Ktoré hlavné politické trendy ovplyvnia rok 2025?
Pre mňa je najdôležitejším politickým trendom to, čo by som opísal ako destabilizáciu demokratického voliča. Problémy s fungovaním politických inštitúcií vidíme v Nemecku, USA, Belgicku a v mnohých iných krajinách. Ale nie je to preto, že sú tieto ústavné štruktúry zle nastavené. Problémom je, že ľudia, ktorých do týchto inštitúcií zvolili, aby ich spravovali, nie sú schopní vzájomne spolupracovať. Konajú tak vedome, alebo aj nevedome. Otázkou je, prečo voliči hlasujú za politikov, ktorí nechcú, aby vlády fungovali. Kým nebudeme schopní na to nejakým spôsobom odpovedať, bude to mať vplyv na demokraciu. Podľa mňa sú ľudia momentálne na rôznych úrovniach veľmi nespokojní s demokraciou. Neznamená to, že sú v teoretickej rovine proti nej. Ale v realite sú veľmi nespokojní so spôsobom fungovania demokracie. Takže im nevadí, keď vidia, že do inštitúcií prichádzajú politici, ktorí chcú veci pokaziť.
No demokratická destabilizácia môže dokonca viesť ku kolapsu systému. A to aj v prípade, že ľudia samotnú demokraciu neodmietajú.
Myslím si, že máte pravdu. Najmä, keď ľudia žiadajú, aby inštitúcie boli efektívne, hoci by to bolo na úkor ich demokratickej reprezentatívnosti. Roku 2010 získal Fidesz Viktora Orbána v Maďarsku 52 percent hlasov. Očividne za tým bola nespokojnosť s osemročnou vládou socialistov. Voliči teda hlasovali za Orbána, ktorý potom nasmeroval fungujúcu demokraciu k inému druhu politického usporiadania. Existujú dôvody na obavy, že niečo podobné sa môže stať v Spojených štátoch. A asi by sme sa mohli rozprávať aj o Slovensku. Robert Fico nemá ústavnú väčšinu, ale sú aj iné spôsoby, ako meniť fungovanie demokracie. V neposlednom rade k nim patrí výrazné obmedzovanie médií. Musíme si dávať veľký pozor.
Vládnucim stranám sa vo voľbách roku 2024 zvyčajne nedarilo. Bude to tak aj v roku 2025? Predpokladám, že áno. Od roku 2008 v USA v prezidentských voľbách vždy uspela strana, ktorá nebola pri moci. Neplatí to iba pre rok 2012. Voliči odchádzajú od vládnucich strán a hlasujú pre opozíciu. Ale sú aj výnimky. Roku 2022 krajne pravicovému hnutiu Bratia Talianska výrazne narástla podpora. No v Európskom parlamente zostala Európska ľudová strana (EPP) ústrednou politickou silou. Čiže áno, vládnuce subjekty strácajú, ale nie vždy. Je zložité povedať, prečo je to tak. Pravdepodobne to má niečo spoločné s tým, ako sa voličská priazeň takpovediac prelieva, čo je súčasť destabilizácie, o ktorej sme už hovorili. Samozrejme, v minulosti hlasujúci tiež menili politické strany. No teraz sme svedkami trendu, že sa do demokratického systému vracia časť ľudí, ktorí naň predtým zanevreli. Víťazstvo Donalda Trumpa v Spojených štátoch bolo založené aj na tom, že bol veľmi úspešný pri oslovovaní ľudí, ktorí sa politike dlhodobo vyhýbali. Na druhej strane už spomenutí európski ľudovci svoj výsledok založili na tom, že dokázali zmobilizovať svoju tradičnú volebnú základňu. Je však dosť možné, že o päť rokov bude mať EPP väčší problém, hoci nechcem robiť nejaké zásadné predpovede.
Je trendom to, že sa voliči posunuli viac k pravici?
Uvažujem nad tým, či je to naozaj tak. Voliči hľadajú alternatívy k tradičným stranám a teda sa presúvajú, nazvime to, k extrému. A potom to vyvoláva najrôznejšie komplikované otázky, kedy je normálne považovať tieto extrémistické strany za hlavný prúd v novom politickom systéme, takpovediac v novom normále. Problémom je, že máme ľavicovo-pravicovú optiku, ktorá sa ale už v politike nedá aplikovať tak ako kedysi. Niekedy sme vnímali pravicu z ekonomického hľadiska. Teraz o nej hovoríme viac prostredníctvom kultúrnych pojmov. Kedysi sa dalo o pravici povedať, že bola konzervatívnejšia. Teraz vyzerá radikálnejšie. V skutočnosti chce veci zmeniť, alebo chce, aby vyzerali tak ako v minulosti, ktorá vychádza z jej predstáv. Myslím si, že je to oveľa komplikovanejší problém, ako by naznačoval len nejaký politický posun vpravo. Ako som povedal, ide aj o protest proti mainstreamu, ale ten sa prejavuje mnohými spôsobmi a mení sa to aj v závislosti od inštitucionálneho rámca jednotlivých krajín.
