ruská vláda zaviedla zoznam tzv. nepriateľských krajín v marci 2022 – niekoľko týždňov po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

Ku kontaktom s krajinami na tomto zozname sa podľa Moskvy musí „pristupovať osobitným spôsobom“, píše TASS.

V súčasnosti je na zozname dovedna 46 štátov – všetkých 27 členských krajín Európskej únie, ale aj Albánsko, Andorra, Austrália, Británia, Čierna Hora, Island, Japonsko, Južná Kórea, Lichtenštajnsko, Monako, Nórsko, Severné Macedónsko, Mikronézia, Nový Zéland, San Maríno, Singapur, Švajčiarsko, Taiwan (ako oblasť pod vlastnou samosprávou, hoci ho Rusko považuje za súčasť Číny) a Ukrajina.

11:00 Ukrajina nedostane pozvánku do NATO a príde o časť územia, povedal premiér Robert Fico k vojne na Ukrajine, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej invázii. V prejave pred poslancami európskeho výboru slovenského parlamentu tiež prirovnal prácu európskych médií k ruskej propagande a spochybňoval európsku solidaritu ohľadom dodávok zemného plynu. Podľa Fica má Bratislava záujem na zachovaní tranzitu plynu cez Ukrajinu, hoci by prepravovaná surovina nebola ruská.

Čítajte viac Fico: Ukrajina nedostane pozvánku do NATO a príde o časť územia. Európske média prirovnal k ruskej propagande

10:50 Rusko počas noci vyslalo spolu 81 dronov k útokom na ciele na Ukrajine. Päťdesiatjeden bezpilotných lietadiel bolo zostrelených, ďalších 30 atrap útočných dronov zmizlo z radarov, uviedli na platforme Telegram ukrajinské vzdušné sily.

„Neboli zaznamenané žiadne zásahy, nedostali sme žiadne správy o škodách alebo obetiach,“ oznámilo ukrajinské letectvo.

Vzdušné sily spresnili, že 81 dronov Rusko na Ukrajinu vyslalo od utorka 19.00 h miestneho času (18.00 h SEČ), a to z Brjanskej, Kurskej, Rostovkej a Orelskej oblasti. Do stredy 09:00 (8:00 SEČ) bolo potvrdené zostrelenie 51 útočných dronov Šáhed a bezpilotných lietadiel iného typu nad Poltavskou, Sumskou, Charkovskou, Kyjevskou, Žytomyrskou, Chmelnyckou, Čerkaskou, Kirovohradskou, Dnepropetrovskou a Záporožskou oblasťou.

Agentúra Ukrinform predtým uviedla, že predchádzajúcu noc ukrajinské letectvo zostrelilo 20 nepriateľských dronov a ďalších desať zmizlo z radarov.

Aktuálne sa najťažšie boje sústredia na fronte pri mestách Pokrovsk, Siversk a Kurachove. Len od začiatku dňa bolo na celom fronte zaznamenaných spolu 88 bojových stretov. Počas utorka bolo hlásených spolu 199 bojových stretov pozdĺž frontu, uviedol hovorca generálneho štábu ukrajinskej armády Andrij Kovaljov.

10:45 Ruská tajná služba FSB zadržala Uzbeka, ktorého podozrieva z nastraženia a odpálenia bomby, ktorá v utorok zabila náčelníka síl radiačnej, chemickej a biologickej ochrany ruskej armády Igora Kirillova. Muž sa podľa FSB priznal, že pracoval pre ukrajinskú tajnú službu, ktorá mu za atentát sľúbila peniaze a trvalý pobyt v Európe, napísala agentúra Reuters.

Portál Baza zverejnil zábery, pri ktorých uvádza, že je na nich zachytený výsluch s podozrivým. Telegramový kanál má blízko k ruským bezpečnostným zložkám. Pravosť videa však nemožno nezávisle overiť.

10:40 Ukrajinská prokuratúra začala vyšetrovanie údajného zneužívania a vydierania vojakov 211. pontónovej brigády zo strany ich nadriadených. Pri týchto praktikách vraj velitelia využívali svoje rodinné konexie. Na prípad upozornil server Ukrajinska pravda. Ukrajinská generálna prokuratúra informovala, že v pondelok sa začalo vyšetrovanie ohľadom možného použitia násilia voči podriadeným, vydierania a zneužitia disciplinárnych postihov.

Čítajte viac Ukrižovaný vojak pobúril Ukrajinu. Zneužívanie a šikanu v jednej z brigád vyšetruje prokuratúra

10:20 Ruská armáda sa naďalej pokúša dobyť mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajine. Strata tohto strategického centra by výrazne skomplikovala ukrajinské boje v tejto oblasti. Ako referuje web euromaidanpress.com, v doterajších bojoch o Pokrovsk už Rusko stratilo viac ťažkej techniky ako počas druhej svetovej vojny v Stalingrade.

