Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 034 dní
- Dva scenáre pre Kyjev: čaká Ukrajinu temný rok 2025?
- Juhokórejská armáda: KĽDR chystá pre Putina ďalších vojakov
- Britská armáda otestovala novú rádiovú zbraň určenú na boj proti dronom
- Najprv hádka na summite so Zelenským, potom cesta Fica do Moskvy. A Orbán prekvapivo mlčal
- Peskov: Putin s Ficom hovoril o svojom pohľade na konflikt na Ukrajine
- OZ Mier Ukrajine podáva na GP SR žiadosť o preskúmanie konania Fica
- Zelenskyj obvinil Fica, že svojím prístupom ohľadom ruského plynu pomáha Putinovi
Čítajte viac 1 033. deň: Ak Putin zaútočí, musíme byť schopní viesť vojnu, vraví nemecký minister obrany
17:33 V ruskej Kurskej oblasti padlo alebo bolo zranených vyše 3000 severokórejských vojakov, uviedol v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Vyjadril obavu z prísunu ďalších vojakov a techniky z KĽDR do Ruska, aby sa tu zúčastnili bojov proti Ukrajine.
KĽDR v októbri do Kurskej oblasti vyslala podľa Južnej Kórey a USA okolo 11 000 vojakov na podporu ruských ozbrojených síl. Tie sa snažia vytlačiť ukrajinskú armádu, ktorá do tohto regiónu prenikla v auguste a ovládla niekoľko stoviek kilometrov štvorcových. Odvtedy Rusi Ukrajincov z časti územia vytlačili. Moskva tento rok s Pchjongjangom podpísala zmluvu o „komplexnom strategickom partnerstve“.
„Podľa predbežných údajov počet zabitých a zranených severokórejských vojakov v Kurskej oblasti presahuje 3000,“ uviedol Zelenskyj na komunikačnej platforme Telegram. Bilanciu strát nebolo možné nezávisle overiť.
Podľa Zelenského existuje nebezpečenstvo, že Severná Kórea pošle do bojov proti Ukrajine ďalších vojakov a vojenskú techniku. „My na to budeme mať konkrétnu odpoveď,“ dodal.
Uviedol tiež, že nebezpečenstvo destabilizácie na Kórejskom polostrove a v jeho okolí rastie úmerne nárastu spolupráce medzi Moskvou a Pchjongjangom. Prenos moderných vojnových skúseností a šírenie vojenských technológií z Ruska do KĽDR označil za globálnu hrozbu.
„Pre svet sú náklady na obnovenie stability vždy oveľa vyššie ako náklady na účinný tlak na tých, ktorí situáciu destabilizujú a ničia životy,“ napísal Zelenskyj.
O tom, že Severná Kórea sa zrejme chystá vyslať do Ruska do bojov proti Ukrajine ďalších vojakov a vojenskú techniku, podľa agentúry Jonhap informovala tiež juhokórejská armáda. Podľa nej zo spravodajských informácií vyplýva, že by mohlo ísť o rotáciu vojsk alebo ich posily. Minulý týždeň juhokórejská rozviedka severokórejskej straty v bojoch v Kurskej oblasti odhadla na najmenej 100 mŕtvych a 1000 zranených.
Čítajte viac Juhokórejská armáda: KĽDR chystá pre Putina ďalších vojakov
16:40 Rusko v novembri podniklo proti Ukrajine približne 2 300 útokov dronmi. Oproti októbru sa počet ruských útokov bezpilotnými lietadlami zvýšil. Vyplýva to z analýzy britského obranného spravodajstva, ktorú v pondelok zverejnilo na mikroblogovacej sieti X, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.
Britské vojenské spravodajstvo zdôrazňuje, že počet ruských útokov dronmi v tomto roku nepretržite rastie. V decembri podľa predbežných údajov Moskva použila 850 dronov, ale pravdepodobne to spôsobili len poveternostné podmienky.
Britská spravodajská služba predpokladá, že ak nedôjde k narušeniu odpaľovacích miest alebo zariadení na výrobu dronov, Rusko pravdepodobne bude schopné každý mesiac na Ukrajinu útočiť najmenej 1 500 bezpilotnými lietadlami.
