Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 038 dní
- Pellegrini zváži cestu na Ukrajinu
- Rutte: NATO posilní vojenskú prítomnosť v Baltskom mori
- Rusko hlási dobytie dvoch ukrajinských obcí, Ukrajina troch zabitých ruských dôstojníkov
- Zelenskyj: Ukrajina poslala do Sýrie humanitárnu pomoc – 500 ton múky

19:48 Nemecký kancelár Olaf Scholz by chcel opäť hovoriť s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, uviedla v piatok ruská agentúra TASS s odvolaním sa na rozhovor Scholza pre nemecký spravodajský portál t-online, píše TASR.
Scholz už minulý piatok avizoval, že sa chystá s Putinom znovu hovoriť. Prvýkrát po takmer dvoch rokoch spolu telefonovali v polovici novembra. Kancelár si vtedy za to vyslúžil kritiku aj zo strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, podľa ktorého tým Scholz otvoril „Pandorinu skrinku“ a narušil úsilie o medzinárodnú izoláciu Putina.
„Chcel by som. Len nemôžete byť naivný alebo si robiť ilúzie,“ odpovedal Scholz v rozhovore na otázku, či bude so šéfom Kremľa opäť telefonovať. Takisto zdôraznil, že neplánuje poslať nemeckých vojakov do vojny na Ukrajine.
„Rusko vedie brutálnu a nemilosrdnú agresívnu vojnu proti Ukrajine, ktorá si vyžiadala státisíce mŕtvych a zranených. Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Ukrajina nezostala sama a bola naďalej suverénnym štátom,“ zdôraznil Scholz.
Nemecký portál sa ho pýtal aj na to, či mal počas hovoru s Putinom pocit, že by bol ochotný súhlasiť aj s niečím iným ako s mierom, ktorý nadiktuje Rusko. Telefonát tomu podľa Scholza nenasvedčoval. Putinovi však podľa svojich slov povedal, že vojna sa musí skončiť.
Scholz je podľa vlastných slov presvedčený, že Putin na Ukrajine „zlyhal na celej čiare“.
„Chcel si podrobiť celú Ukrajinu a nastoliť bábkový režim, chcel zabrániť jej ďalšiemu zbližovaniu s EÚ a oslabiť celé NATO,“ vyhlásil a pripomenul, že Severoatlantická aliancia sa od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu rozšírila o dva štáty – Fínsko a Švédsko.
19:35 Zastavenie toku ruského plynu cez Ukrajinu spôsobí podľa premiéra Roberta Fica škody Slovensku aj celej EÚ a slovenská vláda potom zváži odvetné opatrenia. Môže medzi nimi byť zastavenie vývozu elektriny na Ukrajinu. Uviedol to vo videu na sociálnej sieti.

17:45 Severokórejské sily majú v ruskej vojne proti Ukrajine masívne straty, uviedol v piatok podľa agentúry Reuters bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby. Len za posledný týždeň podľa neho v ruskej Kurskej oblasti v boji s Ukrajincami padlo alebo bolo zranených niekoľko tisíc severokórejských vojakov.
Vojaci z KĽDR sa podľa tvrdenia Kyjeva na jeseň zapojili do snahy ruských síl získať späť časť Kurskej oblasti, ktorú obsadili ukrajinské sily v súvislosti s pokračujúcou ruskou agresiou na Ukrajine.
„Je zrejmé, že ruskí a severokórejskí vojenskí velitelia považujú týchto vojakov za takých, bez ktorých sa môžu zaobísť, a nariaďujú im zúfalé útoky proti ukrajinskej obrane,“ uviedol Kirby a opísal ofenzívu severokórejských jednotiek ako masívne útoky peších síl.
16:36 Ukrajina poslala do Sýrie prvú dávku potravinovej pomoci, oznámil v piatok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.
Zelenskyj na sociálnej sieti X uviedol, že 500 ton pšeničnej múky je na ceste do Sýrie v rámci ukrajinskej humanitárnej iniciatívy „Obilie z Ukrajiny“ v spolupráci so Svetovým potravinovým programom Organizácie Spojených národov.
„Táto pšeničná múka bude v najbližších týždňoch rozdistribuovaná pre 33 250 rodín alebo 167-tisíc ľudí. Každý balík váži 15 kilogramov a dokáže na mesiac uživiť päťčlennú rodinu,“ napísal ukrajinský prezident na X.