Spomenuli ste niekoľko západných štátov, ale tiež Maďarsko či Slovensko. Nechcem teraz hádzať všetko do jedného vreca a, samozrejme, existujú rozdiely medzi fungovaním politiky v Portugalsku či Španielsku a tým, ako je to napríklad v pobaltských štátoch. No keď hovoríme o trendoch, vnímate Európsku úniu ako jeden politický priestor?
Správne ste pripomenuli, že medzi jednotlivými krajinami existujú rozdiely. Tie sa týkajú aj toho, ako majú historicky nastavené politické inštitúcie. Boli doby, keď sme mohli hovoriť, že stredná a východná Európa poznala len život za komunizmu. A že Západ má dlhodobejšiu skúsenosť s demokraciou. Teraz si však myslím, že sme na tom takmer všetci rovnako. Dospelí voliči v podstate všade strávili väčšinu svojho života v demokracii aj so všetkým dobrým či zlým, čo z toho vyplýva. V tomto kontexte nevnímam nejaký obrovský rozdiel medzi východom a západom. Áno, ako hovorím, nastavenie inštitúcií sa môže líšiť, ale inak Európa tvorí jeden veľký politický priestor.
Čítajte viac Rumuni by si asi zvolili aj (proruského) robota, myslí si expertka
V niektorých krajinách sa však dejú bezprecedentné veci. V Rumunsku ústavný súd rozhodol o zrušení prezidentských volieb. A hoci je to založené na skutočných dôkazoch o zahraničnom vplyve, takýto postup justície označujú kritici za extrémne opatrenie. Ako to vnímate?
Je to dosť extrémne. Vyzerá to tak, že časť voličov bola zmanipulovaná, ale nemyslím si, že ľudia v USA či vo Francúzsku sú voči niečomu takému imúnni. Rumunsko na to zatlačilo prostredníctvom súdnej moci. Nie som si celkom istý, či je to práve najlepší nápad. Som presvedčený, že by sa mi vzhľadom na jeho verejné vyhlásenia nepáčilo, keby sa stal prezidentom Calin Georgescu (rumunského politika označujú za krajne pravicového a proruského, pozn. red.). No rozhodli by o tom voliči. Teraz je dôležité, aby Rumunsko ukázalo, ako zmení informačné prostredie. Bukurešť hovorí, že voľby nenáležite a zásadne ovplyvnili zahraniční agenti prostredníctvom manipulácie cez TikTok a iné sociálne siete. Keď preto musí byť nové hlasovanie, chcem vedieť, čo urobia rumunské úrady, aby sa to už neopakovalo. A nehovorím to preto, že musíme Rumunom povedať niečo o demokracii. Nie. Vravím to preto, že všetci čelíme rovnakej hrozbe. Pozrite sa na Spojené štáty. Problémom môže byť naturalizovaný Juhoafričan Elon Musk, ktorý ovláda sociálne siete a mení výsledok prezidentských volieb. Je to extrémny prípad, ale vystavení sme tomu všetci.
Mnohí pozorovatelia považujú súčasný stav sveta za najnebezpečnejší od čias studenej vojny. Ako to vidíte vy? Ste trochu optimistickejší?
Svet bol vždy nebezpečným miestom a každý rok zomiera veľa ľudí. Od konca studenej vojny sme boli svedkami brutálnych občianskych vojen v Juhoslávii. Sledovali sme hrozné genocídy v regióne Veľkých jazier v Afrike. Videli sme neuveriteľné násilie, ktoré Rusko spôsobilo v Čečensku v 90. rokoch. Mali sme prvú vojnu v Perzskom zálive, ktorá viedla aj k druhej. Rozdiel momentálne spočíva v tom, že sme bližšie k scenáru násilného konfliktu medzi Ruskom, USA a Čínou. Naozaj by sme sa museli vrátiť do studenej vojny, aby sme našli obdobne nebezpečnú situáciu. Hoci podľa mňa to bolo vtedy ešte horšie. Samozrejme, to nie je žiadna útecha. Vzťahy by nemali byť také napäté a nie som si istý, či sa to dá zmeniť.
Čítajte viac Predstaviteľ eurokomisie: Slovensko nebude suverénne, keď sa odpojí od únie a pridá sa k Rusku
Riaditeľ rusko-euroázijského programu v think-tanku Chatham House James Nixey napísal, že v roku 2025 je možné, až ak Západ bude zameriavať politiku iba na to, aby udržal Ukrajinu vo vojne, namiesto toho, aby jej pomohol vyhrať, privedie to Kyjev – a teda aj západný svet – na pokraj porážky. Vnímal by zvyšok sveta víťazstvo Ruska ako prehru Západu, a aké to môže mať dôsledky?
