Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 030 dní
- Lídri EÚ sa na summite zhodli na nepretržitej pomoci Ukrajine
- Ruský útok na Charkovskú oblasť zabil troch civilistov
- Ukrajina: Ruskí okupanti prišli o ďalších viac ako 1 500 vojakov
- Ruská protivzdušná obrana za posledných 24 hodín zničila 154 ukrajinských dronov, rafinériu zachvátil požiar
- Putinova výročná správa: Situácia vo vojne proti Ukrajine sa zásadne mení
- Zelenskyj odkázal Ficovi, že Ukrajina dopláca oveľa viac ako len na cene plynu. Zdôraznil, že Kyjev chce mier
- Putin je šialený a nebezpečný, ľudský život pre neho nič neznamená, vyhlásil ukrajinský prezident
- ISW: Ruský generálny štáb výrazne zveličuje ruské zisky na Ukrajine
Čítajte viac 1029. deň: Rusi útočia po celej dĺžke frontu, dobyli ďalšie dve obce. Ukrajinci ustupujú
22:00 Lídri členských krajín EÚ sa v Bruseli na summite zhodli na záveroch k Ukrajine a na tom, že Rusko nesmie vo svojej agresii uspieť. Štáty EÚ opätovne odsúdili ruskú agresiu proti Ukrajine a potvrdili podporu nezávislosti, suverenite a územnej celistvosti Ukrajiny. Potvrdili tiež nepretržitú politickú, finančnú, hospodársku, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú pre Kyjev „tak dlho, ako to bude potrebné“.
Čítajte viac Rusko nesmie vyhrať. Lídri EÚ sa na summite zhodli na nepretržitej pomoci Ukrajine
21:28 Rusko vo štvrtok oznámilo, že minister zahraničných vecí Sergej Lavrov absolvoval telefonát so svojím švajčiarskym rezortným kolegom Ignaziom Cassisom a hovorili o konflikte na Ukrajine. Vzťahy Moskvy a Bernu sú vzhľadom na túto vojnu chladné, informovala agentúra AFP.
Ruská ofenzíva na Ukrajine trvá už takmer tri roky a vyvolala vo Švajčiarsku otázky o tradičnej neutralite alpskej krajiny. Švajčiarsko v lete tohto roka hostilo medzinárodný summit zameraný na hľadanie ciest k mieru, ktorý sa konal z iniciatívy Kyjeva.
Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že Lavrov hovoril s Cassisom v stredu, pričom obaja „si vymenili názory na konflikt okolo Ukrajiny“. Šéf ruskej diplomacie podľa rezortu podotkol, že je „nezmyselné“ dávať Moskve v súvislosti s týmto konfliktom ultimáta.
Lavrov detailne vysvetlil postoj Ruska k urovnaniu situácie a načrtol podmienky ruského prezidenta Vladimira Putina, doplnilo ministerstvo.
Švajčiarsko nie je členom EÚ a je vojensky neutrálnou krajinou. Nasledovalo iné európske krajiny a uvalilo na Moskvu sankcie za jej útok na Ukrajinu.
20:20 Štvrtková diskusia o ruskej agresii na Ukrajine na summite v Bruseli bola podľa českého premiéra Petra Fialu jedna z najlepších a najotvorenejších, aké na Európskej rade zažil. Ocenil prístup jej nového predsedu Antónia Costu, ktorý sa podľa Fialu snažil viac venovať strategickej debate než detailnej formulácii záverov. Tie sú podľa neho lepšie pripravené a ako celok ich označil za „veľmi dobré“. Povedal to vo štvrtok pred pracovnou večerou lídrov, informuje spravodajkyňa TASR.
„Zažil som tu jednu z najotvorenejších a najlepších diskusií o ruskej agresii na Ukrajine a európskej reakcii na tento negatívny vývoj… Bola veľmi otvorená a vecná, idúca do hĺbky a mal som z nej skutočne dobrý pocit. Bola uzavretá, bez mobilov, preto nie je možné, aby som interpretoval to, čo hovorili jednotliví účastníci. Ale kvalita tej debaty, jej strategický rozmer a premýšľanie o ďalších krokoch, to bolo skutočne dobré,“ pochvaľoval si Fiala.
Vyzdvihol aj pripravené závery, ktoré podľa jeho slov obsahujú jasné potvrdenie podpory Ukrajiny v jej úsilí o mier a konštatujú, že žiadne rozhodnutie o Ukrajine nesmie byť prijaté bez Ukrajiny. Je v nich tiež záväzok EÚ na vojenskú a finančnú podporu Ukrajiny a prihlásenie sa k zosilnenému tlaku na Rusko a tých, ktorí s ním spolupracujú.
Prísľub Costu, že sa bude chcieť viac venovať debate o strategických veciach a menej formulácii záverov, sa podľa Fialu potvrdil už na prvom summite pod jeho vedením. „Môžem potvrdiť, že nový predseda Európskej rady sa snaží o určitý nový prístup, takže závery sú skutočne lepšie pripravené, nediskutujeme o každej vete tak detailne, ale máme, naopak, možnosť venovať sa strategickej debate, čo ja vítam,“ priblížil zmeny Fiala.
Pre českého premiéra bolo novinkou aj to, že lídri rokovali v menšej miestnosti, než kde sa schádzali posledné roky približne od covidu. Dodal, že so zveličením možno povedať, že aj menší priestor a to, že si politici boli bližšie, vytvoril lepšie podmienky na debatu.