16:35 Ministerstvo obrany v Moskve vo svojom pravidelnom hlásení uviedlo, že ruské sily dobyli dedinu Storoževe v Doneckej oblasti. Obec sa nachádza blízko mesta Velyka Novosilka, kam v posledných týždňoch smeruje jeden z náporov ruskej ofenzívy. Zoskupenie ukrajinskej armády Chortycia poprelo tvrdenia ruských médií o obkľúčení ukrajinských obrancov v susednej obci Makarivka.
16:30 Ukrajina dostala od Medzinárodného menového fondu (MMF) ďalšiu finančnú injekciu vo výške 1,1 miliardy amerických dolárov (1,06 miliardy eur). Tieto prostriedky už boli prevedené na ukrajinské účty a budú použité na dôležité rozpočtové výdavky, oznámil v pondelok premiér Denys Šmyhaľ.
Ide o šiestu tranžu z programu, z ktorého krajina už získala 9,8 miliardy USD. Od roku 2022 dostáva Kyjev bezprecedentnú podporu vo forme financií a obranného vybavenia, predovšetkým od západných krajín. V novembri Šmyhaľ oznámil, že Ukrajina od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 dostala zo zahraničia už viac ako 100 miliárd USD. Veľká časť z tejto sumy je vo forme pôžičiek.
16:25 Ukrajinskí vyšetrovatelia od začiatku celoplošnej ruskej invázie evidujú 147 prípadov popráv ukrajinských vojakov zajatých Rusmi, z toho 127 pripadá na tento rok. Popravovanie ukrajinských zajatcov v ruskom zajatí je v posledných mesiacoch systematické a ide o súčasť ruskej politiky. Britskej BBC to povedal Jurij Belousov z ukrajinskej generálnej prokuratúry, kde vedie odbor zaoberajúci sa vojnovými zločinmi.
Čítajte viac BBC: Rusi podľa Kyjeva od začiatku invázie popravili 147 zajatcov, za tento rok 127
16:20 Ak ktokoľvek z európskych politikov začne cestu vlastného prístupu k Rusku, narúša tým jednotný prístup. V súvislosti s nedeľňajším rokovaním slovenského premiéra Roberta Fica s ruským prezidentom Vladimirom Putinom to povedal prezident Petr Pavel v Českej televízii.
Fico v nedeľu rokoval s Putinom v Moskve o dodávkach ruského plynu na Slovensko. Po stretnutí povedal, že ich pokračovanie po 1. januári je prakticky nemožné kvôli prístupu Kyjeva, ktorý odmieta predĺžiť zmluvu o tranzite suroviny ďalej do krajín EÚ. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok Fica obvinil, že jeho prístup k dodávkam plynu z Ruska naznačuje, že chce pomôcť Putinovi zarobiť peniaze na vojnu proti Ukrajine a na oslabenie Európy.
„Ak ktokoľvek z európskych politikov začne cestu vlastného prístupu k Rusku, tak tým jednotný prístup narúša, a to nám rozhodne neprospeje ako celku,“ povedal Pavel. „Ak budeme ťahať za jeden povraz, tak môžeme v súperení s Ruskom uspieť. Ak nás Rusko bude rozdeľovať, naopak má veľkú šancu uspieť Rusko,“ dodal.
„Premiér členského štátu Európskej únie letí do domu vraha, ktorý už skoro tri roky zabíja nevinných a ohrozuje našu bezpečnosť. Hanebné,“ poznamenal dnes na sieti X minister pre európske záležitosti Martin Dvořák (STAN). „Som rád, že naša vláda má jasno. Potvrdzuje sa, že so slovenskou vládou máme dnes málo čo spoločné,“ poznamenal.
Sám sa s náprotivkami vo formáte V4, kam okrem ČR a Slovenska patrí Poľsko a Maďarsko, rok a pol nestretol, pretože v ňom nevidí hlbší zmysel. „Naopak, podporu pre naše postoje hľadáme napríklad v Taliansku, Portugalsku, Švédsku alebo Nemecku,“ dodal Dvořák.
16:15 Dovoz ruského zemného plynu do Česka vzrástol medziročne o približne 530 %, a to aj napriek tomu, že minulý rok česká vláda deklarovala, že na území Česka sa ruský plyn nenachádza. Od tej doby však zažíva ruský plyn na tomto území silný „comeback“, takže Rusko je spolu s Nórskom suverénne najväčším importérom tejto komodity do ČR, uviedol v pondelok hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.
