Závažné následky
O tomto probléme sa v aliancii hovorí už mesiace. Niektoré štáty otvorene označujú taktiku Moskvy za terorizmus.
„Čo ma naozaj znepokojuje, je, že jeden z týchto útokov, môže mať závažné následky,“ uviedol Appathurai, ktorý má v NATO na starosti inovácie, hybridné hrozby a kyberbezpečnosť. „Určite ich môžeme napočítať desiatky. Určite je ich až do 100. A potom je tu aj veľa zmarených plánov,“ pripomenul zástupca aliancie incidenty zaznamenané od veľkej ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú šéf Kremľa Vladimir Putin spustil 24. februára 2022 a ktorá si vyžiadala už desaťtisíce obetí.
Appathurai priznal, že aliancia na akcie Moskvy zatiaľ nenašla žiadnu primeranú odpoveď. „Tak trochu sme si na to zvykli. A to je veľmi nebezpečné,“ prirovnal prístup NATO k tomu, čo sa deje k variacej sa žabe, ktorá si neuvedomuje, že voda, v ktorej sedí, je čoraz teplejšia.
Nie všetky podozrivé sabotáže sa dajú jednoducho pripísať Rusku. Krajiny ako Poľsko však už rozbili sieť prokremeľských agentov. Pravda sa ešte v júli na summite NATO vo Washingtone ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) opýtala, či Slovensko vyhodnocuje ruské hrozby. V tom čase prenikla na verejnosť informácia, že Moskva plánovala atentát na Armina Pappergera, šéfa zbrojovky Rheinmetal, ktorá dodáva zbrane aj Ukrajine.
„Postupujeme podľa určitej analýzy rizík. Na to máme spravodajské služby, ktoré vyhodnocujú jednotlivé podnety a podľa toho prijímajú adekvátne bezpečnostné opatrenia. Myslím si, že rôzne náznaky a informácie v súvislosti s určitými sabotážami sme zachytili aj v našom okolí. A aj sme ich riešili a snažíme sa im predchádzať,“ reagoval Kaliňák.
Podľa verejnej časti správy Slovenskej informačnej služby (SIS) nebola roku 2023 zaznamenaná zo strany ruských služieb realizácia agresívnych špeciálnych operácií ako napríklad likvidačných misií či sabotáží.
Inde však Rusku pripisujú ničenie podmorských káblov, sabotáže proti budovám či dokonca umiestňovanie zápalných zariadení do nákladného priestoru lietadiel. Len náhodou sa zatiaľ nikomu nič nestalo. Rusko všetky obvinenia z vedenia hybridnej vojny proti Západu odmieta.
No ako informovala televízia Euronews, švédski opoziční sociálni demokrati žiadajú vládu, aby v rámci NATO aktivovala článok 4. Má to byť reakcia na sériu problémov s podmorskými káblami v Baltskom mori. Hoci v niektorých prípadoch išlo len o bežné nehody, viaceré štáty vyšetrujú zapojenie ruských a čínskych plavidiel.
Článok 4 zmluvy v rámci aliancie hovorí o konzultáciách členských krajín, ak by mohla byť ohrozená územná celistvosť, politická nezávislosť či bezpečnosť niektorého zo štátov organizácie. Švédska ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová pre televíziu SVT uviedla, že sa nedá vylúčiť, že sa Štokholm obráti na partnerov v NATO.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte v piatok minulý týždeň oznámil, že aliancia posilní hliadky v Baltskom mori. Fínski vyšetrovatelia momentálne pracujú na tom, aby zistili, či loď Eagle S poškodila podmorský elektrický kábel Estlink 2, ktorý spája Fínsko a Estónsko. Helsinki plavidlo, ktoré smerovalo z ruského prístavu Usť-Luga do Turecka, zadržali. Existuje podozrenie, že Eagle S je súčasťou tieňovej flotily, ktorú Moskva využíva na obchádzanie západných sankcií. Podľa portálu Lloyd's List, ktorý sa špecializuje na námornú dopravu, bolo na palube sledovacie zariadenie a jedného z členov posádky sa nepodarilo identifikovať ako námorníka.