19:15 Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že je otvorený prípadným rozhovorom s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý sa zaviazal dosiahnuť dohodu o ukončení konfliktu na Ukrajine. Povedal to vo štvrtok počas odpovedí na otázky ruských občanov v štátnej televízii.
„Ak sa stretneme s Trumpom, budeme mať o čom diskutovať,“ povedal bez ďalších podrobností. Dodal, že v prípadných mierových rozhovoroch o Ukrajine je Rusko otvorené kompromisom. „Politika je umenie kompromisov,“ vyhlásil. „Vždy sme hovorili, že sme pripravení na rozhovory aj kompromisy." Poznamenal však, že rozhovory by sa mali zakladať aktuálnej situácii na bojisku.
Vodca Kremľa už niekoľkokrát vyslovil požiadavku aby sa Ukrajina vzdala svojej snahy vstúpiť do Severoatlantickej aliancie a aby uznala územné zisky Ruska. Kyjev a Západ tieto požiadavky odmietajú.
18:14 Ruský raketový útok zabil uprostred dňa v severovýchodnej Charkovskej oblasti troch ľudí a ďalších troch zranil, uviedla dnes podľa agentúry Reuters ukrajinská polícia. Podľa rovnakého zdroja bolo poškodených viac ako desať civilných domov. Naopak Ukrajinci podľa Moskvy zasiahli niekoľkými raketami ruskú Rostovskú oblasť; v tomto prípade nie sú informácie o prípadných obetiach či škodách.
„Rusi pripravili o život dve ženy vo veku 67 a 65 rokov a 33-ročného muža,“ informoval na sociálnej sieti telegram gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Synehubov. Podľa agentúry AFP udreli Rusi na ukrajinskú dedinu, ktorá sa nachádza asi tridsať kilometrov vzdušnou čiarou západne od mesta Kupjansk, ktoré je už niekoľko týždňov cieľom ruskej ofenzívy.
Podľa ruského ministerstva obrany Ukrajina dnes zasiahla ruskú Rostovskú oblasť šiestimi raketami ATACMS americkej výroby a štyrmi britskými strelami Storm Shadow. Rusi vraj všetky rakety ATACMS zostrelili a tri zo štyroch striel Storm Shadow sa tiež podarilo zlikvidovať. „Na útoky odpovieme“, uviedlo ruské ministerstvo obrany.
17:44 Rusko a krajiny, ktoré ho podporujú, zostanú pre Európu nebezpečenstvom aj po skončení vojny na Ukrajine, vyhlásil fínsky minister obrany Antti Hakkanen počas prezentácie novej správy o obrannej politike štátu.
„Rusko spolu so svojimi spojencami zostane nebezpečným aktérom v Európe aj po vojne na Ukrajine a nemôžeme vylúčiť, že bude ohrozovať európske štáty použitím vojenskej sily,“ vyhlásil Hakkanen. Prehlbovanie spolupráce medzi Ruskom, Severnou Kóreou, Iránom a Čínou zároveň označil za dlhodobé riziko.
Reuters pripomína, že spoločná hranica Fínska a Ruska je dlhá 1300 kilometrov. Po vstupe krajiny do NATO sa teda významne rozšírili aj hranice medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023. O rok neskôr sa k nemu pridalo susedné Švédsko. Obe dovtedy neutrálne krajiny tak urobili, pretože sa obávali o svoju bezpečnosť po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Fínsky rezort obrany vo štvrtok zverejnil prvú správu o obrannej politike štátu od vstupu do NATO. Správa odporúča, aby sa Fínsko zameralo na posilnenie svojej obrany, ako aj odstrašujúcich spôsobilostí v rámci NATO a zintenzívnilo spoluprácu so spojencami pri výcviku vojenských jednotiek.
Čítajte viac Fínsky expert: Áno, Rusko na nás môže hodiť atómovku, ale to plánoval aj ZSSR
Podľa Hakkanena sú hlavnými regionálnymi spojencami Helsínk Švédsko, Nórsko, USA, Británia a Estónsko. Vyzdvihol aj spoluprácu s nečlenskými štátmi NATO Južnou Kóreou, Izraelom a Japonskom pri zabezpečovaní vojenského materiálu. Fínsko bude aj naďalej na obranu míňať prostriedky na úrovni dvoch percent HDP, tak ako to požaduje aliancia.
16:33 Na zvýšenie podpory Ukrajine, ktorá sa ďalej bráni ozbrojenej ruskej agresii, a rovnako aj podpory ukrajinského obranného priemyslu vyzvali dnes v Bruseli prezidenti a premiéri krajín Európskej únie. Summit EÚ tiež odsúdil podporu z tretích krajín, ktorú poskytujú Rusku vo vedení jeho útočnej vojny pre ukrajinských občanov. Vyplýva to zo záverov rokovaní, na ktorých sa dnes šéfovia štátov a vlád zhodli. O Ukrajine debatovali únioví lídri aj s prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Prezidenti a premiéri v záveroch, ktoré sa týkajú Kyjeva, zdôraznili „. svoju podporu komplexnému, spravodlivému a trvalému mieru založenému na zásadách Charty OSN a medzinárodného práva, v súlade s kľúčovými zásadami a cieľmi ukrajinského mierového plánu, a zdôraznili zásadu, že žiadna iniciatíva týkajúca sa Ukrajiny nesmie byť podniknutá bez Ukrajiny.“
„Aby sa mohla Ukrajina účinne brániť ruskej agresii, vyzýva Európska rada na urýchlené zvýšenie úsilia, najmä pokiaľ ide o dodávky systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet, ako aj o poskytnutie nevyhnutného výcviku a vybavenia pre ukrajinské brigády,“ dodáva desaťstránkový dokument. Zdôraznená je aj ďalšia podpora a rozvoj ukrajinského obranného priemyslu a prehĺbenie jeho spolupráce s obranným priemyslom v EÚ.
