„Sme na trajektórii neustáleho zlepšovania gréckej ekonomiky,“ pochválil sa nedávno v gréckom parlamente Kyriakos Mitsotakis, ktorý je od júla 2019 premiérom a zároveň vedie liberálno-konzervatívnu stranu Nová demokracia.
Vyzdvihol, že zatiaľ čo v mnohých európskych štátoch zvyšujú dane, v Grécku klesajú, nezamestnanosť sa udržuje pod 10 percentami a príjmy občanov sa zvyšujú.
Ohlásené úspechy
Mitsotakis tvrdí, že to, čo hovoria čísla, nemožno spochybniť. Grécko podľa neho úspešne znižuje verejný dlh, HDP stúpa, vytvára sa pol milióna nových pracovných miest a tempo hospodárskeho rastu je rýchlejšie než priemer Európskej únie.
Ako dodal, darí sa zvyšovať aj minimálnu mzdu, ktorá by do roku 2027 mala zo súčasných 830 narásť na 950 eur. Pre porovnanie: na Slovensku je dnes jej výška 750 eur a do troch rokov by sa mala vyšplhať na 970 eur. Podľa Mitsotakisa by mala rásť i priemerná hrubá mzda, ktorá v súčasnosti dosahuje asi 1 313 eur (na Slovensku je priemerný mesačný zárobok 1 484 eur).
Čítajte viac Kríza sa skončila? Gréci úľavu necítia
„Odhadujem, že v roku 2027 bude priemerná mzda nad úrovňou 1 500 eur, čo je hlavný cieľ, ktorý sme si stanovili. To, čo sme sľúbili, aj urobíme,“ citoval premiéra grécky portál Business Daily. Mitsotakis je tiež presvedčený, že mnohí mladí ľudia, ktorí počas krízových rokov opustili Grécko, sa teraz vrátia domov, „pretože veria v budúcnosť krajiny“.
„Tento pokrok nás teší,“ priznal premiér a zdôraznil, že vláda chce, aby sa dobré výsledky odrazili aj v bežnom živote obyvateľov. „Do istej miery sa to už deje. Často som počul peknú frázu, že čísla rastú, ale ľudia zaostávajú. Isté je, že ak sa nebude dariť číslam, nebude sa dariť ani ľuďom,“ pripomenul v prejave pred poslancami.
V rozprave, ktorá predchádzala schvaľovaniu rozpočtu, vystúpil i minister financií Kostis Hatzidakis. Ako uviedol, spomenuté úspechy vláda dosiahla vďaka prísnym úsporným opatreniam a fiškálnej disciplíne.
Čítajte viac Nikto nechce lacno požičať Grécku
„Na existujúce sociálne problémy nereagujeme ani samoľúbo, ani demagógiou, ale finančne zodpovednými a skutočne sociálne citlivými riešeniami. Niet času na populizmus a zázračné recepty. Treba k tomu pristupovať rozvážne, zodpovedne a striedmo,“ vysvetlil minister.
Skritizoval pritom opozíciu, ktorá ako riešenie situácie navrhovala prerušiť splácanie štátneho dlhu či ignorovanie niektorých pravidiel EÚ v oblasti fiškálnej politiky. „Nesplácanie verejného dlhu by nás priviedlo do priepasti, viedlo by to k bankrotu,“ zhodnotil Hatzidakis.
Čítajte viac Riziko gréckeho bankrotu je späť
Nádejné vyhliadky
Je však grécky optimizmus na mieste? Naozaj sa krajina spamätala z najhoršieho? Zahraniční experti síce varujú, že Grécko čaká ešte dlhá cesta a časť obyvateľstva stále trpí chudobou, no uznávajú, že vláda dosiahla značný pokrok.
Nemecká tlačová agentúra DPA napríklad upozornila, že kým priemerný hospodársky rast EÚ v budúcom roku dosiahne približne 0,9 percenta, pri Grécku Európska komisia počíta s rastom 2,3 percenta (dnes je to 2,1 percenta). Grécky rozpočet, ktorý parlament v Aténach pred pár dňami schválil, ráta zase s prebytkom 13,5 miliardy, a to v čase, keď viaceré štáty EÚ zápasia s rozpočtovým deficitom.
