Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 036 dní
- Rusko znovu útočilo na energetickú infraštruktúru Ukrajiny
- SBU: Muničný sklad v ruskej Rostovskej oblasti zničil útok bezpilotných lietadiel
- Ukrajina dostala miliardu dolárov z výnosov ruských aktív. Je to krádež, zúri Moskva
Čítajte viac 1035. deň: Obíde ruská armáda väčšie mestá? Podľa ISW to vyzerá, že Putin chce skôr viac územia
16:15 Ukrajinské letectvo spresnilo, že Rusko v noci na dnes vyslalo na Ukrajinu celkovo 184 dronov alebo striel, z toho dve severokórejské rakety KN-23, desať riadených striel S-300/S-400, 12 striel s plochou dráhou letu Kalibr, 50 striel Ch-101, štyri riadené strely Ch-59 a tiež 106 útočných dronov Šáhed a iných bezpilotných prostriedkov vrátane dronových imitáciou. Na 59 striel a 54 dronov zničila protivzdušná obrana, pričom ďalších 52 dronov nedosiahlo svoje ciele.
15:55 Britský premiér Keir Starmer v stredu odsúdil vianočné útoky Ruska na energetickú infraštruktúru Ukrajiny. TASR informuje na základe správy agentúry DPA.
„Vzdávam hold nepoddajnosti ukrajinského ľudu vedeného prezidentom Zelenským. Stoja tvárou v tvár ďalším dronovým a raketovým útokom zo strany Putinovej brutálnej a krvavej vojnovej mašinérie, ktorá nepoľavuje dokonca ani počas Vianoc,“ vyhlásil britský premiér.
„Nový rok je za dverami, preto je stále životne dôležité, aby sme opätovne zdvojnásobili svoje úsilie maximálne posilniť Ukrajinu do tej miery, že Rusko ukončí svoju nelegálnu agresiu proti Ukrajincom,“ dodal.
15:53 V prípadných rokovaniach s Ukrajinou Rusko odmieta robiť akékoľvek kompromisy a prísne trvá na podmienkach, ktoré stanovilo počas rokovaní v Istanbule v marci 2022. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW), ktorý cituje utorkové vyhlásenie predsedníčky Rady federácie Ruska Valentiny Matvijenkovej. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.
ISW poukazuje na to, že Matvijenková zdôraznila, že Rusko nezmení svoje podmienky ani o „jediné písmenko". V Istanbule v marci 2022 Moskva trvala na tom, aby Ukrajina prijala štatút neutrálnej krajiny, pričom jej armáda by mala mať maximálne 85-tisíc vojakov.
Analytici ISW očakávajú, že v najbližších týždňoch urobia podobné vyhlásenia aj iní vysokopostavení ruskí predstavitelia, a to pre domáce aj pre medzinárodné publikum. Podľa analytikov eskalujúca rétorika ruských predstaviteľov demonštruje Putinovo presvedčenie, že nad Ukrajinou zvíťazí.
15:30 Po ukrajinskom útoku na Lgov v ruskej Kurskej oblasti zomreli štyria ľudia a ďalších päť utrpelo zranenia, uviedol úradujúci oblastný gubernátor Alexander Chinštejn. Ukrajinská armáda v súvislosti s útokom v Lgove uviedla, že zasiahnutá bola budova veliteľstva ruskej 810. brigády, ktorá podieľa na snahách Moskvy o vytlačenie ukrajinských vojakov z Kurskej oblasti. Podľa Andrija Kovalenka, šéfa ukrajinského centra proti dezinformáciám, sú medzi obeťami ruskí dôstojníci.
15:20 Muničný sklad na vojenskom cvičisku v ruskej Rostovskej oblasti v uplynulých dňoch zničili ukrajinské bezpilotné lietadlá. Pre Kyjiv Independent to v stredu uviedol zdroj z Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU).
Vojenské cvičisko neďaleko mesta Novočerkask je jedným z najväčších v Rusku. Tamojší sklad munície „nepriateľ používal na zásobovanie svojich jednotiek v sektore mesta Kramatorsk" v Doneckej oblasti, konštatoval zdroj z SBU. „Teraz majú Rusi značné logistické ťažkosti, ktoré výrazne ovplyvňujú ich schopnosť viesť bojové operácie," dodal.
Úder na muničný sklad je najnovším z viacerých útokov na Rostovskú oblasť na juhu Ruska, o ktorých v priebehu ostatného týždňa informovali ukrajinské ozbrojené sily.
