Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 041 dní
Čítajte viac 1040. deň: Merz: Nemecký vojak ako mierotvorca? Mal by mať súhlas Ruska. Rakety Taurus by ale Kyjevu dal
21:13 Ministerka financií USA Janet Yellenová po ohlásení pomoci od Bidena vo výške 2,5 miliardy dolárov oznámila, že Spojené štáty poskytnú Ukrajine priamu rozpočtovú podporu 3,4 miliardy dolárov. Nemenovaný americký činiteľ agentúre Reuters povedal, že od februára 2022 tak Spojené štáty celkovo poskytli Ukrajine rozpočtovú pomoc za viac ako 30 miliárd dolárov. Peniaze sú určené na udržanie úradov v chode a na platy učiteľov a ďalších štátnych zamestnancov.
Podľa ukrajinského prezidenta Zelenského je najnovší balík bezpečnostnej pomoci Spojených štátov „zásadným príspevkom“, ktorý posilní ukrajinských obrancov na fronte.
„Prichádza v kritickom momente, keď Rusko zintenzivňuje svoje útoky,“ napísal Zelenskyj na X. „Každý prejav solidarity zo strany našich partnerov zachraňuje životy, posilňuje našu nezávislosť a podporuje našu odolnosť. Ukazuje tiež, že demokracia je silnejšia ako autokratickí agresori,“ uviedol Zelenskyj.
18:00 Ukrajina podnikla útok na nemocnicu v Chersonskej oblasti, ktorú čiastočne okupuje Rusko, oznámil tamojší gubernátor Vladimir Saľdo. Zahynul jeden lekár a ďalší utrpel zranenia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
K útoku došlo v Ruskom ovládanom meste Olešky v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, kde dochádza k častým bojom medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami.
„Operátor dronu NATO poslal dron priamo do ordinácie primára,“ napísal Saľdo na sieti Telegram a obvinil západných podporovateľov Ukrajiny z účasti na útoku.
Gubernátor ďalej uviedol, že pri útoku zahynul zástupca primára. Primár, ktorého zasiahol šrapnel, utrpel ťažké zranenia. „Toto je už druhý pokus o atentát na primára,“ napísal Saľdo. Zverejnil aj fotografie budovy s vybitými oknami a miestnosti zaplnenej zničeným nábytkom.
Mesto Olešky leží na východnom brehu rieky Dneper a pred vojnou malo približne 20.000 obyvateľov. Dneper je de facto frontovou líniou medzi silami Moskvy na východnom brehu a silami Kyjeva na západnom, píše AFP.
Kyjev sa k útoku dosiaľ nevyjadril. Obe strany popierajú, že by sa pri svojich útokoch zameriavali na civilistov.
17:50 Rusko a Ukrajina si v rámci najnovšej dohody sprostredkovanej Spojenými arabskými emirátmi (SAE) vymenili viac ako 300 vojnových zajatcov, oznámili v pondelok podľa agentúry AFP predstavitelia Moskvy a Kyjeva.
„Ako výsledok rokovacieho procesu sa 30. decembra vrátilo 150 ruských vojakov z územia kontrolovaného kyjevským režimom. Na výmenu bolo odovzdaných 150 vojnových zajatcov ukrajinskej armády,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany.
„V súčasnosti sa všetci ruskí vojaci nachádzajú na území Bieloruskej republiky, kde im poskytujú potrebnú psychologickú a lekársku pomoc a majú možnosť kontaktovať svojich príbuzných,“ napísalo ministerstvo na sieti Telegram a dodalo, že vojakov následne presunú späť do Ruska.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že v rámci najnovšej výmeny sa na Ukrajinu vrátilo 189 vojnových zajatcov vrátane vojakov, pohraničných strážnikov a dvoch civilistov z Ruskom okupovaného mesta Mariupol.
„Pracujeme na oslobodení všetkých z ruského zajatia. To je našim cieľom a nezabúdame na nikoho,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti X.
Ukrajina tiež oznámila, že Moskva od začiatku invázie na Ukrajinu v rámci dohôd prepustila celkovo 3956 ľudí, vojakov aj civilistov, píše AFP.
