Predstaviteľ eurokomisie: Slovensko nebude suverénne, keď sa odpojí od únie a pridá sa k Rusku

„Za ostatný rok, rok a pol cítime, že keď rôzne politické strany hovoria o Európskej únii, takmer nikdy to nie je pozitívne. Povedia, že áno, my sme súčasťou EÚ, ale vždy je za tým nejaké ale. Ľudia sú emoční, nerobíme si nejaké excelovské tabuľky, aby sme sa na ich základe rozhodli vo voľbách. Keď budú tie pocity negatívne, môže sa stať, že občania EÚ odmietnu,“ varoval v rozhovore pre Pravdu šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha. Do funkcie nastúpil 1. januára 2022, koncom roka svoje pôsobenie v nej uzavrie.

27.12.2024 06:00
debata (270)
Hodí EÚ Ukrajinu cez palubu? Môže si dovoliť novú Mníchovskú dohodu?
Video
Šéf Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Šucha o tom, či bude mať Západ odvahu ako Winston Churchill. / Zdroj: TV Pravda

Jednou zo zásadných tém, ktorú ste aj vy museli riešiť počas svojho funkčného obdobia, bola ruská agresia proti Ukrajine. Samozrejme, Európska únia podporuje Kyjev, ale vidíme, aká je situácia na bojisku. Rusko dokázalo postúpiť a zaznievajú hlasy, že Ukrajinu čaká nejaká Mníchovská dohoda. Spomína to aj slovenský premiér Robert Fico. Môže si EÚ dovoliť takpovediac hodiť Ukrajinu cez palubu a podporiť niečo, čo bude vyznievať ako Mníchovská dohoda?

Samozrejme, toto nie je portfólio vedúceho Zastúpenia Európskej komisie. Ale ako občan, ako človek, ktorý má mnohoročné skúsenosti s Európskou úniou, sa k tomu môžem vyjadriť z vlastného pohľadu. Začnem takou paralelou. V ostatných dňoch som si pozrel krátky dokumentárny seriál o Winstonovi Churchillovi vo vojne. Záver z neho je taký, že mu môžeme ďakovať za to, ako sa vojna otočila. Aj v Británii zneli hlasy, ktoré chceli podpísať dohodu s Hitlerom, ako ju odobril Stalin. Vieme veľmi dobre, že Rusi neboli osloboditelia, ale obsadili polovicu Poľska a podpísali absolútne katastrofálnu dohodu. Nebol to len Mníchov, bola to aj zrada od Sovietskeho zväzu. Tí ľudia nechceli vojnu a chceli prijať hanbu, ale dá sa povedať, že mali vojnu i hanbu. Myslím si, že v súčasnosti sme vo veľmi podobnej situácii. Čítal som odhady, že ak by sme Ukrajine dodali zbrane a pomoc v hodnote 0,2 percenta hrubého domáceho produktu, Ukrajina by vojnu vyhrala. A keď to neurobíme, tak nás to môže stáť možno dve, tri či štyri percentá HDP, aby sme sa bránili proti agresivite Ruska. Pobaltské krajiny a Poľsko s ňou majú veľmi neblahé skúsenosti. Už roky nás varujú pred tým, že Rusko je agresor a je to imperialistická krajina. Bude to o tom, ako sa rozhodneme. Či budeme ako Churchill, ktorý bol vizionár a mal odvahu postaviť sa proti zlu, alebo sa budeme snažiť vymýšľať rôzne veci a bez integrity a hodnôt budeme hrať nejaké hry na všetky štyri strany. Lebo na Ukrajine sú jednoducho porušované základné pravidlá Organizácie Spojených národov. Sú tam porušované základné hodnoty EÚ. Je našou povinnosťou, aby sme sa za ne postavili. Som veľmi hrdý na to, že Európska komisia (EK), tá predchádzajúca, ale aj táto nová, má v tom jasno. No to nestačí. Jednoznačne sa k tomu musí postaviť celý západný svet, lebo sa to týka demokracie, slobody, ľudských práv či právneho štátu. Ak sa vzdáme týchto hodnôt, môže nás to vyjsť veľmi draho.

Von der Leyenová: Orbánova misia k Putinovi bol appeasement
Video
Z vystúpenia predsedníčka Európskej komisie Ursuly von der Leyenove v europarlamente v júli. / Zdroj: TV Pravda/FB EK

Premiér Fico však dokonca povedal, že EÚ sa môže aj rozpadnúť. Vidíte takúto hrozbu?

