Napoludnie dňa 20. januára sa miliardár Trump opäť stane americkým prezidentom. V Bielom dome už pôsobil v rokoch 2017 až 2021. Do Oválnej pracovne sa vráti, keďže vlani 5. novembra v prezidentských voľbách porazil demokratku Kamalu Harrisovú.
Trump vyhral napriek radikálnej rétorike proti politickým oponentom, sľubom, že vyhostí migrantov, a šíreniu konšpirácií. Veď doteraz neuznal, že roku 2020 voľby prehral, a jeho vyjadrenie viedli k tomu, že 6. januára 2021 sfanatizovaný dav stúpencov republikána zaútočil na Kongres.
„Považujem Trumpa za existenčnú hrozbu pre americkú demokraciu,“ povedal ešte pred prezidentskými voľbami pre Pravdu Tom Nichols, bývalý republikán a komentátor magazínu The Atlantic.
Čítajte viac Exrepublikán: Trumpov prevrat? Rozpad demokracie v USA môže byť postupný
Bude sa však Trump skutočne usilovať vládnuť ako autokrat? Bude ho v tom podporovať jeho Republikánska strana, ktorá bude ovládať obe komory Kongresu? Dohodne sa Trump so šéfom Kremľa Vladimirom Putinom a spečatia osud Ukrajiny? Bude sa americký prezident usilovať oslabiť NATO a vzťahy s Európou?
„Trump nemá nejakú jasnú a ustálenú politickú agendu, ktorú by chcel presadiť prostredníctvom série koordinovaných krokov. O veci sa nezaujíma a je nekompetentný. Takže to nás možno zachráni. A azda aj to, že hoci sa Trump rád hrá na zloducha, chce byť milovaný, najmä teraz, keď sa už po tretí raz prezidentom nemôže stať,“ vyhlásil po voľbách pre Pravdu Seth Cotlar, expert na politickú históriu Ameriky z Willamette University v Oregone.
Čítajte viac Vznik fašistického režimu v USA? Trump sa rád hrá na zloducha, ale chce byť milovaný, myslí si historik
Nemecko čakajú predčasné voľby
Už 23. februára budú Nemci rozhodovať o ďalšom osude svojej krajiny. Bývalá „semaforová vláda“ sa rozpadla začiatkom novembra minulého roka, keď spolkový kancelár Olaf Scholz odvolal ministra financií Christiana Lindnera zo Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Spolu s ním kabinet opustili ďalší dvaja liberáli, následkom čoho Scholzovi sociálni demokrati (SPD) a Zelení stratili väčšinu v Spolkovom sneme, kde neuspeli ani pri hlasovaní o dôvere. Prezident Frank-Walter Steinmeier preto rozpustil Bundestag a vyhlásil predčasné voľby.
Čítajte viac Bude rok 2025 v znamení konfliktu NATO verzus Moskva? Ruské sabotáže môžu zabíjať, tvrdí predstaviteľ aliancie
Z posledného prieskumu INSA vyplýva, že kresťanskí demokrati CDU/CSU by získali 31 percent hlasov, krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) 19,5 %, SPD 16 %, Zelení 12,5 %, Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) 8 % a FDP 5 %. Do úvahy prichádzajú dva povolebné scenáre: koalícia CDU/CSU a SPD alebo vláda zložená z CDU/CSU, zo Zelených a z FDP.
Od volieb sa očakáva nastavenie nového kurzu v politike a ekonomike, ktorá už dva roky stagnuje. Budúca vláda rozhodne, ako sa Nemecko postaví k oživeniu hospodárstva, azylovej politike, ale aj k tzv. Green Dealu.
Poliaci rozhodnú o prezidentovi
V máji si naši severní susedia budú vyberať prezidenta. „Pre Poliakov to budú najdôležitejšie voľby od pádu komunizmu v roku 1989,“ uviedol pre portál Euractiv analytik Mirosław Oczkoś. Občania totiž rozhodnú, či celú moc v štáte zveria koalícii premiéra Donalda Tuska.
Čítajte viac Predstaviteľ eurokomisie: Slovensko nebude suverénne, keď sa odpojí od únie a pridá sa k Rusku
Osem rokov vládla v krajine konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS), ktorej politiku určoval Jaroslaw Kaczyński. Za ten čas si Poľsko vyslúžilo ostrú kritiku EÚ za to, ako postupovalo v oblasti justície, slobody prejavu či práva sexuálnych menšín. Keď sa v roku 2023 ujala moci Tuskova vláda, situácia sa zmenila.
Jediný, kto jej reformám bráni, je prezident Andrzej Duda, nominant PiS. Jeho druhé funkčné obdobie sa však končí, a tak ho koalícia môže nahradiť Rafałom Trzaskowskim, primátorom Varšavy. Podľa prieskumov má väčšiu podporu ako nominant PiS historik Karol Nawrocki.
Babiš sa zrejme vráti k moci
Objaví sa v sídle českej vlády po štyroch rokoch rovnaký premiér? Je to pravdepodobné. Prieskumy verejnej mienky už dlhší čas naznačujú, že víťazom volieb do Poslaneckej snemovne sa stane opozičné hnutie ANO. Znamenalo by to, že novú vládu by zostavil jeho líder Andrej Babiš, ktorý bol pri moci od decembra 2017 do konca roku 2021. Hlasovať sa bude niekedy na jeseň 2025, presný termín určí prezident Petr Pavel.
Čítajte viac Rumuni by si asi zvolili aj (proruského) robota, myslí si expertka
Babišovo hnutie si udržiava výrazný náskok: volebné preferencie ANO sa pohybujú nad úrovňou 30 percent. V poradí druhí by boli občianski demokrati súčasného premiéra Petra Fialu so ziskom okolo 15 percent hlasov.
Víťaz volieb je už teraz viac-menej istý, ale môže čeliť zložitej výzve nájsť koaličných partnerov. Nikto zo súčasnej vlády nateraz nepripúšťa povolebnú spoluprácu s Babišom. Na druhej strane si Babiš nevie predstaviť vládnuť s extrémistami Tomia Okamuru, ktorí by radi videli Česko odchádzať z Európskej únie. Ani ďalšie opozičné strany, ktoré by sa dostali do snemovne, nie sú z pohľadu ANO ideálne (napríklad komunisti). Nedá sa vylúčiť, že Babišova vláda by bola menšinová, fungujúca vďaka tichej podpore niekoľkých menších strán.