14:40 Ruský prezident Vladimir Putin a premiér SR Robert Fico počas nedeľňajších rozhovorov v Moskve diskutovali o možnostiach pokračovania dodávok plynu z Ruska do európskych krajín, ktoré o to majú záujem. Podľa agentúry TASS to uviedol šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov, píše TASR.
Čítajte viac Putin a Fico diskutovali o možnostiach dodávok plynu z Ruska do Európy, tvrdí Lavrov
13:33 Pápež František dnes vo svojom tradičnom vianočnom posolstve vyzval na prekonanie rozdielov a umlčania zbraní vo svete, ktorého sužujú početné konflikty a humanitárna kríza. Otvorene pritom vyzval na rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom o ukončení vojny. Tú začal Kremeľ svojou inváziou spred takmer troch rokov a pripravila o život desaťtisíce ľudí. Informujú o tom tlačové agentúry.
Vo svojom posolstve Mestu a svetu (Urbi et orbi) pred tisíckami ľudí zhromaždenými na Svätopetrskom námestí František priamo spomenul konflikt na Ukrajine a vyzval na „odvahu otvoriť dvere na rokovania“. Z balkóna svätopetrského chrámu vyhlásil: „Nech na vojnou zmietanej Ukrajine utíchne zvuk zbraní! "Vyzval tiež na "gestá dialógu a stretnutia, aby sa dosiahol spravodlivý a trvalý mier“.
Čítajte aj Orbán prišiel "vymodliť" mier do Vatikánu. S pápežom rokoval aj o Ukrajine
13:00 Po ukrajinskom ostreľovaní Lgova v ruskej Kurskej oblasti zomreli štyria ľudia a ďalších päť utrpelo zranenia. Dnes to podľa agentúry Reuters oznámil úradujúci oblastný gubernátor Alexander Chinštejn. Jedného mŕtveho po údere ukrajinského dronu ohlásila tiež severoosetská metropola Vladikavkaz na juhu Ruskej federácie. Rusko, ktoré pred takmer tromi rokmi vojensky napadlo Ukrajinu, tvrdí, že za posledných 24 hodín zničilo 119 ukrajinských dronov.
„Vážne poškodené boli päťpodlažná obytná budova, dvojpodlažná obytná budova a jednopodlažný kozmetický salón,“ napísal Chinštejn na sieti Telegram. Uviedol, že tlaková vlna po ukrajinskom ostreľovaní zničila okná v okolitých domoch a poškodila minimálne 12 áut. „Poničená bola aj časť plynovodného potrubia,“ uviedol.
Na Vladikavkaz podľa tamojších úradov zaútočil ukrajinský dron, ktorý obrana zostrelila. Padajúce trosky ale spôsobili rozsiahly požiar obchodného domu, kde zomrela jedna žena.
11:43 Ukrajina podľa ukrajinského premiéra Denysa Šmyhala dostala jednu miliardu dolárov od USA z výnosov zo zmrazených ruských aktív. Hovorca ruského prezidenta Vladimira Putina Dmitrij Peskov to označil za krádež, napísala agentúra Reuters.
„Ďakujeme americkým partnerom a Svetovej banke za dôležitý krok k spravodlivosti. Očakávame, že všetky ruské aktíva budú skonfiškované a použité na rekonštrukciu Ukrajiny,“ uviedol Šmyhal na sieti X. Poznamenal, že spomínaná miliarda dolárov je prvou tranžou z navrhovanej americkej pomocnej pôžičky s objemom 20 miliárd dolárov. Na splatenie pôžičky pôjdu peniaze výlučne z výnosov zo zmrazených ruských aktív.
„Tieto peniaze nám boli ukradnuté. Všetky tieto rezervy sú zablokované, a to úplne nelegálne. To je v rozpore so všetkými normami a pravidlami,“ poznamenal Peskov. Poznamenal, že Rusko bude svoje práva obhajovať. Rusko pritom v rozpore s medzinárodným právom zaútočilo na Ukrajinu a anektovalo časť jej územia.
9:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podľa uviedol, že vypálenie viac ako 70 striel a stovky dronov v čase Vianoc je neľudský čin. Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že pri masívnom útoku na mesto boli zranení najmenej traja ľudia. Ruské úrady potom tvrdia, že v noci na dnes zničili takmer šesť desiatok ukrajinských bezpilotných prostriedkov.
„Dnes si (ruský prezident Vladimir) Putin zámerne vybral k útoku Vianoce. Čo môže byť viac neľudského? Vyše 70 striel vrátane balistických a viac ako sto útočných dronov,“ napísal Zelenskyj na sieti Telegram. Uviedol, že po zásahoch sa niektoré regióny ocitli bez elektriny. „Cieľom je naša energia,“ dodal prezident, podľa ktorého ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila vyše 50 striel.