„Dovoz nórskeho plynu tento rok od januára do októbra medziročne klesol o bezmála 40 %, pričom tento pokles kompenzujú práve dramaticky navýšené dodávky z Ruska. Zatiaľ čo vlani od januára do októbra Česko doviezlo z Ruska 145,6 tisíc ton plynu, tento rok v rovnakom období roku to bolo už 915,9 tisíc ton,“ vysvetlil odborník.
Kovanda pripomenul, že Česko získava ruský plyn sprostredkovane cez Slovensko, Maďarsko a donedávna aj Rakúsko, nie teda prostredníctvom priameho kontaktu s ruským exportérom Gazpromom. ČR tak v tomto roku taktiež využila výhody dovozu pomerne lacného ruského plynu, doplnil ekonóm.
Problém môže podľa neho predstavovať zastavenie tranzitu cez územie Ukrajiny, ku ktorému by malo dôjsť od nového roku, čo by mohlo viesť k výraznému poklesu dostupnosti ruského plynu v Česku.
„Túto situáciu sa teraz snaží zvrátiť najmä Slovensko. Zatiaľ ale nie je zrejmé, či sa premiérovi (Robertovi, pozn. TASR) Ficovi (Smer) podarilo včera pri spomínanom rokovaní v Kremli nájsť riešenie, ktoré by umožnilo dodávky ruského plynu cez Ukrajinu aj v budúcom roku. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pred niekoľkými dňami zopakoval, že takýto tranzit neprichádza do úvahy,“ uzavrel Kovanda.
16:10 Budeme mať na budúci rok dosť plynu? Zásobníky sú síce plné, no už o niekoľko dní sa skončí dohoda o jeho preprave cez ukrajinské územie na Slovensko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj potvrdil, že ju od začiatku nového roka nepredĺži. Dokonca naznačil, že nechce, aby cez jeho územie tiekol ani neruský plyn. Premiér Robert Fico (Smer) preto zdôvodnil svoju cestu do Moskvy tým, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom chce rokovať o možných riešeniach tejto situácie.
Čítajte viac Slovensko už o pár dní príde o ruský plyn. Odkiaľ k nám bude od nového roka tiecť?
16:05 Úrady v ruskej Zabajkalskej oblasti na Sibíri zrušili jednorazovú dávku pre vojakov, ktorí majú trvalé následky po zraneniach, ktoré utrpeli v bojoch na Ukrajine. Tamojšie ministerstvo sociálnych vecí uviedlo, že peniaze sa miesto toho použijú na zabezpečenie lekárskej starostlivosti a ošetrenia vojakov a na príspevok na pohonné hmoty.
Odškodnenie predtým predstavovalo sumu od 100.000 až po 500.000 rubľov v závislosti od závažnosti zdravotných následkov.
Ruská vláda pritom len v novembri na základe nariadenia prezidenta Vladimira Putina rozhodla o odlišných platbách pre zranených, píše DPA. Denník The Moscow Times v tom čase informoval, že Putin podpísal dekrét, ktorým sa upravuje odškodnenie pre zranených vojakov, ktorí namiesto paušálnej platby dostanú odškodné podľa závažnosti zranení. Dekrét tak upravil pôvodný sľúb ruského prezidenta o paušálnej platbe tri milióny rubľov pre všetkých zranených vojakov, ktorý Putin vyslovil po začiatku invázie na Ukrajinu.
Hoci sa novembrové nariadenie podľa DPA oficiálne odôvodňovalo tým, že vážne zranení vojaci by v budúcnosti mali dostať viac peňazí, podľa informácií médií mnohé skupiny zranených osôb v súčasnosti dostávajú nižšie odškodnenie.
Rusko vedie vojnu proti Ukrajine už takmer tri roky. Predstavitelia západných krajín odhadujú, že od začiatku invázie na Ukrajinu zahynulo viac ako 100.000 ruských vojakov a približne 500.000 utrpelo zranenia, dodáva DPA.
16:00 Nový generálny tajomník NATO Mark Rutte momentálne nevníma žiadnu hrozbu ruského útoku na územie Aliancie, no na budúcnosť sa nazerá s určitými obavami. Povedal to v rozhovore pre agentúru DPA, v ktorom opäť vyzval na zvýšenie výdavkov na obranu.
„Zatiaľ sa netreba báť,“ reagoval Rutte na otázku, či sa majú členské štáty NATO obávať Ruska. „Ak ale nebudeme viac míňať (na obranu, pozn. TASR) a viac vyrábať, budeme mať o štyri alebo päť rokov vážny problém,“ zdôraznil.