Napriek pretrvávajúcim bojom prebehlo medzi Moskvou a Kyjevom od začiatku ruskej invázie z februára 2022 už niekoľko výmen. Často ich pomohli sprostredkovať SAE, Saudská Arábia či Turecko. Spojené arabské emiráty pomohli sprostredkovať aj októbrovú výmenu väzňov, počas ktorej si Rusko a Ukrajina vymenili po 95 zajatých vojakov. Pri predošlej známej výmene sprostredkovanej SAE v septembri si obe strany vydali po 103 vojnových zajatcov.
17:20 Otvorený list premiéra SR Roberta Fica (Smer-SD) ohľadne zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu, ktorý adresoval najvyšším predstaviteľom EÚ, kritizovalo v pondelok viacero opozičných strán. KDH žiada od predsedu vlády vysvetlenie na pôde parlamentu. Prípadný návrh na jeho odvolanie vznesie s ďalšími opozičnými stranami po vypočutí.
Hovorkyňa opozičného KDH Lenka Kovár v pondelok informovala o tom, že podľa hnutia mal Fico o otázkach, ktoré kladie predstaviteľom EÚ, rokovať už týždne či mesiace. KDH preto opakovane žiada od predsedu vlády SR vysvetlenie ku všetkým nastoleným otázkam na pôde Národnej rady (NR) SR.
„A to najskôr požiadaním o zvolanie mimoriadneho výboru NR SR pre európske záležitosti za účasti slovenských europoslancov a neskôr aj o zvolanie mimoriadnej schôdze, keďže sa otázky týkajú nielen európskych tém, ale aj zahraničnopolitických a hospodárskych,“ dodalo hnutie s tým, že prípadný návrh na odvolanie premiéra SR vznesie po jeho vypočutí na výbore v koordinácii s ďalšími opozičnými stranami.
Bývalý šéf diplomacie a člen predsedníctva PS Ivan Korčok uviedol, že finančné straty vyplývajúce zo zastavenia tranzitu plynu cez Ukrajinu budú. Podotkol však, že vinník nesedí v Kyjeve ani Bruseli, ale v Kremli. „Nebyť Putinovej vojny, nie sú obete a zničená Ukrajina, a ruský plyn by tranzitoval cez Ukrajinu a aj cez Slovensko. Nebyť Putina, zarábame na tranzite ďalej. Pán premiér toto ale zabudol povedať v Moskve,“ povedal Korčok s tým, že písanie otvoreného listu je prejavom zúfalstva a priznaním zlyhania vlády.
Fico podľa lídra opozičného hnutia Slovensko Igora Matoviča vtiahol Slovensko do medzinárodnej izolácie. „Robí zo Slovenska opäť čiernu dieru Európy a preto sa nečudujeme, že nikto z európskych lídrov už nechce mať s Ficom nič spoločné, keďže svojou proruskou propagandou totálne zničil dôveru EÚ voči Slovensku,“ upozornil Matovič s tým, že premiér SR priamo ohrozuje záujmy Slovenska, ako aj členstvo v EÚ a NATO.
12:54 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dopredu uviedol, že dnes očakáva dôležité rozhodnutie USA. Biely dom dnes ohlásil pridelenie ďalšieho balíku pomoci.
„Som hrdý na to, že môžem oznámiť takmer 2,5 miliardy dolárov bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu, zatiaľ čo ukrajinský ľud naďalej bráni svoju nezávislosť a slobodu pred ruskou agresiou,“ uviedol americký prezident Joe Biden v stanovisku, ktoré vydal Biely dom.
Pomoc zahŕňa dodatočný balík financií pre ukrajinskú armádu vo výške 1,25 miliardy USD a balík z Iniciatívy bezpečnostnej pomoci na Ukrajine (USAI) v hodnote 1,22 miliardy USD.
„Ako som sa zaviazal začiatkom tohto roka, ministerstvo obrany pridelilo všetky zostávajúce prostriedky USAI pridelené Kongresom v dodatku, ktorý som podpísal v apríli, a moja administratíva plne využíva finančné prostriedky pridelené Kongresom na podporu čerpania dodávok USA pre Ukrajinu. Nariadil som svojej administratíve, aby čo najrýchlejšie pokračovala v poskytovaní čo najväčšieho množstva pomoci Ukrajine – vrátane prípravy staršieho amerického vybavenia pre Ukrajinu, rýchleho doručenia na bojisko a následnej revitalizácie americkej obrannej priemyselnej základne s cieľom modernizovať a doplniť naše zásoby novými zbraňami. Ministerstvo obrany práve dodáva státisíce delostreleckých nábojov, tisíce rakiet a stovky obrnených vozidiel, ktoré v zime posilnia Ukrajincov. Na môj pokyn budú Spojené štáty počas zvyšku môjho pôsobenia v úrade neúnavne pracovať na posilnení pozície Ukrajiny v tejto vojne,“ uviedol Biden.
