Fínske úrady uviedli, že pohraničná stráž, ktorá velí v Baltskom mori, vstúpila na palubu lode Eagle S a odplávala s ňou do fínskych vôd. „Z našej strany vyšetrujeme závažnú sabotáž,“ povedal šéf fínskeho národného úradu pre vyšetrovanie Robin Lardot. „Podľa našich informácií poškodenie spôsobila kotva plavidla, ktorá je predmetom vyšetrovania,“ dodal Lardot.
Podľa médií je loď považovaná za súčasť ruskej „tieňovej flotily“, čo sú plavidlá, ktoré Rusko využíva len neoficiálne, aby obišlo sankcie a mohlo vyvážať napríklad svoju ropu. „V tejto chvíli predpokladáme, že ide o loď patriacu ku tieňovej flotile,“ povedal podľa denníka Financial Times zástupca fínskeho colného úradu.
Krajiny z baltského regiónu sa obávajú sabotážnych činov po niekoľkých narušeniach podmorských káblov aj produktovodov od roku 2022. Skupina 12 západných krajín 16. decembra tiež oznámila, že sa dohodla na opatreniach, ktoré majú odradiť Rusko od využívania takzvanej tieňovej flotily a zvýšiť pre Moskvu náklady na jej vojnu proti Ukrajine.
„Musíme byť schopní predchádzať rizikám, ktoré predstavujú lode patriace do ruskej tieňovej flotily,“ uviedol dnes na sociálnej sieti X fínsky prezident Alexander Stubb.
Litovský minister zahraničia Kestutis Budrys dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že rastúci počet incidentov v Baltskom mori by mal slúžiť ako jasné a naliehavé varovanie NATO a Európskej únii, aby výrazne posilnili ochranu tunajšej podmorskej infraštruktúry.
Oprava poškodeného kábla zaberie niekoľko mesiacov, uviedla dnes fínska spoločnosť Fingrid. Zásobovanie elektrinou vo Fínsku je podľa nej zatiaľ stabilné.
Fingrid spolupracuje na identifikácii príčiny s estónskym operátorom Elering. Ten uviedol, že dodávky elektriny do Estónska sú zabezpečené a do štvrtka bude Elering využívať rezervné kapacity. Ak sa odstávka predĺži, kapacita kábla Estlink 2 bude nahradená inými zdrojmi. Kábel Estlink 2 bol pre poruchu mimo prevádzky aj od 26. januára do 4. septembra 2024.
Estlink 2 je jeden z dvoch elektrických káblov medzi Estónskom a Fínskom, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2014. Má dĺžku 171 kilometrov, z toho 145 kilometrov je uložených na dne mora. Už v januári 2007 začal fungovať kábel Estlink 1, plánuje sa aj položenie kábla Estlink 3.
Hlavným účelom projektu je zabezpečiť dodávky elektriny v oboch regiónoch a integrovať tamojšie trhy s energiou.
Čítajte aj Ďalší Nord Stream? V Balte došlo k poškodeniu optických káblov. Krajiny hovoria o hybridnej vojne
Podmorské káble mávajú často technické poruchy a výpadky spôsobené nehodami. V Baltskom mori však došlo v posledných rokoch k viacerým podozrivým poruchám elektrických a telekomunikačných káblov a plynovodov, ktoré boli vyšetrované ako sabotáž.
V dňoch 17. a 18. novembra boli vo švédskych teritoriálnych vodách Baltského mora poškodené dva telekomunikačné káble. Jeden zabezpečuje internetové spojenie medzi Litvou a švédskym ostrovom Gotland, druhý spája fínsku metropolu Helsinki s nemeckým prístavným mestom Rostock. Prípad začali vyšetrovať úrady vo Švédsku, Fínsku, Nemecku a Dánsku.