Rusko od spustenia invázie na Ukrajinu pred takmer troma rokmi podľa DPA výrazne rozšírilo výrobu v oblasti obrany. Rutte v tejto súvislosti tvrdí, že spojenci v NATO teraz nerobia dosť pre to, aby tomu čelili.
„Musíme zvýšiť obrannú výrobu, obrannú priemyselnú základňu,“ uviedol bývalý holandský premiér s tým, že krajiny Aliancie musia nasadiť ďalšie výrobné linky i dodatočné zmeny, pretože podľa neho nevyrábajú dostatok vojenského materiálu, aby sa mohli dlhodobo brániť.
Rutte takisto očakáva tlak zo strany novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý počas svojho prvého funkčné obdobia v úrade pohrozil vystúpením z NATO, ak spojenci nevynaložia dve percentá svojho HDP na obranu. „(Trump) bude chcieť, aby sme robili viac. A má pravdu. Musíme robiť viac,“ vyzval Rutte.
V rozhovore nepovedal, či pokladá za zmysluplné zvyšovať cieľ NATO pre obranné výdavky zo súčasných dvoch na tri percentá HDP. Rozhodnutie o tom by malo padnúť a summite Aliancie v júni budúceho roka.
Trump v predvolebnej kampani hovoril, že považuje za potrebné zvýšenie cieľa NATO na tri percentá HDP. V poslednom čase sa objavili správy, že by mohol požadovať až päť percent.
13:50 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes obvinil slovenského premiéra Roberta Fica, že jeho prístup k dodávkam plynu z Ruska naznačuje, že chce pomôcť ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi pomôcť zarobiť peniaze na vojnu proti Ukrajine a na oslabenie Európy. Ukrajinský prezident to uviedol na sociálnej sieti X.
Čítajte viac Zelenskyj obvinil Fica, že svojím prístupom ohľadom ruského plynu pomáha Putinovi
13:35 Občianske združenie (OZ) Mier Ukrajine podáva na Generálnej prokuratúre (GP) SR žiadosť o preskúmanie dlhodobých krokov predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer) v súvislosti s postojom k Rusku. Predstavitelia združenia to vyhlásili na proteste proti nedeľnej (22. 12.) ceste premiéra do Moskvy a stretnutiu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. V hlavnom meste proti návšteve protestovali v pondelok pred Úradom vlády SR stovky ľudí.
Čítajte viac V Bratislave proti návšteve premiéra Fica v Moskve protestovali stovky ľudí
11:50 Uzavretie prímeria a ukončenie bojových akcií na území Ukrajiny v roku 2025 očakáva 47,3 percenta respondentov prieskumu agentúry AKO. Realizovala ho pre TASR v čase od 16. do 19. decembra na reprezentatívnej vzorke 1000 respondentov.
Takmer rovnaké percento opýtaných, 46,2 percenta, naopak, uzavretie prímeria a ukončenie bojov na Ukrajine v budúcom roku nepredpokladá.
Na otázku: „Očakávate, že sa v budúcom roku 2025 podarí dosiahnuť prímerie a ukončenie bojových akcií na území Ukrajiny?“ odpovedalo 11 percent respondentov prieskumu „určite áno“ a ďalších 36,3 percenta skôr áno. Nadpriemerne často očakávali ukončenie bojov v budúcom roku voliči koaličných strán Smeru, Hlasu a SNS, ako aj voliči KDH.
Z respondentov, ktorí uzavretie prímeria v budúcom roku neočakávajú, odpovedalo „určite nie“ 10,1 percenta a „skôr nie“ 36,1 percenta. Nadpriemerne často očakávajú v roku 2025 pokračovanie bojov na Ukrajine voliči opozičných strán Progresívne Slovensko, SaS, hnutia Slovensko a Demokratov.
Voličov Maďarskej aliancie, hnutia Sme rodina a Republiky otázka rozdelila a nachádzali sa v oboch skupinách respondentov.
Šesť percent opýtaných nevedelo a 0,5 percenta nechcelo na otázku prieskumu odpovedať.
11:20 Aj týždeň po úniku najmenej 3 700 ton palív nízkej kvality z dvoch ruských tankerov prebieha pri okupovanom ukrajinskom polostrove Krym intenzívne čistenie pobrežia. Do upratovania sa zapojilo viac ako 7 500 dobrovoľníkov, ktorí bojujú za záchranu prírody a čistia pobrežie znečistené palivom.