Lídri Únie tiež opätovne potvrdili „neochvejný záväzok Európskej únie poskytovať Ukrajine a jej ľudu trvalú politickú, finančnú, ekonomickú, humanitárnu, vojenskú a diplomatickú podporu tak dlho a tak intenzívne, ako to bude potrebné“. „Rusko nesmie zvíťaziť,“ píše sa v texte. Niektoré baltské krajiny podľa informácií ČTK chceli text zmeniť na „Ukrajina musí zvíťaziť“, avšak šéf úniových summitov António Costa nakoniec presadil túto verziu s tým, že ide aj o odkaz svetu a najmä budúcej americkej administratíve prezidenta Donalda Trumpa, ktorý nastúpi do funkcie 20. januára.
16:08 Ruský prezident Vladimir Putin dnes kritizoval Ukrajinu za to, že nechá so začiatkom roka 2025 vypršať zmluvu s ruskou plynárenskou spoločnosťou Gazprom, vďaka ktorej doteraz cez Ukrajinské územie prúdi ruský plyn ďalej do Európy. Informuje o tom agentúra DPA.
„Táto zmluva už neexistuje, to je jasné, ale my ju prežijeme, Gazprom ju prežije,“ uviedol Putin na výročnej tlačovej konferencii v Moskve a obvinil západné krajiny, že chcú obmedziť vývoz skvapalneného zemného plynu (LNG) z ruského severu. Rusko však bude svoj podiel na trhu rozširovať, povedal Putin.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý dnes rokuje s lídrami krajín EÚ v Bruseli, uviedol, že jeho krajina podľa plánu zastaví tranzit ruského plynu. Dodal ale, že Kyjev zváži tranzit plynu z iných krajín.
„Ukrajina odreže spotrebiteľov v Európe od nášho plynu,“ povedal Putin v Moskve. Odstrihnutie sa týka predovšetkým krajín vo východnej časti strednej Európy ako Maďarsko a Slovensko, ale tiež Moldavska. Ukrajina vraj za tranzit plynu dostávala okolo 700 miliónov amerických dolárov (16,9 miliardy korún) ročne, uviedol vodca Kremľa.
16:00 Ruský prezident Vladimir Putin je nebezpečný pre všetkých a ľudský život pre neho nič neznamená, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaní s lídrami Európskej únie. Ukrajina potrebuje jasný mierový plán, pretože Putin ju môže kedykoľvek po uzavretí prípadnej mierovej dohody napadnúť znovu, dodal. Putin je podľa neho šialený.
Zelenskyj rokoval na summite EÚ o ďalšej podpore od EÚ a zdôraznil, že pre úspešné mierové rokovania je potrebná bezpečnostná záruka a jednota Spojených štátov a EÚ.
Čítajte viac Zelenskyj odkázal Ficovi, že Ukrajina dopláca oveľa viac ako len na cene plynu. Zdôraznil, že Kyjev chce mier
14:40 Ruské vojnové zločiny páchané počas vojny na Ukrajine budú na programe poľského predsedníctva Rady EÚ, oznámil vo štvrtok poľský minister spravodlivosti Adam Bodnar. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.
„Poľskí prokurátori doteraz vypočuli viac ako 3000 svedkov nachádzajúcich sa na poľskom území, ktorí boli svedkami ruských zločinov na Ukrajine,“ povedal Bodnar, ktorý je zároveň poľským generálnym prokurátorom, na tlačovej konferencii o prioritách ministerstva spravodlivosti počas poľského predsedníctva v Rade EÚ. Poľsko prevezme šesťmesačné rotujúce predsedníctvo v EÚ 1. januára 2025 od Maďarska.
Minister spravodlivosti dodal, že zodpovednosť Ruska za vojnové zločiny spáchané počas takmer tri roky trvajúcej vojenskej invázie na Ukrajine budú jedným z hlavných priorít jeho ministerstva počas predsedníctva v Rade EÚ. Bodnar dodal, že hlavnou úlohou Poľska bude spustiť rozhovory medzi členskými štátmi na túto tému.
„V súvislosti s touto témou sa toho veľa deje…v EÚ a v Rade Európy, ako aj na našej prokuratúre,“ pokračoval Bodnar. Ďalej uviedol, že poľskí prokurátori úzko spolupracujú s ich ukrajinskými náprotivkami v identifikácii a dokumentovaní vojnových zločinov.
VAROVANIE: Niektoré fotografie nie sú vhodné pre citlivé povahy.