16:07 Organizácia Severoatlantickej zmluvy (NATO) vyzvala na vyšetrenie havárie lietadla Azerbajdžanských aerolínií, pri ktorom v stredu ráno zahynulo 38 ľudí. Ako referuje web Politico, narastá totiž podozrenie, že za katastrofu je zodpovedná ruská protivzdušná obrana.
Stroj Embraer 190 spoločnosti Azerbajdžanské aerolínie, ktorý v stredu smeroval z hlavného mesta Azerbajdžanu Baku do ruského mesta Groznyj na severnom Kaukaze, sa z nejasných príčin odklonil, preletel ponad Kaspické more a havaroval pri pokuse o pristátie v meste Aktau v Kazachstane.
15:06 Ruské sily dobyli ďalšie dve dediny na východe Ukrajiny, oznámilo dnes ruské ministerstvo obrany. Podľa agentúry Reuters tiež oznámilo, že v uplynulom týždni zostrelilo štyri rakety Storm Shadow vyrobené v Británii. Ukrajinská armáda potom informovala, že v noci na dnes zostrelila 13 z 24 ruských dronov. Uviedla tiež, že zabila troch vysokých dôstojníkov ruskej armády, napísal web denníka Ukrajinska pravda.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že ruské sily dobyli obce Ivanivka v Doneckej oblasti a Zahryzove v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.
Ukrajinské systémy protivzdušnej obrany zostrelili 13 ruských bezpilotných lietadiel v Poltavskej, Sumskej, Charkovskej, Kyjevskej, Kirovohradskej, Dnepropetrovskej a Doneckej oblasti, uviedlo ukrajinské letectvo. Ďalších 11 ruských dronov sa podľa neho stratilo bez toho, aby spôsobili škody.
Traja vysokí dôstojníci ruskej armády boli zabití pomocou dronov a raketového delostrelectva v Záporožskej oblasti pri operácii ukrajinskej rozviedky, píše Ukrajinska pravda. Rozviedka získala informácie o plánovanom stretnutí dôstojníkov a po jeho začatí ich zasiahla raketami HIMARS.
14:10 Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v piatok vyhlásil, že ukrajinské drony útočili na čečenské mesto Groznyj, keď sa lietadlo azerbajdžanských aerolínií pokúšalo pristáť. Následkom toho sa rozhodlo zmeniť trasu a nakoniec havarovalo. TASR informuje na základe správ agentúr AFP, Reuters a TASS.
„Ukrajinské bezpilotné lietadlá v tom čase… vykonávali teroristické útoky na civilnú infraštruktúru,“ uviedol šéf agentúry Dmitrij Jadrov na sociálnej sieti Telegram. Podľa neho sa lietadlo pokúsilo dvakrát pristáť a potom sa v hustej hmle odklonilo smerom na Kazachstan. Kapitánovi havarovaného lietadla údajne ponúkli aj iné letiská, no sám si zvolil to v meste Aktau.
Podľa Jadrova Rusko signalizovalo odhodlanie pomôcť Azerbajdžanu a Kazachstanu bezprostredne po nehode. „Ruská strana okamžite dala svojim kazašským a azerbajdžanským partnerom vedieť, že je úplne pripravená spolupracovať pri vyšetrovaní tejto tragédie,“ oznámil.
12:46 Severoatlantická aliancia posilní svoju vojenskú prítomnosť v Baltskom mori, uviedol v piatok generálny tajomník NATO Mark Rutte po prerušení podmorského elektrického kábla spájajúceho Fínsko a Estónsko. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP.
„Hovoril som s (fínskym prezidentom) Alexandrom Stubbom o pokračujúcom vyšetrovaní možnej sabotáže podmorských káblov, ktoré vedie Fínsko. Vyjadril som svoju plnú solidaritu a podporu,“ napísal Rutte na sociálnej sieti.
Stubb povedal, že bude pokračovať posilňovanie opatrení NATO a EÚ proti tzv. tieňovej flotile, ktorá v rozpore so sankciami prepravuje ruskú ropu. Fínsko a Estónsko sa podľa neho zhodli, že si želajú väčšiu prítomnosť Aliancie vo svojom regióne, najmä v blízkosti kritickej infraštruktúry.
Fínsko vo štvrtok zadržalo ropný tanker Eagle S registrovaný na Cookových ostrovoch. Vyplával z ruského prístavu a je podozrivý zo stredajšieho poškodenia podmorského elektrického kábla Estlink 2 a štyroch internetových spojení v Baltskom mori.