Podľa ruskej štátnej agentúry TASS bolo do nedeľného popoludnia odstránených viac ako 12-tisíc kontaminovanej pôdy pozdĺž 34-kilometrového úseku pobrežia. Ruské ministerstvo pre mimoriadne situácie však priznalo, že ropa naďalej znečisťuje krymské pobrežie. Ropná škvrna podľa ukrajinskej pobočky Greenpeace postihla minimálne 60 kilometrov pobrežia.
Miestna vedkyňa Tatiana Belejová pre ruské štátne médiá uviedla, že jej tím objavil 11 mŕtvych delfínov, ktorých dýchacie cesty boli znečistené palivom.
Podľa ruského ministerstva pre mimoriadne situácie bola záchranná akcia spustená po tom, ako tanker Volgoneft-212 počas búrky narazil na plytčinu a jeho predná časť sa rozbila. Jeden námorník z 13-člennej posádky zahynul. Druhý tanker, Volgoneft-239, bol tiež poškodený a unášalo ho more, až kým nenarazil na plytčinu blízko prístavu Taman v Krasnodarskom kraji.
Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak označil ropnú škvrnu za „rozsiahlu ekologickú katastrofu“ vojny na Ukrajine a vyzval na ďalšie sankcie voči ruským tankerom.
Rusko sa v čase západných sankcií čoraz viac spolieha na flotilu viac ako 600 starnúcich tankerov s neznámym poistením a nejasným vlastníctvom, ktoré prepravujú ropu do celého sveta. Spoločné vyšetrovanie webu Politico a neziskovej mediálnej skupiny SourceMaterial v októbri uviedlo, že od roku 2021 nastalo najmenej deväť prípadov úniku ropy do medzinárodných vôd spôsobených Ruskom.
11:05 Čína v pondelok prisľúbila pokračovanie v spolupráci s regionálnymi orgánmi pri vyšetrovaní poškodenia dvoch optických podmorských káblov v Baltskom mori. Z úmyselného poškodenia je podozrivá čínska loď Yi Peng 3, ktorá sa plavila v mieste poškodenia káblov.
„Čína je ochotná naďalej komunikovať a spolupracovať so zúčastnenými krajinami na vyriešení tohto incidentu,“ uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning.
Loď sa od začiatku decembra nachádza v dánskych vodách, kde ju podrobne sledujú námorné lode patriace členským štátom Severoatlantickej aliancie. Vo štvrtok Čína v rámci vyšetrovania pozvala na jej palubu predstaviteľov Švédska, Nemecka, Fínska a Dánska. Švédsko Čínu o spoluprácu pri vyšetrovaní požiadalo už na konci novembra.
Čínska veľkoobjemová loď Yi Peng 3 15. novembra opustila ruský prístav Usť-Luga a jej zemepisné súradnice o dva dni neskôr zodpovedali času a miestu, kde boli optické káble porušené. Loď údajne pretrhla podmorské káble vo švédskej ekonomickej zóne kotvou, ktorú ťahala po morskom dne.
Prvý kábel spájal Litvu so švédskym ostrovom Gotland, bol poškodený v nedeľu 17. novembra okolo 9.00 h SEČ. O necelých 24 hodín neskôr, okolo 3.00 h SEČ v pondelok 18. novembra, bol preseknutý aj kábel spájajúci Helsinki s nemeckým prístavným mestom Rostock.
Niektorí európski predstavitelia podozrievajú z poškodenia káblov Rusko, no podľa neho sú tieto podozrenia „absurdné (a) smiešne“.
10:35 Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na pondelok zostrelila 47 ruských dronov, informovalo ukrajinské letectvo. Z dvoch regiónov krajiny sú hlásené škody. Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) uviedla, že v Tatárskej autonómnej republike sa podarilo zničiť sklad dielov pre drony typu Šáhed-136, aké Rusko používa na útoky proti ukrajinskému územiu. Škody vyčíslila na 16 miliónov dolárov.
„V Chmelnyckej a Kyjevskej oblasti boli pri ruskom útoku poškodené súkromné firmy a civilné budovy. Podľa predbežných informácií je to bez obetí na životoch, zraneným sa dostáva pomôcť,“ napísalo ukrajinské letectvo na telegrame k následkom ruských dronových útokov z noci. V Chmelnyckej oblasti utrpel zranenia jeden človek, v Kyjevskej oblasti bolo poškodené elektrické vedenie, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské úrady. Letectvo tiež uviedlo, 25 bezpilotných lietadiel sa stratilo z radarov.