V princípe sa môže rozpadnúť akákoľvek ľudská konštrukcia. O tom sa nedá pochybovať. Otázkou skôr je, či my robíme dosť pre to, aby sa to nestalo. Keď si budeme myslieť, že nás sa to netýka, že sa o to má postarať niekto iný, môže sa stať aj to, že únia sa rozpadne. Je to, ako keď sa povedzme manžel alebo manželka nezaujímajú o rodinu, lebo predpokladajú, že to spraví ten druhý. No a potom sa rozvedú a rozpadne sa to. Všetci tí, ktorým záleží na budúcnosti a suverenite Slovenska, sa musia starať, aby sa únia nerozpadla, lebo, samozrejme, stať sa to môže. Pre nás by to však malo absolútne katastrofálne následky.

Čo by to znamenalo?

V prvom rade by sa nám rozpadlo hospodárstvo. Slovensko má desiatu najotvorenejšiu ekonomiku na svete. Nielen v Európskej únii, ale na svete. Minulý rok Národná banka vypočítala, že naše členstvo predstavuje 20 percent hrubého domáceho produktu Slovenska. Teraz s napätím očakávame, ako dopadne na občanov konsolidačný balíček. Bude mať neblahé dôsledky na sociálne postavenie ľudí, čo sa týka schopnosti štátu pokrývať všetky služby, a vieme, že tie ani momentálne neraz príliš nefungujú. No predstavte si, že by sme stratili 20 percent HDP. Myslím si, že to by sme prestali vyplácať dôchodky a zdravotná starostlivosť by sa úplne rozpadla. Slovensko má 80 percent verejných investícií zo štrukturálnych fondov EÚ. Bez únie by tieto peniaze neboli. Podľa mňa by Slovensko malo podporovať čo najužšiu spoluprácu v rámci EÚ, lebo z nej získavame ešte viac ako mnohé iné krajiny, v ktorých je domáca spotreba dôležitou súčasťou rastu ekonomiky. U nás to tak nie je. Žijeme z toho, čo vyvezieme. Preto by Slovensko malo patriť medzi lídrov integračného procesu, ale mne sa zdá, že ako keby sme od toho ustupovali.

Prečo to takto vnímate?

Za ostatný rok, rok a pol cítime, že keď rôzne politické strany hovoria o Európskej únii, takmer nikdy to nie je pozitívne. Povedia, že áno, my sme súčasťou EÚ, ale vždy je za tým nejaké ale. Ale predsedníčka Európskej komisie nevykonáva dobrú robotu, ale komisári sú zlí, ale najvyššia predstaviteľka pre zahraničnú politiku nebude plniť svoju rolu. Vždy je to také spochybňovanie, že únia nám v tom či onom robí zle. Čo si má z toho občan vybrať? No len to, že naše členstvo asi nemá nejaký veľký význam. Našťastie, aj vďaka práci, ktorú robí naše zastúpenie, ale tiež v spolupráci s rôznymi médiami, neziskovým sektorom i ziskovým sektorom, veď, samozrejme, podnikatelia si to veľmi dobre uvedomujú, sa nám podarilo zvrátiť tendencie klesajúcej podpory pre EÚ. Sme veľmi hrdí, že to teraz na jeseň narástlo o desať percentuálnych bodov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Je to však zodpovednosť všetkých lídrov, každého influencera, ak to poviem takýmto spôsobom. Lebo nehovorím len o politikoch, ale tiež o osobnostiach občianskej spoločnosti či biznisu. Mali by sa jednoducho postaviť za EÚ. Neznamená to, že Slovensko musí všetko akceptovať. Pokojne môžeme hlasovať proti nejakým návrhom eurokomisie. A môžeme kritizovať, čo robí únia, ale potom by tiež bolo dobré prísť s niečom konštruktívnym. Lebo, ak je to len také všeobecné odsudzovanie, samozrejme že to zanecháva horkú chuť. Ľudia sú emoční, nerobíme si nejaké excelovské tabuľky, aby sme sa na ich základe rozhodli vo voľbách. Keď budú tie pocity negatívne, môže sa stať, že občania EÚ odmietnu.

Vedela by EÚ čeliť víťaznému Rusku?
Video
Rozhovor s Vladimírom Šuchom z marca 2023. / Zdroj: TV Pravda

Stalo sa to v Británii.