Zvyšok sveta už teraz vníma vojnu na Ukrajine inak ako Európa a USA. Tento fakt musíme akceptovať. Myslím si, že zvyšok sveta by rád videl porážku Európy a Spojených štátov na Ukrajine, nech si pod tým predstavíme čokoľvek. Nepáči sa mu totiž spôsob, akým sa správajú k ostatným. V tomto zmysle zvyšok sveta oceňuje, že Moskva stojí proti Západu. Je to problém, ktorým sa musíme zaoberať. Musím si položiť otázku, prečo by niekto chcel vidieť, ako Rusko takýmto spôsobom odporuje Západu a prečo si vie niekto predstaviť, že o územnej suverenite na Ukrajine by sa malo rozhodovať v Kremli. O tomto sa musíme otvorene rozprávať s kolegami v iným častiach sveta. Hovorme o tom, že prehra Ukrajiny by znamenala, že je možné zneužiť normy medzinárodného systému. Ale ten je zložité vysvetliť, najmä keď si všetci ostatní na svete myslia, že pravidlá sú upravené v prospech Európy a Spojených štátov na úkor ostatných účastníkov.
Čítajte viac Dva scenáre pre Kyjev: čaká Ukrajinu temný rok 2025?
Už sme spomenuli Donalda Trumpa. Magazín Time ho vybral za osobnosť roka 2024. Zaslúži si to?
Time chce, aby sa magazín predával. Jeho majitelia vedia, že Trumpovi priaznivci si časopis kúpia. Budú to vnímať ako potvrdenie toho, že majú pravdu a vyhrali. A áno, odporcovia republikána si magazín kúpia tiež, aby sa naň mohli vykričať. Takže v tomto zmysle je to oprávnený výber. Je však Trump najdôležitejšia osoba s pozitívnym vplyvom, ktorú máme? Nie je. Myslím si, že je veľa vecí, pri ktorých sa dá s novozvoleným prezidentom nesúhlasiť. Nepokladám za dobrý nápad, že Trumpa budeme oslavovať tak, že ho vyberieme za osobnosť roka.
Je niekto, koho by ste chceli spomenúť ako svoju osobnosť roka?
Nerád by som niečo opakoval, ale musím povedať, že na zozname by mal byť ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Áno, má doma kontroverzie a robí aj problematické veci. No dokázal udržať pokope štát a Ukrajina bojuje oveľa dlhšie, ako mnohí očakávali. Zelenskyj to zvláda napriek neuveriteľnej nepriazni osudu. Dúfam, že jedného dňa sa Ukrajinci vrátia k volebným urnám a rozhodnú sa, či ho chcú vyhodiť a byť normálnou európskou krajinou aj tým, že odmietnu vládnucich predstaviteľov. Ale myslím si, že bez Zelenského líderstva by nemohli dúfať, že takú príležitosť ešte dostanú. Je zložité si predstaviť, že by v súčasnej situácii na jeho miesto nastúpil niekto iný. Preto by som Zelenského vybral zo osobnosť roka.
Čítajte viac Applebaumová: Slovensko bude mať obrovský problém, keď Rusko na Ukrajine zvíťazí
Je niekto, koho by ste označili za politického porazeného roka?
Nechcel by som hovoriť o víťazoch a porazených. Ale ak je niekto, kto ma z politického hľadiska znepokojuje, tak je to Elon Musk. Je to preto, lebo svoje neuveriteľné bohatstvo a kontrolu nad sociálnou sieťou X, teda bývalým Twitterom, použil tak, aby ovplyvnil demokratický proces. Spravil to spôsobom, ktorý je jednoznačne zlý pre odolnosť americkej demokracie. Môžeme povedať, že to bolo legálne. Ale všetko, čo Musk urobil, naznačuje, že potrebujeme lepšie zákony o financovaní kampaní, ako máme teraz. Neexistuje dôvod, aby niekto mohol dať toľko peňazí preferovanému kandidátovi, a aby mal taký veľký vplyv na volebný proces. A ešte horšie je, ako sa Musk vyhráža členom Kongresu, že keď neurobia, čo chce, podporí v ďalších voľbách ich konkurentov. Je to výnimočná situácia. Nemôžete mať demokraciu, ktorá funguje týmto spôsobom. Nehovorím, že by sme mali dať Muska za mreže, alebo by sme mu mali zobrať peniaze. Nech je kýmkoľvek, kým chce byť. Ale vravím, že náš demokratický proces musíme chrániť pred takým zásadným vplyvom, ako má Musk.
Keď sa vrátim k tomu, o čom sme už hovorili, a mimoriadne to zveličím, asi by som nebol prekvapený, keby rumunský ústavný súd zrušil výsledky prezidentských volieb v USA v prípade, že by mal vyhodnotiť vplyv Elona Muska.
Asi je to tak. Ale keby sa niekto pokúsil zrušiť tieto voľby, USA by zažili revolúciu. Musíme však riešiť, prečo v rámci amerického politického systému vládne takéto napätie. Úplne s vami súhlasím, keď naznačujete, že vonkajšie vplyvy vyvolávajú otázky, pri ktorých by som bol rád, keby sme sa nimi v kontexte americkej politiky nemuseli zaoberať.