V ekonomickej zóne Alabuga ležiacej v Tatárskej autonómnej republike neďaleko mesta Jelabuga bol zničený sklad, v ktorom bolo uložených 65 trupov útočných dronov, motory pre ne, navigačné systémy a kamery s termovíziou pre 400 Šáhedov-136, uviedla HUR. „Všetko zhorelo,“ dodala. Ruskojazyčný servis BBC podotkol, že vojenská rozviedka neuviedla, kedy v areáli horelo, ani ako požiar vznikol. Úrady v tomto regióne na juhu európskej časti Ruska ani miestne médiá v poslednom čase neinformovali o žiadnom takomto prípade. Naposledy sa fabrika v Jelabuze, kde sa montujú iránske drony, stala terčom útoku tento rok začiatkom apríla.
Drony sú kľúčovou zbraňou vo vojne, ktorú Rusko proti susednej krajine vedie dva roky a desať mesiacov.
9:45 Britské ozbrojené sily nedávno otestovali novú zbraň, ktorá využíva vysokofrekvenčné rádiové vlny na ničenie nepriateľských dronov. Rádiofrekvenčná energetická zbraň (RFDEW) je určená na detekciu, sledovanie a ničenie rôznych hrozieb na zemi, vo vzduchu a na mori do vzdialenosti jeden kilometer. Podľa Marie Eagleovej, zodpovednej za obstarávanie v britskom rezorte obrany, ide o zbraň, ktorá potencionálne môže „zmeniť pravidlá hry“.
Vojna na Ukrajine a útoky jemenských povstalcov húsíov na lode v Červenom mori preukázali, že lacné drony môže byť mimoriadne účinné. Ich zostrelenie je častokrát drahé, keďže používanie tradičných prostriedkov protivzdušnej obrany, akými sú rakety zem-vzduch, je vo väčšine prípadov ekonomicky nevýhodné. Jedna takáto raketa je mnohonásobne drahšia ako lacný útočný dron.
Jedno použitie novej zbrane podľa britského ministerstva obrany stojí iba približne 10 centov. RFDEW na dron zacieli vysokofrekvenčné vlny, ktoré dokážu poškodiť a narušiť jeho elektronické komponenty. Dron stráca kontrolu a následne havaruje.
Systém je navyše vysoko automatizovaný a na jeho obsluhu postačí jeden vojak. Je tiež ľahko prenosný a možno ho primontovať na vojenské vozidlá.
Britské ozbrojené sily vykonali prvý úspešný test RFDEW pri cvičnej streľbe proti dronom na strelnici v západnom Walese. Na vývoji systému sa podieľa konzorcium pod vedením spoločnosti Thales UK.
Podľa Eaglovej je RFDEW dôkazom toho, že Británia „zostáva na čele v oblasti (vývoja) energetických zbraní a nadobúda rozhodujúcu výhodu v boji proti novým hrozbám.“ Okrem RFDEW Londýn vyvíja aj laserovú zbraň DragonFire.
9:05 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 776 090 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty nedele Rusi o 1 990 vojakov, šesť tankov, 15 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 29 delostreleckých systémov a 67 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 615 tankov, 19 885 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 32 039 vozidiel a autocisterien, 21 313 delostreleckých systémov, 1 256 odpaľovacích raketových systémov, 1 030 systémov protivzdušnej obrany, 329 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 20 790 dronov, 2 948 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 664 kusov špeciálnej techniky.
8:55 Generálny tajomník NATO Mark Rutte predpokladá, že novozvolený americký prezident Donald Trump bude vyvíjať ďalší tlak v diskusii o pomerne nízkych výdavkoch európskych štátov Severoatlantickej aliancie na obranu. Informovala o tom v pondelok tlačová agentúra DPA.
„Bude chcieť, aby sme robili viac,“ povedal Rutte v rozhovore pre DPA. Pripomenul, že európski spojenci ako celok medzičasom investujú do obrany viac ako dve percentá svojho hrubého domáceho produktu (HDP). Ak však podľa neho nebudú vynakladať viac, za štyri až päť rokov vznikne problém s odstrašovaním Ruska.
Rutte nepovedal, či pokladá za zmysluplné zvyšovať cieľ NATO pre obranné výdavky zo súčasných dvoch na tri percentá HDP. Rozhodnutie o tom by malo padnúť a summite Aliancie v júni budúceho roka.