Tá s brexitom stratila z ekonomickej, politickej a geopolitickej sily. A to je v porovnaní so Slovenskom Británia veľká krajina. No nie je jediná pozitívna vec, ktorú by jej brexit priniesol. Slovensko má vlastnú historickú skúsenosť so suverenitou. Boli sme súčasťou Rakúsko-Uhorska a rozhodovalo sa v Budapešti alebo vo Viedni. V rámci Československa sa veci nejaký čas riešili viac v Prahe ako v Bratislave. Potom sme tu mali 40 rokov, počas ktorých tu rozdával inštrukcie veľvyslanec Sovietskeho zväzu a dával pozor na politických predstaviteľov Československa. V období pred vstupom do únie sme sa tak trochu potácali a museli sme sa prispôsobovať veciam, o ktorých rozhodovali iní. No dnes sedíme v Bruseli, a ja si myslím, že ak hovoríme o suverenite, tá nepríde s tým, že sa odpojíme od Európskej únie, ako si to niektorí predstavujú, a pridáme sa k veľkému Rusku. Už sme to tu mali a dopadli sme úplne zle. Slovenská suverenita prišla pred 20 rokmi, keď sa naši ministri posadili za jednej stôl s partnermi v EÚ, a naši europoslanci rozhodujú s ostatnými v Európskom parlamente. Je to po prvýkrát v dejinách Slovenska za tisíc rokov, ak takto chceme počítať históriu Slovenska a Slovákov. Po prvý raz máme takýto vplyv na to, čo sa u nás deje, a spolu o tom rozhodujeme.

Rusko musíte milovať, inak vás označia z rusofóba
Video
Rozhovor v Vladimírom Šuchom z marca 2023. / Zdroj: TV Pravda

Myslíte si, že kritika EÚ od predstaviteľov súčasnej vlády sa dá aspoň do istej miery pochopiť, že hovoria, že keď oni boli v opozícii, tak ich prenasledovali, ale v tom čase s tým európske inštitúcie neurobili nič? A teraz, keď to vraj chcú všetko napraviť, tak im zase EK takpovediac hádže polená pod nohy a vyhráža sa odobratím eurofondov a podobne.

Medzi tými dvoma obdobiami je obrovský rozdiel. S predstaviteľmi súčasnej vlády sme o tom mali viacero rozhovorov, keď boli v opozícii. Európska komisia nikdy nevstupuje do trestných stíhaní a nemá na to ani aparát. EK však sleduje legislatívny rámec v členských štátoch. Pokiaľ si to ja pamätám, tak predchádzajúce vlády nikdy nemenili Trestný zákon, ktorý by bol v rozpore s právom Európskej únie. Nezrušili špeciálnu prokuratúru, ktorá bola zárukou aj záväzkom Slovenska, ktorý sa týkal nejakých protikorupčných opatrení. Nenastalo žiadne systémové narušenie právneho štátu. A to je práve to, čo eurokomisia vyhodnocuje. Je to aj v tej nenávidenej správe o právnom štáte, o ktorej niektorí politici dokonca tvrdia, že som ju písal ja. Eurokomisia v členských štátoch sleduje, či prijali niečo, čo by mohlo systémovo narúšať fungovanie právneho štátu vrátane opatrení, ktoré zasahujú do fungovania občianskej spoločnosti či do slobody médií. Ako som povedal, EK nemá kapacity ani kompetencie vstupovať do trestného stíhania. No vyhodnocuje ohrozenie systému právneho štátu. Stalo sa to v Poľsku i Maďarsku. Narušil sa antikorupčný rámec, potlačila sa nezávislosť súdnictva či sloboda médií a tak ďalej. Toto eurokomisia analyzuje a na základe toho prijala opatrenia proti Varšave a Budapešti. Poľsko tento vývoj zvrátilo, ale Maďarsko nemá žiadnu konštruktívnu spoluprácu s Európskou komisiou. Čo sa týka Slovenska, tak tu boli narušené niektoré veci, ale pozitívne je, že vláda diskutuje s EK a záležitosti sa istým spôsobom vracajú do pôvodného stavu. Ale už nikdy nebudú fungovať tak celistvo ako predtým. V tom, čo som opísal, spočíva základný rozdiel, keď porovnáme to, čo sa dialo predtým a čo teraz. Keď to niekto interpretuje inak, tak sa buď mýli, alebo to úmyselne vysvetľuje tak, ako to nie je.