12:48 Suverenistická politická frakcia Patrioti pre Európu (PfE) pôsobiaca v Európskom parlamente je v Bruseli opozíciou, vyhlásil vo štvrtok na stretnutí PfE pred summitom EÚ v belgickej metropole predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Podľa servera telex.hu Orbán dodal, že táto frakcia môže byť o niekoľko rokov v EP vo väčšine, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Server podotýka, že na summit EÚ pozval predseda Európskej rady António Costa aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Na otázku, či Orbán predstaví Zelenskému svoj mierový plán na ukončenie rusko-ukrajinskej vojny, maďarský premiér povedal, že „už je to na stole – buď to prijmú, alebo nie“.
„Pracujem a aj spím v pohotovostnom režime. Vždy som pripravený na akúkoľvek zmysluplnú diskusiu,“ reagoval Orbán na otázku, či sa stretne v Bruseli so Zelenským.
12:23 Náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov výrazne zveličil údaje o ukrajinských územiach okupovaných ruskou armádou v roku 2024. V najnovšej správe o vojne na Ukrajine to konštatujú analytici amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW).
Gerasimov v stredu vyhlásil, že ruské sily dobyli v roku 2024 približne 4 500 kilometrov štvorcových. ISW však zistil, že ruské sily počas tohto obdobia ovládli iba 3 306 km štvorcových.
Gerasimovove nafúknuté čísla sú v kontraste s presnejšími vyjadreniami ruského ministra obrany Andreja Belousova. Ten napríklad uviedol, že priemerný denný postup ruských síl je asi 30 kilometrov štvorcových. Geolokačné dôkazy ISW ukazujú, že ruské sily postupovali v novembri 2024 rýchlosťou približne 27,96 kilometra štvorcového za deň.
Belousov ďalej tvrdil, že ruské sily v súčasnosti kontrolujú približne 99 % Luhanskej oblasti, 70 % Doneckej oblasti, 74 % Záporožskej oblasti a 76 % Chersonskej oblasti. ISW odhaduje, že ruské sily zaberajú približne 99 % Luhanskej oblasti, 66 % Doneckej oblasti a 73 % v Záporožskej a Chersonskej oblasti.
Čítajte aj Rusi pri Pokrovsku stratili viac ťažkej techniky ako v Stalingrade
12:18 Za úspech pre Ukrajinu možno podľa vládneho splnomocnenca pre rekonštrukciu Ruskom napadnutej krajiny Tomáša Kopečného považovať, že hlavné mesto Kyjev nepadlo a že Ukrajinci naďalej majú svoju krajinu. Väčšina Ukrajincov je podľa neho dnes za to, aby sa (vojnová) línia dočasne zastavila tam, kde je teraz a územie sa dočasne prenechala Rusku. Kopečný to povedal na dnešnej celodennej akcii Operácie nádeje, ktorú organizuje projekt Darček pre Putina.
„Úspech je, že ukrajinský štát prežíva, že Kyjev nepadol,“ povedal Kopečný. „Na rozdiel odvtedy pred rokom už väčšina ukrajinskej populácie je ‚oukej‘ s tým zastaviť tú líniu, kdekoľvek teraz je, a tie územie Rusku dočasne prenechať,“ vyhlásil. Pre podporovateľov Ukrajiny je podľa neho správne reflektovať to, čo chcú samotní Ukrajinci.
Podľa Kopečného je však otázne, čo bude pre ruského prezidenta Vladimira Putina moment, ktorý ho prinúti, aby boje prerušil. „V momente, keď sa boje prerušia, si obe strany kupujú čas na to, aby sa čo najviac vyzbrojili. Ukrajina, aby odstrašovala Rusko a Rusko, aby sa vyzbrojilo natoľko, aby to o pár rokov zopakovalo úspešnejšie,“ povedal.
„Veľká diskusia bude nasledujúca, a to koľko budeme v Európe schopní do toho dať peňazí a vojakov, aby sme vytvorili odstrašujúci potenciál na Ukrajine, ktorý bude odsúvať ten moment, keď sa Putin, resp. Rusko bude cítiť dosť silné na to, aby si inváziu zopakovalo,“ uviedol. Počas tohto času bude podľa neho potrebné riešiť tiež rekonštrukciu, zničenú infraštruktúru či duševné zdravie Ukrajincov.
11:38 Ruské sily vo štvrtok obsadili ďalšie dve dediny na východe Ukrajiny nachádzajúce sa neďaleko priemyselného mesta Kurachove. Oznámilo to vo štvrtok ruské ministerstvo obrany, informuje TASR na základe správy agentúry AFP.
Rezort obrany na platforme Telegram uviedol, že jednotky skupiny vojsk Východ „oslobodili obce Zelenivka a Novyj Komar v Doneckej ľudovej republike“.
Obe ležia juhozápadne od strategicky dôležitého priemyselného mesta Kurachove, ktoré sa ruské jednotky snažia obkľúčiť.
Toto tvrdenie nebolo možné nezávisle overiť.
11:27 Štvrtkový summit lídrov členských krajín EÚ sa po tradičnom úvodnom príhovore predsedníčky Európskeho parlamentu Roberty Metsolovej začal vystúpením ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého do Bruselu pozval nový predseda Európskej rady António Costa. Portugalský expremiér pred začiatkom rokovaní zdôraznil, že EÚ je pripravená urobiť na podporu Ukrajiny „čokoľvek a kým to bude potrebné“ – počas vojny aj po nej, informuje z Bruselu spravodajca TASR.