Čítajte viac V Grécku sa šíri chudoba
DPA vymenovala i niektoré plánované opatrenia gréckej vlády, ktoré by mali pomôcť občanom – napríklad zrušenie vybraných bankových poplatkov, stimulovanie realitného trhu, aby sa znížili ceny prenájmov, či investície do obnovy a výstavby škôl.
A čomu Grécko vďačí za zlepšenie svojej finančnej kondície? Hatzidakis podľa odborníkov naozaj hospodári veľmi úsporne, ale pomohli aj ďalšie opatrenia. Aténam sa napríklad vyplatil tvrdý boj proti daňovým únikom. Digitalizácia daňových úradov účinne obmedzila podvody s daňou z pridanej hodnoty (DPH), ale aj prácu načierno.
Vláda tiež pokračuje v privatizácii štátnych podnikov, čo by v tomto roku malo priniesť 5,8 miliardy eur. Prekvitá i turistický ruch, a keďže si Grécko opäť získalo dôveru na trhu, medzinárodné ratingové agentúry ho znova zaradili medzi štáty, kde sa oplatí investovať. V krajine sa usadili firmy ako Microsoft, Google či Pfizer.
Čítajte viac Grécka normalizácia
Celkové zadlženie Grécka zostáva síce vysoké – v budúcom roku by sa malo znížiť na 147 percent HDP, ale postupne klesá (ešte pred dvoma rokmi dosahovalo 164 percent) a približuje sa úrovni iných európskych krajín. Napríklad Taliansko má dnes verejný dlh zhruba 140 percent a Francúzsko 110 percent ročného výkonu ekonomiky.
Nádejnú prognózu dávajú Grékom aj analytici poradenskej spoločnosti Capital Economics. Podľa nich by sa grécky dlh už do roku 2026 mohol znížiť na 141 percent HDP, pričom odhadujú, že v krajine budú rásť aj investície a spotreba domácností.
Čítajte viac Grécko viní MMF z neúspechu rokovaní o záchrannom programe
Na dobrej ceste?
Napriek povzbudivým výsledkom má však Grécko stále čo robiť, aby dosiahlo životnú úroveň, akú malo pred začiatkom krízy v roku 2010. Priemerná nominálna mzda je i dnes o 14 percent nižšia, ako bola pred trinástimi rokmi.
„Úspechy zaznamenané v posledných rokoch naznačujú, že ekonomika je na dobrej ceste,“ potvrdil podľa denníka Ta Nea guvernér gréckej centrálnej banky Janis Sturnaras, no varoval, že proces oživenia ekonomiky sa ešte neskončil.
Čítajte viac Gréci zoškrtali úradníkov, otvorí im to cestu k peniazom
Krajina podľa neho stále zápasí s nízkou konkurencieschopnosťou a slabou produktivitou práce, s nedostatočnými investíciami, ohrozujú ju globálne výzvy a zlý demografický vývoj spojený so starnutím obyvateľstva.
V ťažkej situácii sa nachádzajú i mnohí grécki dôchodcovia. Podľa gréckeho ministerstva práce dosahuje priemerný starobný dôchodok síce 773 eur v čistom (pre porovnanie: na Slovensku je jeho výška 681 eur), ale takmer pol milióna penzistov, teda pätina z celkového počtu, poberá iba dôchodok pod hranicou chudoby – od 470 do 500 eur v čistom. Štát už nevypláca ani 13. a 14. dôchodky ako kedysi.
Nespokojní seniori preto aj počas schvaľovania rozpočtu zase vyšli demonštrovať do ulíc. „Chceme späť svoje životy a chceme ich teraz, nie v budúcom živote,“ znelo jedno z ich hesiel.
Čítajte viac Samaras: Grécko odvrátilo hrozbu ponižujúceho odchodu z eurozóny
Navzdory týmto problémom experti oceňujú, ako sa Atény vyrovnávajú s dôsledkami finančnej krízy. Na záchranu Grécka sa vtedy skladali všetky štáty eurozóny, pričom na Slovensku pre to v októbri 2011 pri hlasovaní o tzv. eurovale padla i vláda Ivety Radičovej.
Grécko dostalo tri balíky finančnej pomoci, časť dlhu sa mu odpísala. Vďaka tomu sa krajine podarilo dostať z najhoršieho.