Vieme, že bývalého eurokomisára pre spravodlivosť Didiera Reyndersa vyšetruje belgická polícia v prípade podozrenia z prania špinavých peňazí. On komunikoval o právnom štáte aj so Slovenskom. Aké svetlo jeho prípad vrhá na EK?

Nikto z toho, samozrejme, nie je šťastný, aj keď informácií je veľmi málo. Vyšetrovanie pokračuje a určite to nie je príjemná vec. Reynders patrí v Belgicku k najznámejším politikom, bol ministrom zahraničných vecí a viackrát aj ministrom financií. Takže vyšetrovanie je v jeho vlastnej krajine taká vybuchnutá politická a mediálna atómová bomba. Zatiaľ však nič nenasvedčuje, že by to malo čokoľvek spoločné s jeho činnosťou v EK. Preto ani eurokomisia nezačala nejaké vyšetrovanie, ale nechajme, nech ten proces pokračuje, lebo Reynders ešte ani nie je z ničoho obvinený. Z môjho pohľadu je to však istá pozitívna správa, že belgická polícia a vyšetrovatelia sa neboja a siahnu aj na vysokopostavených ľudí. Myslím si, že to môže byť príklad pre Slovensko a ďalšie krajiny.

Je Šefčovič vhodný kandidát na eurokomisára? Odpovedajú Karvašová, Lexmann a Ondruš
Video
Zdroj: TV Pravda

Môže sa stať, že vzhľadom na kroky súčasnej vlády v oblasti právneho štátu príde Slovensko o peniaze z plánu obnovy, prípadne eurofondy? Financie z plánu obnovy musia byť vyčerpané do roku 2026.

Sú to dve veci. Jednou je čerpanie peňazí, druhou ich možné zastavenie. To by bolo možné vtedy, keby Slovensko nesplnilo či porušilo niektoré právne normy. Nad tým stále visí otáznik, ale myslím si, že komunikácia so slovenskou vládou je na dobrej úrovni. Či je to dobré pre právny štát, to už nechám na posúdenie iných, alebo či je dobré pre slovenských občanov, že máme dvojaký štandard, že európske peniaze sú teraz chránené viac ako slovenské. Je na ľuďoch, aby sa nad tým zamysleli. A možno by mal Ústavný súd rozhodnúť, či to nie je nejaké porušenie práva. Z pohľadu Európskej komisie sa však dosiahlo, že boli upravené zmeny sadzieb a premlčacích lehôt, ktoré porušovali európsku legislatívu. V tomto komunikácia so slovenskou vládou postupuje. Čo sa týka plánu obnovy, tak na ten sa pozrel audit, ktorý je nezávislý, a jeho výsledky budeme poznať začiatkom januára. Od nich sa budú odvíjať ďalšie kroky. Ale, samozrejme, druhá vec je ešte komplikovanejšia.

Čo máte na mysli?

Je relatívne jednoduché prijať štyri či päť noviel Trestného zákona. Oveľa zložitejšie je mať poriadne čerpanie štrukturálnych fondov, čo sú tie tradičné fondy súdržnosti. Slovensko ich dostáva už 20 rokov, ale sme na tom veľmi zle. Čerpanie bolo na úrovni dvoch či troch percent a sme prakticky v druhej polovici rozpočtového obdobia, ktoré trvá do konca roku 2027. Samozrejme, výrazne sa mešká aj s investíciami Plánu obnovy a odolnosti. Ten sa skladá z reforiem, ktoré sú už viac-menej za nami. Urobila ich predovšetkým vláda Eduarda Hegera a boli naplánované v prvých platbách. Teraz sú to hlavne investície do nemocníc, škôlok, škôl, železníc a podobne. Nedávno sme absolvovali dvojdňové rokovanie s rôznymi ministerstvami a pravdepodobne budú musieť prísť nejaké korekcie, že sa niektoré investície presunú. Našlo sa riešenie pre piatu platbu, ale vzniká aj riziko. Legislatíva povoľuje len dve žiadosti o platbu ročne. Slovensko má deväť platieb, keby si piatu nepodalo teraz, tak poslednú by nestihlo. Je tam ešte veľa technických otáznikov. Dohoda je taká, že by sa mohli presunúť zamrznuté platby na výzvy, ktoré bežia dobre. Napríklad ministerstvo školstva má veľký úspech so škôlkami. Ak sa to podarí, vidím to optimisticky. Ale, samozrejme, je to ešte rok a pol veľmi intenzívnej práce, lebo posledná žiadosť o platbu musí byť v podstate podaná v polovici roku 2026.