Trump v predvolebnej kampani hovoril, že považuje za potrebné zvýšenie cieľa NATO na tri percentá HDP. V poslednom čase sa objavili správy, že by mohol požadovať až päť percent.
Podľa republikánskeho politika robia európski partneri primálo na obranu a príliš sa spoliehajú na ochranu Spojených štátov. Počas svojho prvého funkčného obdobia prezidenta Trump s týmto argumentom dokonca hrozil vystúpením z NATO.
8:50 Približne 1100 severokórejských vojakov prišlo o život alebo utrpelo zranenia pri bojoch proti ukrajinským jednotkám v ruskej Kurskej oblasti. V pondelok to uviedol Zbor náčelníkov štábov juhokórejskej armády.
Vysokopostavený americký vojenský predstaviteľ už skôr povedal, že medzi obeťami sú vojaci „všetkých hodností“. Severokórejské jednotky podľa neho nie sú zrejme vycvičené na boj, čo prispieva k výrazným stratám na bojisku.
Podľa juhokórejskej armády KĽDR v súčasnosti zjavne pripravuje vyslanie ďalších vojakov a vojenskej techniky vrátane tzv. samovražedných dronov do Ruska.
Totalitná krajina podľa predstaviteľov USA a Južnej Kórey vyslala do Ruska už viac ako 10.000 vojakov. Severokórejský vodca Kim Čong-un údajne dodal ruskej armáde aj delostrelecké granáty, protitankové rakety, mechanizované húfnice a raketomety.
Kyjev a Moskva zvádzajú posledné týždne v Kurskej oblasti tvrdé boje. Severná Kórea a Rusko posilnili svoje vojenské väzby od invázie Moskvy na Ukrajinu vo februári 2022. Prelomová dohoda o partnerstve medzi Pchjongjangom a Moskvou bola podpísaná v júni a vstúpila do platnosti začiatkom tohto mesiaca. Prvýkrát sa objavili informácie o zapojení tisícok severokórejských vojakov do vojny proti Ukrajine v októbri.
8:35 Špeciálne sily ukrajinskej armády v pondelok na svojom telegramovom kanáli zverejnili video vyhotovené v bojoch v otvorenom poli údajne proti severokórejským vojakom. V príspevku sa uvádza, že za tri dni ukrajinskí vojaci v Kurskej oblasti zabili 77 príslušníkov armády KĽDR a ďalších viac ako 40 zranili. Zničili im tiež 15 vozidiel rôzneho typu. Tieto informácie nemožno nezávisle overiť.
Čítajte viac Juhokórejská armáda: KĽDR chystá pre Putina ďalších vojakov
7:38 Generálny tajomník NATO Mark Rutte uviedol, že niekedy ostrú kritiku nemeckého kancelára Olafa Scholza zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského považuje za neopodstatnenú, uviedla tlačová agentúra DPA.
Hoci Nemecko bolo dôležitým spojencom Ukrajiny, jeho váhanie s poskytnutím rakiet dlhého doletu Taurus je zdrojom frustrácie v Kyjeve, podotkol Reuters k rozhovoru, ktorý Rutte poskytol DPA.
„Často som Zelenskému hovoril, že by mal prestať kritizovať Olafa Scholza, pretože si myslím, že je to nespravodlivé,“ citovala DPA Rutteho v pondelok v rozhovore. Nemecko podľa Ruuteho výrazne pomáha Ukrajine, je druhé v poskytovaní pomoci za USA.
Rutte tiež povedal, že na rozdiel od Scholza by Ukrajine dodával riadené strely Taurus a neobmedzoval ich použitie.
„Vo všeobecnosti vieme, že takéto schopnosti sú pre Ukrajinu veľmi dôležité,“ povedal Rutte a dodal, že nie je na ňom, aby rozhodoval o tom, čo by spojenci mali dodať.
Po novembrovom telefonáte Scholza s ruským vodcom Vladimirom Putinom v novembri Zelenskyj povedal, že otvoril Pandorinu skrinku, ktorá podkopala snahy o izoláciu ruského vodcu a ukončenie vojny na Ukrajine „spravodlivým mierom“, uviedol Reuters.