Čítajte viac Rusi pri Pokrovsku stratili viac ťažkej techniky ako v Stalingrade

10:00 Generálny tajomník NATO Mark Rutte zvolal do Bruselu schôdzku s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, zástupcami niekoľkých ďalších európskych krajín, predsedom Európskej rady Antóniam Costom a šéfkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou. Témou rokovania by malo byť poskytnutie ďalšej pomoci vojnou zmietanej krajine, najmä pokiaľ ide o protivzdušnú obranu, ale aj možné budúce mierové rozhovory. Zelenskyj v utorok spomenul, že by sa debata mohla viesť aj o rozmiestnení zahraničných mierových jednotiek na Ukrajine.

Na stretnutí by sa mal podľa agentúry DPA zúčastniť aj nemecký kancelár Olaf Scholz, francúzsky prezident Emmanuel Macron, talianska premiérka Giorgia Meloniová, britský minister zahraničia David Lammy a poľský prezident Andrzej Duda.

Čítajte viac Putinovo zúfalstvo narastá, povedal šéf NATO a potvrdil prítomnosť vojakov KĽDR v Rusku

Bližšie podrobnosti o rokovaní neboli známe, rovnako ani kedy presne sa koná. NATO v utorok večer potvrdilo iba schôdzku Rutteho a Zelenského v Rutteho bruselskej rezidencii. Jasné však už vopred bolo, že stretnutie bude kolidovať so summitom EÚ-Západný Balkán, ktorý sa začína večer tiež v Bruseli a na ktorom sa niektorí z lídrov EÚ a tiež Costa s von der Leyenovou zúčastnia.

Ako uviedli bruselské médiá, schôdzka sa koná aj pre obavy, čo sa bude diať s americkou pomocou Ukrajine po nástupe nového prezidenta USA Donalda Trumpa a jeho administratívy na budúci rok 20. januára. Spojené štáty boli doteraz najväčším zdrojom podpory pre Ukrajinu, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii.

9:50 Ruský vyšetrovací výbor v stredu oznámil, že zadržal 29-ročného občana Uzbekistanu, ktorý je podozrivý zo zabitia veliteľa jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl generálporučíka Igora Kirillova a jeho asistenta.

Kirillov spolu so svojím asistentom zahynul v utorok ráno pri výbuchu v ruskej metropole. Explózia nastala približne o šiestej hodine ráno miestneho času. Spôsobila ju bomba ukrytá v elektrickej kolobežke odstavenej pri vchode do bytového domu na Riazanskom prospekte.

„Občan Uzbekistanu, narodený v roku 1995, bol zadržaný pre podozrenie zo spáchania útoku, pri ktorom zahynul veliteľ jednotiek radiačnej, chemickej a biologickej obrany ruských ozbrojených síl Igor Kirillov a jeho asistent Iľja Polikarpov,“ uviedol vo vyhlásení ruský vyšetrovací výbor, ktorý dodal, že podozrivého „naverbovali ukrajinské špeciálne jednotky“, píše AFP.

Čítajte viac Zásah priamo do srdca. Ukrajinci v Moskve zabili „chemického Igora“ a vystrašili ruských generálov

Vyšetrovací výbor podľa Reuters tiež vyhlásil, že podozrivý počas výsluchu povedal, že prišiel do Moskvy, kde dostal improvizované výbušné zariadenie na vykonanie útoku. Za jeho úlohu pri vražde mu objednávatelia ponúkli 100.000 dolárov a pobyt v jednej z európskych krajín. Podozrivý podľa AFP tiež uviedol, že kamera namontovaná na palubnej doske prenajatého auta zaparkovaného pred budovou, pred ktorou došlo k výbuchu, natočila útok a vysielala ho „naživo organizátorom útoku v (ukrajinskom) meste Dnipro“.

Vyšetrovatelia oznámili, že identifikujú ďalšie osoby zapojené do útoku. Ruský denník Kommersant informoval, že bol zadržaný ďalší podozrivý, píše agentúra Reuters, ktorá dodáva, že nedokázala túto informáciu nezávisle overiť.

Kirillov bol najvýznamnejším vojenským predstaviteľom zavraždeným v Rusku, odkedy Kremeľ pred takmer tromi začal svoju inváziu na Ukrajinu, uvádza AFP.

Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU) v pondelok obvinila Kirillova z vojnových zločinov, pričom tvrdila, že práve on nariadil použiť proti ukrajinským silám vo vojne na Ukrajine zakázané chemické zbrane. Agentúra AFP s odvolaním na zdroj z SBU v utorok informovala, že za výbuchom stojí práve SBU, ktorá útok nazvala „špeciálnou operáciou“ a Kirillova označila za „vojnového zločinca“.

V Moskve zabili generála Kirillova

Fotogaléria 9 fotiek

+6

9:45 Niekoľko stoviek severokórejských vojakov bojujúcich po boku ruských síl proti Ukrajine bolo zabitých alebo zranených počas bojov v pohraničnej ruskej Kurskej oblasti. V utorok to pod podmienkou anonymity uviedol vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ.

Podľa agentúry AP však neposkytol presné údaje o obetiach, avšak podľa jeho slov sú medzi nimi vojaci „všetkých hodností“. Prezradil, že severokórejské jednotky nie sú zrejme vycvičené na boj, čo prispieva k výraznému nárastu ich úmrtí. Biely dom a Pentagón v pondelok pritom oznámili, že severokórejské sily bojujú na frontovej línii prevažne na pozíciách pechoty.