Hoci stále sú to v prvom rade útoky na infraštruktúru, západné tajné služby už pred niekoľkými mesiacmi varovali, že Rusko neberie do úvahy možné civilné obete. A, ako dokazuje spomenutý prípad Armina Pappergera, na muške môže mať takmer každého.

Že Rusom nezáleží na tom, čo spôsobia, sa už roku 2018 mohla presvedčiť Británia. Vtedy sa agenti Moskvy pokúsili v Salisbury zavraždiť bývalého dôstojníka vojenskej spravodajskej služby Sergeja Skripaľa a jeho dcéru Juliu. Tí síce útok novičkom prežili, ale náhodnou obeťou sa stala Dawn Sturgessová.
Aj na tento prípad v súvislosti s ruskými sabotážami upozornil pre Sky News Appathurai. „Existuje reálna šanca, že jeden z týchto útokov spôsobí značné počty obetí alebo výrazné ekonomické škody,“ zdôraznil.
Ukrajina potrebuje na boj s Ruskom zbrane zo Západu. Prichádzajú húfnice, tanky, protivzdušné systémy či drony.
Podpora pre Ukrajinu
Do akej miery teda expertov znepokojuje možnosť útoku Ruska na územie NATO?
„Je to otázka významu slova útok. Ak by sme diskutovali o konvenčnom vpáde na územie spojencov alebo o masívnom zásahu nejakých fyzických cieľov, tak to považujem za dosť nepravdepodobný scenár, aj keď niektoré incidenty nemožno vylúčiť. Zároveň Rusi už roky vykonávajú akcie a operácie, ktoré nie sú na úrovni fyzickej vojny. Zamerali sa najmä informačnú a komunikačnú oblasť, sabotáže, zneužívanie migrantov, podpaľačstvo a dokonca aj na teroristické útoky, na ktoré si niekoho najali. Pravdepodobne to bude eskalovať. Ale toto je tvár Putinových vojen,“ reagoval pre Pravdu expert na európsku bezpečnosť Artur Gruszczak z Jagelovskej univerzity v Krakove.
„Čo bráni Rusku v útoku na NATO, je Ukrajina. Nemám veľké obavy z toho, čo by Moskva mohla urobiť proti Západu, kým Kremeľ míňa všetky svoje zdroje na inváziu. Ale nemáme žiadny skutočný plán, ktorým by sme pomohli Ukrajine poraziť Rusko. V strednodobom až dlhodobom horizonte to znamená, že keď Kyjev dostatočne nepodporíme, frontové línie sa dramaticky posunú a útok proti aliancii sa stane pravdepodobnejším,“ povedala pre Pravdu Iulia-Sabina Jojaová, odborníčka na medzinárodnú bezpečnosť z Inštitútu Blízkeho východu vo Washingtone.
Samozrejme, podpora pre Ukrajinu môže viesť k nárastu sabotážnych akcií proti NATO zo strany Ruska. Aliancia preto hľadá spôsob, ako pomôcť Kyjevu, odradiť Moskvu od hybridných útokov, ale zároveň v prípade potreby deeskalovať napätú situáciu. Appathurai uviedol, že to bude otázka pre lídrov krajín NATO na summite, ktorý sa bude konať v júni v Haagu.

Určite však bude pre alianciu veľmi zložité nájsť spoločný prístup k akciám Moskvy. Pobaltské krajiny, Poľsko, ale aj severské štáty vnímajú agresívne Rusko ako existenčnú hrozbu, no predstavitelia Slovenska či Maďarska sa väčšej kritike Putina vyhýbajú. Premiér Robert Fico (Smer) aj v po predvianočnej návšteve Kremľa hovoril, že po vojne chce štandardné vzťahy s Moskvou.
A veľkou neznámou je, aký bude prístup republikána Donalda Trumpa k Rusku, ale aj k spojencom. Do Bieleho domu nastúpi populistický miliardár už 20. januára.
Dá Trump na Ukrajine Putinovi zelenú, len aby dosiahol akýkoľvek mier, hoci bude nevýhodný pre Kyjev, alebo vytýči pre šéfa Kremľa červené čiary? A bude tlačiť na aliančné krajiny, aby urobili, čo mu vidia na očiach, inak NATO oslabí, alebo sa bude usilovať zachovať transatlantickú spoluprácu? Od odpovedí na tieto otázky bude závisieť bezpečnosť Európy.