12:26 Moskva v piatok oznámila, že sa k pádu lietadla Embraer 190 azerbajdžanských aerolínií v Kazachstane vyjadrí až po ukončení vyšetrovania. Podľa niektorých správ lietadlo zostrelila ruská protivzdušná obrana. TASR píše na základe správ agentúr AFP a TASS.
„Prebieha vyšetrovanie tohto leteckého incidentu a kým nebudú známe jeho závery, nepovažujeme sa za oprávnených akokoľvek ho vyhodnocovať a vyjadrovať sa. A ani tak neurobíme,“ uviedol v hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Na otázku, či pozná požiadavku azerbajdžanského poslanca, aby sa Rusko za haváriu ospravedlnilo, Peskov odpovedal, že „nemá čo dodať“.
11:06 Ruská Federálna agentúra pre leteckú dopravu (Rosaviacija) v piatok zrušila dočasné obmedzenia leteckej prevádzky na troch letiskách v oblasti Severného Kaukazu. TASR o tom informuje podľa agentúry TASS.
Obmedzenia príletov a odletov boli zrušené o 9.45 h moskovského času (7.45 h SEČ) na letisku vo Vladikavkaze, o 10.30 h (8.30 h SEČ) v Groznom a o 11.00 h (9.00 h SEČ) v Machačkale. Podľa ruskej agentúry bezpečnosť letov zostáva najvyššou prioritou pre posádky lietadiel, dispečerov letovej prevádzky a letiskové služby.
V stredu sa zrútilo lietadlo Azerbajdžanských aerolínií (AZAL) neďaleko mesta Aktau v Kazachstane. Stroj pôvodne smeroval z Baku do čečenskej metropoly Groznyj. Zahynulo 38 zo 67 ľudí na palube, hospitalizovaných bolo 29 ľudí vrátane troch detí, jedenásť zranených bolo na jednotke intenzívnej starostlivosti.
10:43 Prezident SR Peter Pellegrini tvrdí, že ponúkal ideu usporiadania mierového samitu v Bratislave na ukončenie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Pre TASR to uviedli z odboru komunikácie Kancelárie prezidenta SR.

10:40 Ukrajinským jednotkám sa podarilo zajať jedného z vojakov, ktorých Severná Kórea vyslala do Ruska, uviedla ráno podľa agentúry AFP juhokórejská spravodajská služba, no niekoľkých hodinách ale juhokórejská rozviedka oznámila, že zajatý vojak podľahol svojim zraneniam, informovala juhokórejská tlačová agentúra Jonhap.
9:28 Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov v piatok varoval nastupujúceho amerického prezidenta Donalda Trumpa pred skúškami jadrových zbraní. Podľa neho je Moskva pripravená a zvažuje v takom prípade celý rad možných krokov, TASR píše na základe správy agentúry Reuters.
Riabkov dohliada na kontrolu zbrojenia a podľa ruského denníka Kommersant tvrdí, že Donald Trump zaujal počas svojho prvého funkčného obdobia radikálny postoj k Zmluve o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT).
„Medzinárodná situácia je v súčasnosti nesmierne zložitá (a) americká politika je dnes voči nám vo svojich rôznych aspektoch mimoriadne nepriateľská,“ uviedol Riabkov.
„Takže fakultatívnosť našich krokov v záujme zaistenia bezpečnosti a komplex možných opatrení a krokov na jej realizáciu… nepozná žiadne výnimky,“ dodal.
8:54 Prezident SR Peter Pellegrini zvažuje návštevu Ukrajiny. Počká si aj na to, ako skončia rokovania o tranzite plynu pre SR. Povedal to v rozhovore pre TASR.
„Poviem veľmi otvorene, že si počkám aj, ako dopadnú rokovania o tranzite plynu pre Slovenskú republiku a ďalšie veci vo vzťahu medzi Ukrajinou a Slovenskom, a aj ako sa bude vyvíjať nasledujúce týždne a mesiace vojnový konflikt. Potom budúci rok prehodnotíme moju prípadnú návštevu na Ukrajine,“ skonštatoval Pellegrini.
Pripomenul, že s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa od svojho nástupu stretol dvakrát. Mali spoločné bilaterálne rokovania, no neboli na pôde Ukrajiny.