9:33 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 600 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 779 320, uviedol v stredu na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o štyri tanky, osem obrnených bojových vozidiel pechoty a desať delostreleckých systémov.
Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 628 tankov, 19 923 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 333 delostreleckých systémov.
8:00 Rusko v stredu ráno zaútočilo balistickými raketami i strelami s plochou dráhou letu na energetický systém a mestá na východe Ukrajiny, oznámili podľa agentúr Reuters a AFP predstavitelia ukrajinských regiónov a minister energetiky. Starosta Charkova Ihor Terechov uviedol, že pri masívnom útoku na mesto boli zranení najmenej traja ľudia. Ruské úrady zase tvrdia, že v noci na stredu zničili takmer šesť desiatok ukrajinských bezpilotných prostriedkov.
„Balistické rakety stále mieria na mesto. Zostaňte v kryte,“ vyzval starosta Terechov obyvateľov okolo 6:00 SEČ. Podľa ukrajinských úradov ruské letectvo podniklo na mesto a jeho okolie najmenej sedem úderov. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleg Syněhubov na Telegrame napísal, že bola poškodená „civilná nebytová infraštruktúra“.
„Ruská armáda od rána masívne útočí na región Dnepra. Snaží sa zničiť energetický systém regiónu,“ napísal na telegrame šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti na stredovýchodnej Ukrajine Serhij Lysak.
Ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko na facebooku oznámil, že Rusko „masívne útočí na energetický sektor“ a že prevádzkovateľ prenosovej sústavy obmedzil dodávky elektriny, aby minimalizoval dopady útoku.
Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ráno uviedla, že Rusko zaútočilo na jej elektrárne a vážne poškodilo ich zariadenie. „Za tento rok ide o trinásty masívny útok na ukrajinský energetický sektor a desiaty masívny útok na energetické zariadenia firmy,“ uviedla spoločnosť na telegrame.
Agentúra AFP pripomína, že Rusko masívny útok vykonalo o Vianociach, ktoré Ukrajina už druhým rokom oslavuje 25. decembra ako v západnom svete, a nie 7. januára podľa juliánskeho kalendára ruskej pravoslávnej cirkvi.
Rusko od jari výrazne zintenzívnilo útoky na ukrajinský energetický sektor, pričom poškodilo takmer polovicu výrobných kapacít a opakovane spôsobilo mnohohodinové výpadky elektriny v celej krajine. Nevyprovokovanú agresiu a inváziu do susednej krajiny ruská armáda začala z rozkazu prezidenta Vladimira Putina už vo februári 2022.
Ukrajinské letectvo v stredu tiež oznámilo, že zaznamenalo vypálenie ruských rakiet s plochou dráhou letu Kalibr z Čierneho mora, čo viedlo k vyhláseniu leteckého poplachu po celej krajine. Miestne úrady a letectvo hlásili prelety rakiet vo východných, stredných, južných i západných regiónoch.
Pri predchádzajúcom masívnom raketovom útoku 17. novembra Rusko odpálilo 120 rakiet a 90 bezpilotných lietadiel, ktoré zabili najmenej sedem ľudí a spôsobili vážne škody na energetickom systéme.
Ruské ministerstvo obrany medzitým uviedlo, že počas noci protivzdušná obrana zničila 59 bezpilotných prostriedkov v Belgorodskej a Voronežskej oblasti, kde trosky dronov poničili elektrické vedenie a niekoľko domov.
7:20 Lotyšsko tento rok odovzdalo Ukrajine 612 áut, ktoré úrady zabavili vodičom pod vplyvom alkoholu. Informoval o tom server denníka Ukrajinska pravda. Vozidlá mali hodnotu 2,25 milióna eur.
Lotyšský parlament už vlani v marci schválil zákon umožňujúci venovať Ukrajine automobily, ktoré úrady zoberú ľuďom riadiacim pod vplyvom alkoholu.
Ukrajina sa od 24. februára 2022 bráni ruskej invázii. Lotyšsko spolu s ďalšími pobaltskými republikami a tiež Poľskom či Českom patrí k veľkým zástancom podpory Kyjeva.
7:00 Mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny v noci na stredu opäť čelilo mohutnému raketovému útoku ruskej armády. Vo svojom statuse na sociálnych sieťach o tom informoval primátor mesta Ihor Terechov. Podľa agentúry AFP Terechov dodal, že v meste bolo počuť sériu explózií a že na Charkov letia ďalšie balistické rakety. Nateraz úrady evidujú dvoch zranených.