12:35 Ruské vojská dobyli dedinu Novoolenivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny, napísalo na sociálnej sieti ruské ministerstvo obrany. O postupe ruských síl pri tejto dedine, ležiacej blízko mesta Pokrovsk, informovali analytici projektu DeepState, pokladaného za blízky ukrajinskej armáde, už 10. decembra.
8:51 Ukrajinská protivzdušná obrana počas noci zostrelila 21 zo 43 ruských dronov, ďalších 22 dronov sa zrútilo bez spôsobenia škôd, uviedlo ukrajinské letectvo. Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o jednom ukrajinskom drone, zostrelenom nad pohraničnou Belgorodskou oblasťou, a úrady v Kurskej oblasti, kam začiatkom augusta vpadli ukrajinské jednotky, hlásia jednu zostrelenú ukrajinskú raketu.
Jedného mŕtveho a štyroch ranených si počas uplynulých 24 hodín vyžiadalo ruské ostreľovanie obcí v Chersonskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, napísal na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.
O intenzite nedeľňajších bojov svedčí, že ukrajinský generálny štáb odhadol ruské straty za 24 hodín na viac ako dve tisícky mužov, celkovo potom Rusko podľa ukrajinských obrancov prišlo od vypuknutia vojny pred 34 mesiacmi o takmer 800 000 vojakov, takmer 9 700 tankov a viac ako 20 000 obrnených vozidiel.
Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno vo vojnových podmienkach bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.
8:25 Vysoká predstaviteľka pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Kaja Kallasová v pondelok varovala pred tzv. tieňovou flotilou Ruska. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt prisľúbila, že Brusel v nadväznosti na podozrenie zo sabotáže podmorského elektrického kábla pri pobreží Fínska prijme ráznejšie opatrenia, uviedla agentúry DPA.
Čítajte viac Ohrozuje životné prostredie a zarába pre Moskvu. Kallasová chce zatočiť s ruskou 'tieňovou flotilou'
5:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj očakáva, že ešte pred koncom roka 2024 Spojené štáty oficiálne oznámia jedno dôležité rozhodnutie.
"Viem, že sa pripravuje dôležité rozhodnutie Spojených štátov pri podpore Ukrajiny – zajtra (30. 12. 2024) očakávame oficiálne oznámenie.
Bude to významný podporný balík pre našich vojakov, osvedčený počas rokov vojny pri obrane Ukrajiny.
Táto podpora je rozhodujúca pre stabilizáciu frontovej línie – každá dodatočná dodávka od našich partnerov znamená viac zachránených životov našich vojakov. Pracujeme aj na tom, aby si ostatní partneri zachovali svoju podporu na potrebnej úrovni," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti.
5:00 Zástupca asistenta generálneho tajomníka NATO pre inovácie, hybridné a kybernetické technológie James Appathurai v rozhovore pre televíziu Sky News upozornil na reálnu možnosť nekonvenčného útoku Ruska proti aliancii, ktorý spôsobí značné straty. Spojenci by si podľa neho mali jasne definovať medzi sebou aj voči Moskve, ktoré nepriateľské aktivity by mohli vyvolať spoločnú reakciu vrátane použitia vojenskej sily, píše TASR.
Členské štáty NATO sa už podľa kanadského diplomata nachádzajú v situácii tzv. „variacej sa žaby“. Naprieč Európou, Spojenými štátmi i Kanadou podľa neho dochádza k podozrivým ruským hybridným útokom, ktoré by ešte pred piatimi rokmi boli absolútne neprijateľné. „Ale tak trochu sme si na to zvykli… A to je veľmi nebezpečné,“ tvrdí.
Poukázal pritom na zvýšený počet incidentov, ako je prerezávanie káblov na morskom dne, sabotáže proti budovám a umiestňovanie zápalných zariadení do nákladu lietadiel, ktoré sa uskutočňujú od februára 2022, keď Rusko spustilo svoju inváziu na Ukrajinu.