Anne Applebaum Čítajte viac Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí

Čo by ste spomenuli, keď sa vás opýtam, čo sa vám vo funkcii naozaj podarilo?

Nie sme inštitúcia, ktorá sama rozhoduje. Máme na starosti vlastný rozpočet, ale aj pri ňom sa, samozrejme, musíme riadiť striktnými pravidlami EÚ. Skôr by som povedal, že sme v pozícii pozorovateľa a vieme veci ovplyvniť, vysvetliť a pomôcť, aby sa podarili. Dokážeme aj istým spôsobom prečistiť komunikačné či byrokratické kanály, či už na strane Slovenska, alebo na strane EK. A to sme aj robili. Chodili k nám ľudia, ktorým niečo nefungovalo a nehýbalo sa to, buď na strane eurokomisie, alebo na Slovensku. Keď som sem nastúpil, dostával som listy od Kysučanov. Od primátorov a aj rôznych občianskych združení, že diaľnica D3 je v katastrofálnej situácii. Nikdy som sa touto témou nezaoberal. No s kolegami sme sa do toho pustili a navštívili sme región, rozprávali sme sa s ministrom aj s premiérom a pomaličky sa veci pohli. Vďaka za to patrí aj súčasnému ministrovi dopravy. Nedávno som bol v Žiline a ľudia tam už boli v optimistickejšej nálade, hoci, samozrejme, veľmi meškáme za Českom a Poľskom.

A financie na tieto projekty môžu aj prepadnúť, však?

Tie peniaze sú v rozpočte, je to obrovská suma a jednoducho, keď sa tie peniaze nevyužijú, môžu prepadnúť. A čo je horšie, Slovensko si pokazí vzťahy s Poľskom a Českom, lebo u nás vznikne dopravný lievik. Už som si vytvoril vzťah k ľuďom, ktorých poznám v Krásne nad Kysucou, Kysuckom Lieskovci či Kysuckom Novom Meste. Keď počujem v rozhlase, že sa tam čaká 45 minút, tak na nich myslím, že chudáci, že teda je to fakt katastrofálne, a ja som v tých zápchach stál tiež. Nie je to ale len o doprave. Hovoríme o regióne, ktorý spája Poľsko, Česko a Slovensko a žije v ňom asi 15 miliónov ľudí. Ponúka fantastické podnikateľské príležitosti, lebo s diaľnicou príde aj biznis. Takže som na to celkom hrdý, že sa nám s tým podarilo pohnúť. Samozrejme, ako sme hovorili, nastúpil som do funkcie asi mesiac a pol pred veľkou ruskou inváziou na Ukrajinu. S tým bolo spojených veľmi veľa vecí a tiež komunikačné nedorozumenia.

Ukrajina, Kyjev Čítajte viac Dva scenáre pre Kyjev: čaká Ukrajinu temný rok 2025?

Čo sa stalo?

V Haniske je logistické centrum, ktoré platí Európska komisia, a má na starosti presun humanitárnej pomoci. Podobné zariadenia existujú v Poľsku a Rumunsku. Cez centrum sa presunuli tisíce ton humanitárnej pomoci na Ukrajinu. No v istom momente okolo jeho fungovania vzniklo nedorozumenie. Takpovediac si jedna ruka myslela, že niečo robí druhá, ale nakoniec sa ukázalo, že nikto nerobí nič a logistické centrum, hoci bolo sľúbené, nebolo pripravené. My sme potom do toho vstúpili a bol som dvakrát v Košiciach a na rôznych ministerstvách a na Úrade vlády. Z EK mi ako posilu poslali ľudí, ktorí toto robia po celom svete, takže sa čas na vytvorenie logistického centra podarilo skrátiť. Robili sme teda aj veci, ktoré sa nie celkom týkajú úlohy zastúpenia, ale keď sme videli, že niekde môžeme pomôcť, vždy sme sa o to snažili.

Čo sa vám nepodarilo?