Kyjev a Moskva zvádzajú posledné týždne v okolí Kurskej oblasti tvrdé boje a podľa slov predstaviteľa sa Rusku podarilo získať späť približne 20 percent územia, ktoré tam Ukrajina predtým získala.

Severná Kórea a Rusko posilnili svoje vojenské väzby od invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022. Prelomová dohoda o partnerstve medzi Pchjongjangom a Moskvou bola podpísaná v júni a vstúpila do platnosti začiatkom tohto mesiaca, pripomína AFP. Prvýkrát sa objavili informácie o zapojení tisícok severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine v októbri.

9:05 Nemecko po dlhšom vyjednávaní zatvorí opravovňu vojenskej techniky pre Ukrajinu v slovenskom meste Michalovce. Opravárenský uzol chce do 31. decembra presunúť do Nemecka, oznámilo v stredu ministerstvo obrany v Berlíne.

Čítajte viac Nemecko zatvorí opravovňu vojenskej techniky pre Ukrajinu v Michalovciach

7:59 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 766 690 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 580 vojakov, štyri tanky, 21 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, päť delostreleckých systémov a 60 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 571 tankov, 19 772 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 31 610 vozidiel a autocisterien, 21 164 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 025 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 470 dronov, 2 943 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 652 kusov špeciálnej techniky.

6:56 Severoatlantická aliancia (NATO) prevzala od Spojených štátov koordináciu západnej vojenskej pomoci pre Ukrajinu, a to ešte pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie. Považuje sa to za krok zameraný na ochranu podporného mechanizmu spojencov pre Ukrajinu. Podľa utorkovej správy agentúry Reuters o tom informuje spravodajca TASR.

Opatrenie, ktoré oproti pôvodným plánom prichádza s niekoľkomesačným oneskorením, dáva NATO možnosť priamejšie sa angažovať vo vojne proti ruskej invázii na Ukrajine, zároveň sa však vyhýba zapájaniu vlastných síl Aliancie do tohto konfliktu.

Diplomati, na ktorých sa odvoláva Reuters, však pripúšťajú, že toto prevzatie zodpovednosti by mohlo mať obmedzený efekt vzhľadom na to, že USA by počas trvania Trumpovej administratívy ako dominantná zložka Aliancie a hlavný dodávateľ zbraní pre Kyjev mohli znížiť svoju podporu Ukrajine.

Trump, ktorý sa ujme úradu v januári, vyhlásil, že chce rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine. Nespresnil však doposiaľ, ako by to chcel urobiť. Dlhodobo ale kritizuje rozsah americkej finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine.

Misia s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU) je riadená z Clay Barracks – americkej základne v nemeckom meste Wiesbaden. Podľa zdroja citovaného agentúrou Reuters je už plne funkčná.

6:35 Novozvolený americký prezident Donald Trump chce rýchlo vyriešiť situáciu na Ukrajine. Podľa ukrajinského prezidenta sa však Ukrajina nemieni vzdať. Uviedol to v diskusii s čitateľmi francúzskeho periodika Le Parisien.

„Trump vie o mojej túžbe nikam sa na úkor Ukrajiny neponáhľať. Krajina už dlho bojuje o svoju suverenitu. Bez ohľadu na to, koľko prezidentov či premiérov chce vyhlásiť koniec vojny, nejdeme sa jednoducho sa vzdať a prísť o svoju nezávislosť. Je nebezpečné povedať, že zmrazíme vojnu a dohodneme sa s Rusmi,“ komentoval podľa agentúry Unian v Le Parisien rokovania s Trumpom v Paríži.

Zelenskyj podľa Unianu poznamenal, že Trump zatiaľ nemá prístup ku všetkým potrebným informáciám, keďže ešte nie je v Bielom dome. Ide o spravodajské údaje, ministerstvo obrany, určité diplomatické kanály atď.

„Keď tam bude, budeme môcť hovoriť rovnakým jazykom, s rovnakou úrovňou informácií,“ uviedol ukrajinský prezident. Podľa jeho názoru je dôležité, aby zmeny, ktoré nastanú v Spojených štátoch, s nástupom Donalda Trumpa k moci, prospeli Ukrajine. Kyjev dúfa najmä v silnejšiu podporu Washingtonu.

Zelenskyj chce z Ukrajiny urobiť symbol boja proti Vladimirovi Putinovi, uviedol francúzsky denník Le Figaro, ktorý tiež citoval z debaty v Le Parisien. Podľa neho by v prípade porážky Kyjeva by ruská hlava štátu bola v pokušení urobiť to isté v „Čečensku, Gruzínsku, Moldavsku, Sýrii, Afrike“ či dokonca „vrátiť sa“ na ukrajinskú pôdu. „Nemôžeme zabudnúť na všetko, čo sa stalo,“ povedal. „Uchýlime sa k diplomacii. Ale to neznamená odpustiť Putinovi,“ uviedol. Podľa Zelenského je Putin bumerang, vracia sa, kým nedostane to, čo chce.