Britská stanica BBC uviedla, že v súvislosti so štartom ruských bombardérov Tu-95MS bol v noci na stredu na väčšine územia Ukrajiny vrátane Kyjeva a Kyjevskej oblasti vyhlásený letecký poplach.
„Bol zaznamenaný vzlet skupiny lietadiel Tu-95MS z letiska Oleňja“ v Murmanskej oblasť na severe európskej časti Ruskej federácie. Lietadlá letia na juh, doplnili ukrajinské vzdušné sily.
Okrem toho v mnohých oblastiach Ukrajiny bol v noci na stredu vyhlásený poplach v súvislosti s ďalším útokom ruských dronov typu Šáhid. Dronové útoky hlásili zo Záporožia, odkiaľ prišli aj správy o výbuchoch. Prelety dronov zaznamenali okrem Záporožskej oblasti aj v Kyjevskej, Černihivskej, Sumskej a Vinnyckej oblasti.
7:00 Ukrajina v posledných mesiacoch vojnového konfliktu s Ruskom stráca podľa Zdeňka Petráša z českej Univerzity obrany oveľa viac, ako sa čakalo. Celkovo priebeh konfliktu v roku 2024 trochu otupil optimistický pohľad Západu na možné prevzatie iniciatívy ukrajinskou stranou, povedal Petráš ČTK. Rusko vojensky napadlo Ukrajinu predvlani vo februári.
„Ak budeme hodnotiť vývoj konfliktu v roku 2024, potom bude potrebné podotknúť, že Ukrajina predovšetkým v posledných mesiacoch stráca oveľa viac, ako sa čakalo. V tejto chvíli je ťažké posúdiť, či je to v dôsledku kritického nedostatku vojakov na nasadenie na frontovej línii, či v dôsledku začatia ofenzívy v oblasti Kurska, keďže to mohlo oslabiť ukrajinskú obranu na kľúčových úsekoch frontovej línie a možno tým Ukrajina poskytla Rusku až príliš priestoru na ďalší postup,“ uviedol nedávno Petráš.
Rovnako je podľa neho zložité hodnotiť, či dodávky zbraní a munície spĺňali požiadavky Kyjeva, pokiaľ ide o kvalitu a množstvo, a či sa naopak zo strany Západu od týchto dodávok neočakávalo až príliš, pokiaľ išlo o zmenu vo vývoji vojny.
„Celkovo možno povedať, že priebeh konfliktu v roku 2024 trochu otupil optimistický pohľad Západu na možné prevzatie strategickej iniciatívy ukrajinskou stranou,“ uviedol Petráš. Podľa neho je veľmi nepravdepodobné, že by Ukrajina v krátkodobom horizonte dosiahla taký vojenský potenciál, ktorý by jej umožnil začať postupné vytláčanie ruských jednotiek z okupovaného územia a obnoviť svoju pôvodnú teritoriálnu integritu. Práve tak znel pôvodný politický cieľ deklarovaný prezidentom Volodymyrom Zelenským v úvode konfliktu.
Ukrajina však má podľa Petráša čiastočnú výhodu v tom, že stále drží aspoň časť územia v oblasti Kurska. „Ak by v dohľadnej dobe došlo k rokovaniam o mierovom usporiadaní, bude práve zisk územia a jeho vojenská kontrola kľúčovým argumentom oboch strán pri snahe dosiahnuť diplomatický úspech,“ povedal odborník.
V danej chvíli sa podľa neho ukazuje, že Rusko stále verí vo svoju vojenskú silu, zatiaľ čo Ukrajina sa bude hlavne opierať o diplomatickú podporu svojich západných spojencov, ktorých vplyv by mal prinútiť kremeľské vedenie k územným ústupkom. V kontexte súčasného vývoja vojny však Kremeľ podľa Petráša verí, že má najlepšie podmienky na presadenie svojich cieľov a že bude schopný vnútiť kompromis podľa svojich vlastných podmienok.
„Otázkou potom zostáva, či ruské velenie bude usilovať o rozšírenie taktického úspechu v podobe dobytého územia vo východnej časti frontu, predovšetkým v smeroch na Kupjansk, Kreminnu a Pokrovsk, čo sú oblasti s významom pre dopravnú infraštruktúru, a tým sú dôležité pre zabezpečenie zásobovania a logistickú podporu. Z vojensko-strategického hľadiska by tento zámer zmysel mal, a rovnako aj existujúce sústredenie síl v tomto mieste takémuto vývoju nasvedčuje,“ uviedol Petráš.