Jednou z takých vecí, s ktorou som začal ešte na jar 2022, a ktorá sa podarila len veľmi čiastkovo, je uvoľnenie 4,5 milióna eur na sociálne bývanie Rómov. A aj za túto sumu patrí veľká vďaka ministerstvu práce a sociálnych vecí. No Slovensko má obrovský balík peňazí na Rómov a nebola tu nejaká ochota posunúť väčšiu sumu do sociálneho bývania. Pritom desiatky pilotných projektov ukazujú, že domy, ktoré si Rómovia sami postavia, neriešia len ich bývanie, ale aj ich zamestnanie, pracovné zručnosti a integráciu do spoločnosti. Povedal by som, že sú ideálnym riešením ťaživého problému rómskych osád a všetkého nešťastia, ktoré je s tým spojené. Dúfal som, že z tých 900 miliónov eur, ktoré sú na Rómov, budeme môcť dať na sociálne bývanie desiatky miliónov. Ale teraz musíme byť spokojní aj so sumou 4,5 milióna. Je to úžasná vec, lebo tieto projekty podporuje súkromný sektor a banky dávali na pilotné projekty pôžičky. Menšia časť peňazí je potrebná na sprievodné mentoringové aktivity, aby sme tých ľudí trochu povzbudili a dávali sme pozor, aby si udržali zamestnanie a tak podobne. Ale je to tak, že asi 70 centov ide z verejných peňazí, a teda z európskych, a súkromný sektor dá jedno euro na každých 70 centov. Čiže na riešenie sociálneho problému nepotrebujete 100 percent verejných zdrojov. Nádejal som sa, že budeme vedieť z tých peňazí postaviť možno desaťtisíc domov. Rómovia si rok šetria na nejaký malý pozemok, okolo 30–40 štvorcových metrov, a potom si zoberú pôžičku z banky. Robí to hlavne Slovenská sporiteľňa, ktorá už má vypracovanú metodiku, ako s nimi pracovať, aby z nich neboli neplatiči. Mne sa zdá, že ak hľadáme riešenie rómskej problematiky, nemusíme objavovať Ameriku. Niečo máme na stole a mňa veľmi mrzí, že sme to len tak poškrabkali po povrchu. Lebo tých 4,5 milióna a pôžičky za šesť miliónov, pokryjú výstavbu iba asi 150 až 200 domov, čiže sme si v tomto opäť nechali ujsť vlak.

Ukrajinský veľvyslanec: Tisíc dní bojujeme o právo na existenciu
Video
Zdroj: TV Pravda

Ešte nevieme, kto vás nahradí, ale keby ste mali dať nejakú radu vášmu nástupcovi, aká by bola?

Predovšetkým, aby dobre komunikoval s občianskou spoločnosťou. To sú ľudia, ktorí vedia ovplyvňovať Slovákov. Niekto o tom môže mať inú predstavu, ale ja som vždy chcel, aby Slovensko bolo prosperujúcou a suverénnou krajinou a aby bolo súčasťou Západu. Jediná cesta k tomu vedie cez členstvo v Európskej únii. Samozrejme, existujú aj iné scenáre, ale tie sú pre mňa veľmi smutné a temné a rozhodne neznamenajú prosperitu a ani úspech Slovákov a Sloveniek. Zastúpenie nemôže v tomto robiť zázraky, ale možno sme dôležitá kvapka v mori. Chcel som, aby sme boli mostom medzi Slovenskom – inštitúciami, ale aj občanmi – a inštitúciami Európskej únie. Aby sme pochopili, že neexistuje nejaký Brusel, že každý občan Slovenskej republiky je zároveň občanom Európskej únie. Európska komisia je aj slovenská a Európsky parlament je aj slovenský a robia rozhodnutia pre všetkých občanov. No a možno ešte taká jedna menšia rada je, že je potrebné hľadať všetky pozitíva Slovenska. Ja som ich našiel veľmi veľa. Sú to často neviditeľné pozitívne osobnosti, ale aj firmy a rôzne organizácie občianskej spoločnosti. Je to také neviditeľné jadro Slovenska, ktoré je kreatívne a úžasné, len sa k nemu neraz nedostávajú európske peniaze a nie je na nejakom mediálnom či politickom výslní. Som si istý, že keď sa to podarí zmeniť, Slovensko môže byť jednou z najprosperujúcejších krajín EÚ.

© Autorské práva vyhradené

Facebook X.com 270 debata chyba Newsletter