8:00 Slovenská diplomacia je pripravená aktívne prispieť k mierovému procesu medzi Ruskom a Ukrajinou, vyhlásil vo štvrtok slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár. TASR o tom informoval komunikačný odbor rezortu diplomacie.
„Slovensko konzistentne presadzuje mierové riešenia a podporujeme akékoľvek mierové iniciatívy. Tento rok som sa preto zúčastnil tiež mierového summitu vo Švajčiarsku, kde sa všetci účastníci zhodli na tom, čo presadzuje naša vláda, že ďalšie mierové rokovania sa musia uskutočniť za účasti všetkých strán, a teda i Ruska,“ priblížil Blanár.
Príprava druhého summitu bude podľa jeho slov prebiehať na rôznych úrovniach a SR viackrát deklarovala, že ponúka svoju pôdu na takéto rokovania.
„V tejto súvislosti vnímame vyjadrenie ruského prezidenta, ktorý pripustil, že by sa časť mierových rokovaní mohla viesť na Slovensku, ako pozitívny signál na čo najskoršie ukončenie tejto vojny, krviprelievania a ničenia,“ spresnil slovenský minister.
Takúto možnosť vláda SR komunikovala podľa Blanára aj ukrajinským partnerom na spoločnom medzivládnom rokovaní začiatkom októbra v Užhorode.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok oznámil, že Slovensko je pripravené hosťovať rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom Moskva nie je proti tomu, aby bolo hostiteľom takýchto rokovaní. Pripravenosť poskytnúť územie svojej krajiny ako platformu pre rozhovory medzi Moskvou a Kyjevom vyjadril podľa Putina slovenský premiér Robert Fico počas svojej návštevy v Moskve v nedeľu.

6:30 Ukrajinské sily pravdepodobne zajali prvého severokórejského vojaka, ktorý bojoval na strane ruskej armády. Agentúry Jonhap sa osvolala na ukrajinský webový portál Militarnyj. Zajatie vojaka neskôr potvrdila juhokórejská tajná služba.
Vojaka údajne zajali príslušníci Jednotiek pre špeciálne operácie (SSO) Ozbrojených síl Ukrajiny počas operácie na frontovej línii v ruskej Kurskej oblasti. Okrem toho sa im podarilo ukoristiť obrnený transportér. Portál nešpecifikoval, kedy k zadržaniu došlo.
Fotografia údajne zajatého severokórejského vojaka, ktorý zrejme utrpel zranenia, bola najprv zverejnená na uzavretom kanáli na platforme Telegram, no postupne ju zverejnili aj iné zdroje. Podrobnosti o stave vojaka nie sú známe.
Zajatie severokórejského vojaka potvrdila aj juhokórejská tajná služba. „Prostredníctvom zdieľania informácií v reálnom čase s tajnou službou spriateleného štátu potvrdzujeme zajatie zraneného severokórejského vojaka. Ďalší vývoj budeme pozorne sledovať,“ uviedla v krátkom vyhlásení citovanom agentúrou Johnap tajná služba NIS.
Podľa juhokórejských predstaviteľov bolo zatiaľ do Ruska vyslaných približne 11 000 severokórejských vojakov, ktorí majú byť postupne nasadení do bojov proti ukrajinským silám. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom tohto týždňa uviedol, že v Kurskej oblasti padlo už viac ako 3000 severokórejských vojakov.
Moskva ani Pchjongjang nikdy nasadenie Severokórejčanov po boku ruských vojakov nepotvrdili, rovnako ho ale nepopierajú. Generálny štáb juhokórejskej armády teraz podľa AFP oznámil, že pozoruje v KĽDR prípravy, ktoré nasvedčujú zámeru Pchjongjangu vyslať do Ruska ďalšie jednotky.
„Pre Ukrajincov je výhodnejšie týchto severokórejských vojakov zajať a pokúsiť sa ich vymeniť s Rusmi za ukrajinských vojnových zajatcov,“ povedal spravodajskej spoločnosti BBC analytik Jang Uk z juhokórejského výskumného ústavu Asian Institute for Policy Studies. Poznamenal pri tom, že pre Ukrajincov nie je jednoduché u nepriateľských jednotiek severokórejskú národnosť preukázať.
Ukrajinskí vojaci podľa BBC hovoria, že Rusi severokórejským posilám dali falošné ruské doklady totožnosti. Zelenskyj potom minulý týždeň prišiel s tvrdením, že ruskí vojaci tiež pália tváre zabitých Severokórejskcov v snahe utajiť ich pôvod.