O prípade šesťdesiatročnej Jü Chua-jing, ktorá v 90. rokoch minulého storočia uniesla najmenej 17 detí a predala ich iným rodinám, sa verejnosť dozvedela v roku 2022. So svojim životným príbehom sa vtedy zverila Jang Niou-chua, ktorá na sociálnych sieťach hovorila o hľadaní svojej biologickej rodiny, pretože ju odsúdená žena v piatich rokoch predala za necelých 500 dolárov.
Polícia Jü Chua-jing toho istého roku zatkla a v septembri 2023 odsúdila na trest smrti za obchodovanie s 11 deťmi. Ďalšie vyšetrovanie ukázalo, že dotyčná nakoniec uniesla viac ako 17 detí. Jü Chua-jing sa proti pôvodnému rozhodnutiu odvolala, súd jej dnes však najvyšší trest potvrdil.
„Toto rozhodnutie je konečné a Jü Chua-jing sa už nebude môcť odvolať. Prípad bude teraz predložený Najvyššiemu ľudovému súdu na preskúmanie (…) predtým, než sa pristúpi k poprave,“ zaznelo podľa AFP v čínskej štátnej televízii CCTV.
Čítajte viac Za dve desaťročia sa karta obrátila: Celá čínska generácia vymenila deti za domácich miláčikov
K únosom detí obvykle dochádzalo na juhozápade Číny, odkiaľ ich žena prostredníctvom tretích strán predávala rodinám bývajúcim stovky kilometrov na severe krajiny. Ako prvého predala pred desiatkami rokov svojho vlastného syna, pretože mala finančné problémy, uviedla štátne médiá.
Na začiatku decembra poslal kambodžský súd 13 Filipínok na štyri roky do väzenia za to, že rodili deti a predávali ich potom za peniaze. Dopyt po deťoch je v krajine vysoký, okrem iného preto, že Čína v roku 2016 zrušila desiatky rokov trvajúcu politiku jedného dieťaťa, vďaka čomu môžu mať páry spravidla až tri deti.
Čítajte viac Rekordných menej ako 10 miliónov detí. Pre pandémiu Čína hlási nižšiu pôrodnosť
Čína oficiálne počty trestov smrti neoznamuje, skupiny na ochranu ľudských práv vrátane Amnesty International ale odhadujú, že krajina každoročne popraví tisíce ľudí. Naposledy tak urobila v utorok, keď absolútny trest podstúpil bývalý vysokopostavený úradník, ktorý spreneveril tri miliardy jüanov.