Costa prišiel do budovy Európskej rady po boku Zelenského. „Raz vás tu chceme privítať ako člena EÚ,“ povedal šéf Európskej rady Zelenskému.
Podľa Costu je v súčasnosti na Ukrajine v stávke nielen budúcnosť Ukrajincov, ale aj Európanov. Ako zdôraznil, medzinárodné právo musí zvíťaziť a ruská „invázia musí byť porazená“.
Litovský prezident Gitanas Nauséda, jeden z tvrdých kritikov ruského prezidenta Vladimira Putina, rovnako pred novinármi upozornil, že teraz nie je ten správny čas na mierové rokovania s Moskvou, pretože by to viedlo k „nespravodlivému a neudržateľnému mieru“. Dodal, že Rusko stále útočí a „neprejavuje žiadnu ochotu rokovať“.
11:22 Plzenská ŠKODA JS a.s. zo skupiny ČEZ dodala na Ukrajinu posledné sady nových pohonov pre ovládanie reaktorov Rovenskej jadrovej elektrárne. Popredný európsky výrobca a dodávateľ zariadenia pre jadrovú energetiku tak pomáha zabezpečiť bezpečnú prevádzku jadrových elektrární (JE) na Ukrajine. Po tom, ako tam Rusko v pokračujúcej vojne zničilo väčšinu klasických zdrojov, zabezpečujú jadrové elektrárne stabilné dodávky elektriny. Pre ČTK to povedal hovorca strojární Karol Samec. Firma nemá povolenie zákazníka zverejniť hodnotu kontraktu.
„Škoda JS dodala posledných osem nových pohonov pre dva reaktory typu VVER 440. Zabezpečujú stabilný výkon reaktora a umožňujú jeho reguláciu. Všetky pohony z celkovo 76 kusov podľa kontraktu už sú aktuálne v poriadku na mieste,“ povedal Samec. Z väčšej časti sú namontované a v prevádzke, zvyšné sú pripravené na výmenu za pôvodné, ktorým končí životnosť.
Kvôli opakovaným ruským útokom na energetickú infraštruktúru Ukrajiny informuje ŠKODA JS o dokončení zákazky až po dodaní na miesto, uviedol Samec. Rovenská JE, blízko hraníc s Poľskom a Bieloruskom, je jednou zo štyroch JE na Ukrajine, vyrábajú tam ešte Chmelnická a Južnoukrajinská. Záporožská JE je jediná mimo prevádzky na území okupovanom Ruskom. Na Rovenskú JE nedávno dodala firma ÚJV Řež, patriaca tiež pod ČEZ, 173 metrov dlhý a 13 ton ťažký kábel na vystuženie ochrannej budovy reaktora.
Ukrajinské jadrové elektrárne nevyhnutne potrebujú pohony na zabezpečenie jadrovej bezpečnosti. „Odklad ich výmeny je možný len so súhlasom tamojšieho úradu pre jadrovú bezpečnosť maximálne o rok,“ uviedol Samec. Význam bezproblémovej prevádzky týchto zdrojov pre stabilné dodávky elektriny podľa neho narástol po opakovaných ruských útokoch na väčšinu uhoľných a vodných zdrojov a je umocnený nástupom zimy.
11:16 Slovensko ešte nikdy nezískalo tak rýchlo súhlas s vyslaním svojho ambasádora do Minska ako teraz v prípade Jozefa Migaša. Dá sa to vnímať ako gesto autoritárskeho štátu voči členskej krajine EÚ a NATO so zámerom zlepšiť medzištátne vzťahy, ktoré sa v ostatných rokoch zhoršili. „Migaš dostal agremán do dvoch dní od podania slovenskej žiadosti," povedal pre Pravdu vysokopostavený predstaviteľ slovenského ministerstva zahraničných vecí, ktorý si želá zostať v anonymite.
Čítajte viac Vytiahol Fico pred Lukašenkom žolíka? Minsk nového slovenského veľvyslanca odsúhlasil expresne a do Bratislavy vráti svojich diplomatov
10:46 Podľa novej šéfky únijnej diplomacie Kaji Kallasovej je potrebné debatovať o tom, ako Ukrajinu ešte viac podporiť. „Akýkoľvek tlak na skoré mierové rokovania (o Ukrajine) by ale mohol znamenať riziko zlej dohody (pre Kyjev),“ povedala Kallasová novinárom v Bruseli. Okrem diskusií o tom, čo môže EÚ urobiť pre Ukrajinu, by dvadsaťsedmička mala riešiť aj to, čo môže viac urobiť pre svoju vlastnú obranu, dodala.
10:41 Ruská ekonomika zostáva stabilná bez ohľadu na vonkajšie tlaky, hospodársky rast môže tento rok dosiahnuť 3,9 až štyri percentá a o dva roky osem percent hrubého domáceho produktu, uviedol ruský prezident Vladimir Putin. V úvode svojho dnešného vystúpenia pred novinármi, prenášanom v priamom prenose ruskými televíziami, Putin pripustil vysokú infláciu, blížiacu sa desiatim percentám.