5:55 Maďarský premiér Viktor Orbán vkladá veľké nádeje do novozvoleného prezidenta USA Donalda Trumpa pri ukončení vojny na Ukrajine. Máme na dosah mier, povedal podľa agentúry MTI aj ďalších médií Orbán maďarskému televíznemu kanálu M1 vo svojom nedeľňajšom koncoročnom rozhovore. O posledných troch rokoch hovoril ako o deprimujúcich – u susedov zúri vojna, zomierajú ľudia, krajina sa vyprázdňuje a stráca zdroje.
Vojna postihla aj iné štáty. Trh s energiami sa zrútil, ceny vyleteli hore. Šanca, že by sa to mohlo skončiť, je ako keď sa človek vynorí spod vody a môže sa nadýchnuť, uviedol. Verí, že Trump príde na scénu ako dobre pripravený odhodlaný herec, schopný zmeniť západný svet.
Podľa Orbána Európska únia vojnu na Ukrajine prehrala, keďže Rusko na fronte postupuje, ale EÚ sa pokúsi vysvetliť, prečo je porážka víťazstvom a víťazstvo porážkou. Odporúča si zalistovať v Orwellovi, aby sa dalo pochopiť, čo hovoria a prečo. Ak sa Európania do konfliktu zapoja a urobia z toho vlastnú vojnu, tak bude porážka ešte väčšia, tvrdí.
Maďarské polročné predsedníctvo v EÚ sa končí a kým podľa Orbána na jeho začiatku bolo takmer nemožné hovoriť o mieri, Maďari to riskli a teraz podľa neho o mieri hovoria všetci. Štáty EÚ rozdelil do troch skupín. Prvá podporuje vojne, druhá je proti vojne (spomenul Maďarsko a Slovensko) a v tretej sú štáty, ktoré pokračujú v taktike prežívania tým, že nehovoria nič. „Sme príliš blízko vojny, aby sme nič nehovorili,“ uviedol Orbán.
5:50 Medzinárodný menový fond (MMF) aktualizoval svoju prognózu vývoja na Ukrajine. Okrem ekonomických dát tiež uviedol, že základný scenár predpokladá ukončenie vojny koncom roka 2025. Negatívny scenár hovorí o jej konci až v polovici roka 2026, uviedol server Ukrainska pravda.
Ekonomické dôsledky nedostatku elektriny v zime môžu byť podľa MMF slabšie, ako sa pôvodne očakávalo. Je to spôsobené podnikovými investíciami do vlastnej výrobnej kapacity, rastúcou kapacitou pre dovoz z Európy a snahou o opravu a inštaláciu dodatočnej výrobnej kapacity a distribučných sietí.
Celkový deficit vonkajšieho financovania podľa najhoršieho scenára je 177,2 miliardy USD v porovnaní so 148 miliardami USD podľa základného scenára.
MMF to uvádza po šiestej revízii úverového programu pre Ukrajinu, čo umožňuje vyplatenie ďalších zhruba 1,1 miliardy dolárov. Po revízii zlepšil odhad tohtoročného rastu ukrajinskej ekonomiky na štyri percentá. V októbrovom globálnom ekonomickom výhľade tohtoročný hospodársky rast na Ukrajine odhadoval na tri percentá.
„Pri hospodárskom raste v roku 2024 došlo k zlepšeniu vzhľadom na prekvapivo silnú odolnosť voči energetickým šokom,“ uviedol MMF. „V roku 2025 sa však očakáva spomalenie hospodárskeho rastu kvôli stúpajúcemu napätiu na trhu práce, dopadom ruských útokov na ukrajinskú energetickú infraštruktúru a pokračujúcej neistote ohľadom vojny,“ dodal.
Fond teraz predpokladá, že hrubý domáci produkt (HDP) Ukrajiny sa v budúcom roku zvýši o 2,5 až 3,5 percenta. V októbrovom globálnom výhľade rast odhadoval iba na 2,5 percenta.
„Ruská vojna na Ukrajine má naďalej ničivé sociálne a ekonomické dopady na Ukrajinu. Napriek vojne sa darí udržiavať makroekonomickú stabilitu vďaka obratnej politike ukrajinských úradov a výraznej vonkajšej podpore,“ uviedla šéfka MMF Kristalina Georgievová. „Ekonomika zostáva odolná, čo odráža pokračujúcu adaptabilitu domácností a podnikov,“ dodala.
Štvorročný úverový program pre Ukrajinu v celkovej hodnote 15,5 miliardy dolárov bol schválený vlani v marci. Po zahrnutí sumy spojenej so šiestou revíziou programu už Ukrajina získala 9,8 miliardy dolárov, píše MMF.