„Určite ich môžeme napočítať desiatky. Určite až 100. Ale potom je tu veľa zmarených sprisahaní,“ povedal Appathurai, ktorý spolu so svojím tímom pracuje na aktualizácii stratégie NATO na boj proti hybridnej vojne. Posledná bola vypracovaná v roku 2015.
Nárast týchto incidentov je podľa neho reakciou Kremľa na západnú vojenskú podporu Ukrajine, ako aj presvedčenie, že Západ je proti Rusku, čo označil za nepravdu.
Pravdivé je však podľa neho tvrdenie, že Západ sa snaží Moskvu obmedziť v útokoch na svojich susedov. „Nepáči sa im, čo robíme, ale zároveň nás vnímajú ako nepriateľa. A to sa zhoršuje,“ dodal. Rusko už predtým odmietlo obvinenia zo sabotáže, kybernetických útokov a atentátov, pripomenula na svojom webe stanica Sky News.
V rozhovore sa ho tiež pýtali, či sa neobáva, že by podozrivý ruský hybridný útok mohol podnietiť NATO, aby aktivovalo článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, a teda začať vojnu s Ruskom. „Čo ma naozaj znepokojuje, je, že jeden z týchto útokov, ako som povedal, by mohol mať veľký rozsah a závažné následky,“ uviedol diplomat.
V tejto súvislosti pripomenul pokus o vraždu bývalého ruského špióna a dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry Julije. Skripaľovcov našli v marci 2018 v bezvedomí na lavičke v meste Salisbury na juhu Anglicka. Otrávení boli nervovoparalytickou látkou novičok, ktorá podľa Sky News obsahovala dostatok jedu na zabitie tisícov ľudí.
„Existuje teda reálna možnosť, že jeden z týchto útokov spôsobí značný počet obetí alebo veľmi veľké hospodárske škody,“ upozornil Appathurai.
Pokiaľ ide o to, či by Aliancia mala lepšie Rusku komunikovať svoje červené čiary v súvislosti s hybridnou vojnou, Appathurai povedal, že teraz je treba, aby boli spojenci jasnejší medzi sebou a následne sa rozhodli, ako informovať Moskvu o tom, že „existujú oblasti, do ktorých nie je možné zasahovať“.
5:00 Rusko v nedeľu prisľúbilo odvetné opatrenia po tom, čo boli kanály jeho štátnych médií na sociálnej platforme Telegram v Európskej únii zrejme zablokované. S odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva zahraničných vecí to napísala agentúra AFP.
Účty ruských médií vrátane tlačovej agentúry Ria Novosti, televíznych kanálov Rossija 1, Prvý kanál a NTV i denníkov Rossijskaja Gazeta a Izvestija neboli v nedeľu dostupné vo viacerých krajinách EÚ – menovite vo Francúzsku, Belgicku, Poľsku, Grécku, Holandsku, Taliansku i v Česku.
Podľa médií sa pri pokuse o otvorenie telegramových účtov ruských médií z územia menovaných krajín zobrazilo upozornenie: „Tento kanál nie je dostupný, pretože porušil miestne zákony.“
Predstavitelia Telegramu ani zdroje z EÚ sa podľa AFP sa k prerušeniu zatiaľ nevyjadrili. Moskva ale hovorí o cenzúre.
„Systematické čistenie informačného priestoru od všetkých nežiaducich zdrojov informácií pokračuje,“ uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová.
Podľa nej ide o neustálu kampaň represií proti ruským médiám takmer vo všetkých krajinách EÚ. Tieto a podobné „útoky“ nezostanú bez reakcie Moskvy, dodala.
Napätie medzi Európskou úniou a Ruskom prudko vzrástlo po tom, čo ruské sily na pokyn šéfa Kremľa Vladimira Putina vo februári 2022 napadli Ukrajinu. Odvtedy bolo zatvorených tých niekoľko opozičných médií, ktoré v Rusku pôsobili, pripomenula AFP.
EÚ zase tento rok zakázala distribúciu ruských štátnych médií, ako je Ria Novosti a denníky Izvestija a Rossijskaja Gazeta, pričom ich obvinila zo šírenia propagandy a uvalila na ne sankcie. Moskva v odvete zakázala prístup k vysielacím zdrojom desiatok médií z európskych krajín.