Čítajte viac Putin vyzval Západ, aby si to jeho protivzdušná obrana 'rozdala' s Orešnikom. Vyberte si miesto, my vám povieme čas, navrhol šéf Kremľa
10:20 Ukrajina na dosiahnutie mieru potrebuje jednotu medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou, zdôraznil dnes v Bruseli ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred začiatkom decembrového summitu EÚ. Na vrcholnej schôdzke, ktorej prvýkrát predsedá nový šéf Európskej rady António Costa, chce ukrajinský prezident prezidentov a premiérov krajín EÚ diskutovať aj o ochrane ukrajinského energetického sektora.
„Teraz potrebujeme posilniť Ukrajinu, hlavnou prioritou je tiež ochrana nášho energetického sektora a zdvojnásobenie zbrojnej výroby na Ukrajine,“ vyhlásil Zelenskyj v spoločnom vystúpení s Costou. Dôležitá je tiež urgentná pomoc ukrajinským deťom, podpora ukrajinského vzdelávacieho systému, ale aj budovanie krytov.
Situácia na Ukrajine je prvou témou, o ktorej budú unijní lídri dnes dopoludnia diskutovať, pri obede ich čaká strategická debata na tému EÚ vo svete, kde majú riešiť okrem iného budúce vzťahy s novou americkou administratívou prezidenta Donalda Trumpa, ktorá nastúpi 20. januára.
„Potrebujeme jednotu medzi USA a EÚ, aby sme dosiahli mier,“ povedal na to prezident Zelenskyj.
10:06 Český Ústavný súd (ÚS) odmietol návrh na zrušenie časti zákona, na základe ktorého sa od roku 2022 vyplácal príspevok ľuďom za ubytovanie utečencov z Ukrajiny. Návrh podával Mestský súd v Prahe, ktorý sa domnieval, že narýchlo prijatá norma dostatočne presne neupravila proces podávania a vybavovania žiadostí o príspevok. ÚS nenašiel dôvod na zásah, nedostatky zákona možno preklenúť jeho správnym výkladom. Uznesenie je dostupné v databáze súdu.
Rusko zaútočilo na Ukrajinu vo februári 2022, do Česka potom rýchlo zamierili desaťtisíce utečencov, spočiatku hlavne žien s deťmi. Zákon o opatreniach v oblasti zamestnanosti a sociálneho zabezpečenia vstúpil do platnosti v marci 2022. Popri iných opatreniach umožnil tiež vyplácať takzvaný príspevok pre solidárnu domácnosť, určený ľuďom, ktorí poskytli ubytovanie cudzincom s dočasnou ochranou.
Ustanovenie, ktoré chcel pražský súd zrušiť, hovorí, že „v konaní o príspevku sa správny poriadok neuplatní“. Politici tak reagovali na bezprecedentnú situáciu, chceli všetko zrýchliť a vyhnúť sa zahlteniu a kolapsu správnych orgánov. „Ani v takom prípade však nemožno vykročiť z princípu právneho štátu a bez akejkoľvek zodpovedajúcej náhrady úplne suspendovať procesnú úpravu správneho konania v celej jej úplnosti,“ stálo v návrhu.
9:58 Británia vo štvrtok oznámila nový balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu na budúci rok vo výške 225 miliónov libier (približne 273 miliónov eur). Balík zahŕňa bezpilotné lietadlá, plavidlá i systémy protivzdušnej obrany, napísala agentúra AFP, z ktorej čerpala TASR.
Krok prichádza po stredajšej návšteve britského ministra obrany Johna Healeya v Kyjeve, kde rokoval so svojím ukrajinským náprotivkom Rustemom Umerovom. Healey sa zaviazal, že Británia na budúci rok zvýši podporu pre Ukrajinu.
Takmer tri roky po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, je „hĺbka jeho nesprávneho odhadu jasnejšia ako kedykoľvek predtým“, uviedol britský minister s tým, že „statoční Ukrajinci naďalej vzdorujú všetkým očakávaniam svojím nezlomným duchom“. „Nemôžu to ale robiť sami,“ zdôraznil a prisľúbil že britská podporu Kyjeva je neotrasiteľná. Londýn bude podľa neho vždy stáť „bok po boku, aby Putin nemohol zvíťaziť“.
Najnovší balík obsahuje vybavenie pre ukrajinské námorníctvo vrátane malých člnov, prieskumných dronov a bezposádkových plavidiel. Prostriedky sa použijú aj na vybavenie protivzdušnej obrany vrátane radarov a 1000 systémov elektronického boja proti dronom.
Healey takisto povedal, že Británia posilní výcvikový program pre ukrajinských vojakov, ktorý na britskom území realizuje spolu s kľúčovými spojencami. Program je známy ako Operácia Interflex, v rámci ktorej bolo od polovice roka 2022 vycvičených 51.000 regrútov, pripomenula AFP.
„Vzhľadom na to, že Putin každý deň posiela na smrť na bojisko až 2000 ruských vojakov, je veľmi dôležité, aby Ukrajina dostala podporu v podobe riadne vycvičených a vybavených vojakov,“ uvádza sa vo vyhlásení britského rezortu obrany.
9:10 V Bruseli sa vo štvrtok koná jednodňové zasadnutie Európskej rady. Lídri členských krajín EÚ budú hovoriť o situácii na Ukrajine i na Blízkom východe. Na programe sú aj témy migrácie, úlohy EÚ vo svete a ďalšie zahranično-politické otázky. SR zastupuje predseda vlády Robert Fico. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
V tomto formáte sa hlavy vlád a štátov stretávajú prvýkrát od pádu režimu sýrskeho prezidenta Bašára Asada. EÚ teraz podľa DPA stojí pred rozhodnutím, ako sa postaviť k novému vedeniu v krajine.
