„V tomto dome býval v januári 1913 J. V. Stalin. Tu napísal významné dielo Marxizmus a národná otázka,“ hlása nápis na pamätnej doske. Na stenu budovy na ulici Schönbrunner Schloßstraße v Meidlingu ju umiestnili v decembri 1949.
Obávaný vládca Kremľa v tom čase ešte žil, Viedeň po vojne spravovali štyri svetové veľmoci, ktoré si ju rozdelili do okupačných zón, podobne ako Berlín. Sovietsky zväz ovládal i značnú časť rakúskeho územia, ktorého sa vzdal až v roku 1955.
Je jasné, že osadenie tabule vtedy zariadila sovietska okupačná moc, ale prečo ju tam nechali aj po 75 rokoch? Za pamiatkovú starostlivosť zodpovedá mesto – v prípade znečistenia či poškodenia pamätných miest je ich povinné aj vyčistiť alebo obnoviť.
Má teda i právomoc nejakú pamiatku odstrániť. Vedenie rakúskej metropoly, v ktorej majú už od skončenia vojny hlavné slovo sociálni demokrati, si na to však zrejme netrúflo.
Zmohlo sa iba na to, že v roku 2012 po dohode s vlastníkom domu pod Stalinovu pamätnú tabuľu pridalo ďalšiu, ktorá upozorňuje na obete stalinizmu. Podľa zodpovedných úradníkov to bol spôsob, ako spomienku na sovietskeho diktátora zasadiť do historického kontextu.

Súčasné vedenie mesta dospelo k názoru, že toto riešenie nestačí. Sociálni demokrati z SPÖ a liberáli zo strany NEOS podali na mestskú radu žiadosť, aby preskúmala, ako sa spornej Stalinovej tabule zbaviť.
„Cieľom je vyhovieť snahe neskrášľovať temné stránky histórie mesta,“ citovala z ich podnetu rakúska tlačová agentúra APA. Autori návrhu však zdôraznili, že k dejinám treba pristupovať zodpovedne a treba poskytnúť aj priestor na diskusiu a zamyslenie.

Otázkou, za akých okolností možno dať túto „pamätihodnosť“ dole, sa teraz zaoberá mestská radkyňa pre kultúru Veronica Kaup-Haslerová z SPÖ. Zámer podporujú i poslanci krajne pravicovej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), ktorých vraj prekvapuje, prečo sa celá vec tak dlho skúma.
„Túto pamätnú tabuľu masovému vrahovi treba napriek často citovanej ‚historickej kontextualizácii’ okamžite odstrániť,“ uviedol podľa APA predseda poslaneckého klubu FPÖ vo viedenskom zastupiteľstve Maximilian Krauss.

Stalin nie je jedinou postavou, ktorá v dunajskej metropole prekáža. Zástupcovia Rakúskej ľudovej strany (ÖVP) napríklad v júni minulého roka mestskú radu požiadali, aby preverila ulice a iné objekty v meste, ktoré nesú meno po marxistoch.
Podľa portálu Standard.at je vo viedenskom Döblingu stále budova s vyše 1 200 bytmi nazvaná po Karlovi Marxovi, hoci ulicu aj námestie už premenovali.
Vo Viedni sa tiež stále nachádza Námestie Friedricha Engelsa, ulice pomenované po nemeckých komunistoch Karlovi Liebknechtovi a Rose Luxemburgovej, po priekopníkovi tzv. austromarxizmu Ottovi Bauerovi, ale aj busta venovaná legendárnemu revolucionárovi Ernestovi „Che“ Guevarovi v Donauparku.