Blok by mohol prehodnotiť rozsiahle ekonomické sankcie uvalené na Sýriu, ak nové vedenie urobí pokrok smerom k inkluzívnej a demokratickej zmene moci, uviedla pred summitom predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
V predvečer schôdzky sa Zelenskyj stretol s generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem. Neskôr sa k nim pripojil aj Costa, von der Leyenová a talianska premiéra Giorgia Meloniová.
8:59 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 768 220 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas stredy prišli Rusi o 1 530 vojakov, päť tankov, 27 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 14 delostreleckých systémov a 68 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 576 tankov, 19 799 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 31 678 vozidiel a autocisterien, 21 178 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 026 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 521 dronov, 2 943 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 656 kusov špeciálnej techniky.
7:33 Pri ukrajinskom dronovom útoku v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska vznikol požiar v rafinérii v meste Novošachtinsk. Informoval o tom gubernátor regiónu Jurij Sljusar na svojom účte na telegrame. Neskôr spresnil, že Ukrajina na útok použila viac ako 30 dronov a 13 rakiet. Celkovo podľa ministerstva obrany ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zničila 84 ukrajinských dronov, píše agentúra Reuters.
Väčšinu vzdušných cieľov podľa gubernátora zneškodnila protivzdušná obrana, avšak v novošachtinskej rafinérii vznikol požiar. Uhasiť sa ho podarilo po niekoľkých hodinách. Jeden človek pri útoku utrpel zranenia.
Ruskojazyčný servis BBC na svojich internetových stránkach napísal, že ľudia v okolí rafinérie napočítali niekoľko desiatok výbuchov. Išlo zrejme o strely odpaľované protivzdušnou obranou a výbuchy dronov, ktoré sa zrútili na cieľ. Závody v Novošachtinsku sa terčom ukrajinských dronových útokov stali už v minulosti.
Protivzdušná obrana pracovala v noci na dnes tiež v Taganrogu na brehu Azovského mora, Rostove na Done alebo v Šachtách. V dôsledku pádu zostreleného dronu blízko Rostova jeden človek utrpel zranenia, informoval Sljusar.
7:00 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Mark Rutte uviedol, že chce s ukrajinským prezidentom a niekoľkými európskymi lídrami prediskutovať spôsoby, ako dostať Ukrajinu do pozície sily pre akékoľvek budúce mierové rozhovory s Ruskom.
„Najdôležitejšie je uistiť sa, že prezident a jeho tím na Ukrajine budú jedného dňa v najlepšej možnej pozícii, keď sa rozhodnú začať mierové rozhovory,“ povedal Rutte novinárom, keď privítal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo svojej rezidencii v Bruseli.
Rutte zároveň odmietol komentovať špekulácie o tom, kedy by sa mohli začať mierové rozhovory, pričom zdôraznil, že akékoľvek verejné komentáre nahrávajú ruskému vodcovi Vladimirovi Putinovi.
Zelenskyj na Telegrame oznámil, že bude rokovať s lídrami Česka, Francúzska, Nemecka, Talianska, Dánska, Holandska a Poľska a so zástupcami Spojeného kráľovstva, ktorí boli v Bruseli. Vo štvrtok sa má zúčastniť aj na samite Európskej únie v hlavnom meste Belgicka.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron po samostatných rozhovoroch so Zelenským povedal, že jeho krajina považuje zosilnenú podporu Ukrajine za svoju „absolútnu prioritu“ a bude Ukrajine naďalej poskytovať „prostriedky na obranu a na to, aby zlyhala ruská útočná vojna,“ uviedla Macronova kancelária.
5:55 Pri ukrajinskom dronovom útoku v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska vznikol požiar v rafinérii v meste Novošachtinsk. Informoval o tom gubernátor regiónu Jurij Sljusar na svojom účte na telegrame. Neskôr spresnil, že Ukrajina na útok použila viac ako 30 dronov a tri rakety. Informácie, ktoré zverejňujú bojujúce strany, nemožno nezávisle overiť.
Väčšinu vzdušných cieľov podľa gubernátora zneškodnila protivzdušná obrana, avšak v novošachtinskej rafinérii vznikol požiar. „Hasiči ďalej bojujú s ohňom,“ uviedol.
Ruskojazyčný servis BBC na svojich internetových stránkach napísal, že ľudia v okolí rafinérie napočítali niekoľko desiatok výbuchov. Išlo zrejme o strely odpaľované protivzdušnou obranou a výbuchy dronov, ktoré sa zrútili na cieľ. Závody v Novošachtinsku sa terčom ukrajinských dronových útokov stali už v minulosti.
Protivzdušná obrana pracovala v noci na štvrtok tiež v Taganrogu na brehu Azovského mora, Rostove na Done alebo v Šachtách. V dôsledku pádu zostreleného dronu blízko Rostova jeden človek utrpel zranenia, informoval Sljusar.
V stredu vedenie Rostovskej oblasti informovalo o ukrajinskom raketovom útoku v okolí mesta Kamensk-Šachtinskij, ktoré leží na sever od Novošachtinska. Podľa Sljusara armáda zostrelila desať rakiet. Šéf ukrajinského centra proti dezinformáciám Andrij Kovalenko uviedol, že cieľom útoku bol chemický závod, ktorý sa špecializuje na výrobu raketového paliva, výbušnín a rôznych zložiek munície. Ide podľa neho o jeden z najväčších podnikov svojho druhu v Rusku.
5:53 V bojoch proti ukrajinskej armáde v ruskej Kurskej oblasti zomrelo najmenej 100 severokórejských vojakov a ďalších 1000 ich utrpelo zranenia. S odvolaním sa na informácie od juhokórejskej tajnej služby o tom informoval poslanec I Song-kwon. Do Kurskej oblasti ukrajinská armáda prenikla v auguste a ruské sily sa ju odtiaľ s podporou Severokórejčanov snažia vytlačiť.
Podľa tohto juhokórejského zákonodarcu straty medzi severokórejskými vojakmi súvisia s ich neskúsenosťou s bojom, v ktorom veľkú úlohu hrajú drony, aj s pohybom v otvorenom teréne. S novinármi hovoril po uzavretom brífingu Národnej spravodajskej služby (NIS) pre poslancov. Podľa I Song-kwona sú medzi obeťami tiež vysoko postavení dôstojníci. Vo vnútri ruskej armády sa vraj objavujú sťažnosti na severokórejských vojakov, ktorí sú „kvôli neznalosti dronov skôr príťažou ako prínosom“.
Istý americký vojenský činiteľ v utorok hovoril o tom, že v bojoch v Kurskej oblasti zahynulo niekoľko stoviek Severokórejčanov. Aj Song-kwon tieto rozdiely vysvetlil tým, že analýza NIS je pomerne konzervatívna, píše agentúra Reuters.
5:50 Hlavný veliteľ ukrajinskej armády Oleksandr Syrskyj označil ako nevyhnutný krok letný prienik do ruskej Kurskej oblasti. V rozhovore s francúzskym denníkom Le Monde generálplukovník povedal, že nemal inú voľbu – potreboval zastaviť ruskú ofenzívu v Charkovskej oblasti, zabrániť otvoreniu nového frontu v ukrajinskej Sumskej oblasti a uvoľniť časť ruského tlaku na ďalších úsekoch bojovej línie.
Ukrajina sa rozsiahlej ruskej vojenskej agresii bráni už tretí rok. Tento rok v máji Rusi – po prvotnom neúspechu z prvého roku vojny v tomto regióne, odkiaľ ich Ukrajinci vyhnali – znovu otvorili front v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny a pri novom postupe sprvu obsadzovali jednu dedinu za druhou. Ukrajinskí vojaci následne ich postup zastavili.
Prudké boje pri hraniciach prinútili podľa Syrského ruskú armádu preveliť do Charkovskej oblasti svoje jednotky z Kurskej oblasti, odkiaľ mali pôvodne viesť ďalšiu ruskú ofenzívu do Sumskej oblasti, píše Le Monde. Zároveň ruská armáda útočila na ďalších úsekoch frontovej línie na východe Ukrajiny, kde pomaly, ale zotrvalo postupovala.
V auguste prišli správy o prekvapivom ukrajinskom vpáde do Kurskej oblasti, kde ukrajinské jednotky obsadili stovky kilometrov štvorcových. Rusi ich z časti územia vytlačili, ale doteraz sa im to nepodarilo úplne, hoci majú vojenské posily z KĽDR.
„Nemal som inú možnosť, musel som vykonať túto operáciu,“ povedal Le Monde Syrskyj. „Musel som zastaviť ofenzívu na Charkov, uvoľniť časť tlaku na všetkých frontoch a zabrániť otvoreniu nového frontu pri meste Sumy. Preto som sa rozhodol viesť ofenzívu tam, kde mal nepriateľ slabé miesto, s veľmi malým počtom vojakov, ktorí strážili hranice,“ povedal generálplukovník.
Syrskyj podľa denníka tvrdí, že operácia oslabila útočný potenciál inváznych síl a znížila intenzitu ich útokov na niektorých úsekoch frontu, s výnimkou bojov pri Pokrovsku a Kurachove v Doneckej oblasti. Na obe mestá Rusi v poslednom čase intenzívne útočia a obsadzujú okolité obce. Veliteľ ukrajinskej armády interview francúzskemu listu poskytol v piatok 13. decembra, keď celkovú situáciu na fronte zhodnotil ako „veľmi napätú“.
Syrskyj v utorok oznámil, že ruská armáda s podporou severokórejských vojakov vedie v Kurskej oblasti proti ukrajinským jednotkám už niekoľko dní intenzívnu protiofenzívu. Ukrajina odhaduje, že v tomto regióne na západe Ruska je rozmiestnených asi 11 000 vojakov z KĽDR.
Rusko po začiatku celoplošnej invázie na Ukrajinu prehĺbilo spoluprácu so Severnou Kóreou. Tento rok v júni ruský prezident Vladimir Putin so severokórejským vodcom Kim Čong-unom podpísal zmluvu o „komplexnom strategickom partnerstve“, ktorá predpokladá vzájomnú pomoc oboch štátov v prípade agresie proti niektorému z nich. Pchjongjang tiež Moskve poskytol vojenskú techniku. Ani jedna z krajín však nasadenie severokórejských síl v bojoch proti Ukrajine ani dodávky zbraní oficiálne nepotvrdila.