Pred vpádom ruských vojakov mohli ukrajinskí duchovní využívať náhradnú vojenskú službu. Po vyhlásení vojnového stavu však táto možnosť oficiálne prestala fungovať. Mobilizácia sa začala vzťahovať na všetkých mužov do 60 rokov. Je pochopiteľné, že členovia vojenských komisariátov uprednostňovali iných brancov, ako sú cirkevní hodnostári, keď posielali povolávacie rozkazy, no teoreticky mohli rukovať aj oni. Na jeden prípad s justičnou dohrou poukázal server Fakt, keď jeden muž v roku 2023 odmietol vstúpiť do ozbrojených síl (zdôvodnil to náboženským presvedčením, pričom zdôraznil, že chce byť verný Božiemu slovu): „Odvolací súd mu zmiernil trest z jedného roka nepodmienečne na 365 dní podmienečného odňatia slobody."
V príslušnom centrálnom registri musia mať v poriadku osobné údaje všetci bez výnimky. Vrátane hlavy Ukrajinskej grécko-katolíckej cirkvi Svjatoslava Ševčuka. „Obnovil som svoje údaje a dostal som potrebné vojenské dokumenty, aby som ich v prípade žiadosti mohol predložiť. Aj kňazov totiž zastavujú a preverujú ich doklady," poznamenal v rozhovore pre stanicu Rádio Sloboda. Potvrdil pritom, že doteraz neexistoval mechanizmus, ktorý by explicitne umožňoval oslobodiť kňazov od vstupu do ozbrojených síl.
Pred niekoľkými dňami vláda v Kyjeve rozhodla, že mobilizácia sa nevzťahuje na všetkých duchovných. Vo vydanom nariadení spresnila, že podrobnosti stanoví Štátna služba Ukrajiny pre etnickú politiku a slobodu svedomia. Vláda fakticky zaradila duchovenstvo medzi kritickú infraštruktúru. Do nej spadajú pracovníci v oblastiach, ktoré sú označované za nevyhnutné pre chod štátu (napríklad zamestnanci zbrojoviek).
Udelenie výnimky v prípade mobilizácie je podmienené viacerými faktormi. Napríklad aj výškou príjmu (nepriamo je to opatrenia zamerané proti práci načierno, prípadne proti vyplácaniu minimálnej mzdy v kombinácii s nezdanenými peniazmi do ruky). „Vláda rozhodla, že na kňazov sa nebude vzťahovať požiadavka, aby mesačne zarábali najmenej 20-tisíc hrivien, ako je to pri výnimkách u pracovníkov v kritickej infraštruktúre," podotkol server RBK-Ukrajina. V prepočte je to 460 eur. V jednotlivých cirkvách sa zároveň nebude uplatňovať pravidlo, že výnimku môže využiť maximálne polovica zamestnancov, ako je to v prípade mnohých firiem.
Medzi hlavné cirkvi na Ukrajine patria tri (uvádzame ich podľa oficiálnych názvov): Ukrajinská grécko-katolícka cirkev, Pravoslávna cirkev Ukrajiny a Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu (len posledná menovaná má podľa RBK-Ukrajina až 12,5-tisíca duchovných).

Redaktori serveru Informátor oslovili úrady so žiadosťou, aby konkretizovali podobu výnimiek vo vzťahu k duchovenstvu. Z reakcie vyplynulo, že zoznam cirkví vypracuje zmienená Štátna služba Ukrajiny pre etnickú politiku a slobodu svedomia. Formálne sa teda ešte teraz výnimka netýka ani jedného kňaza, treba si počkať na rozhodnutie tohto úradu. Dá sa však očakávať, že pôjde o všetky štátom uznávané cirkvi. Za zmienku však stojí Ukrajinská pravoslávna cirkev Moskovského patriarchátu. Parlament totiž v auguste 2024 prijal návrh zákona o ochrane ústavného zriadenia v oblasti činnosti náboženských organizácií. Dal im lehotu deväť mesiacov na to, aby prerušili styky so svojou cirkevnou centrálou v zahraničí.
Kňazi v ukrajinských ozbrojených silách pôsobia, no slúžia ako vojenskí kapláni. Konstantyn Cholodov, ktorý ich má v agende na ministerstve obrany, v máji minulého roku pre RBK-Ukrajina povedal, že ich je v armáde približne 350. „Poznám medzi nimi aj dve ženy, môže ich byť však viac," poznamenal. Cholodov poukázal na to, že armáda by potrebovala až okolo 800 kaplánov. Chápe však, že veľa kňazov nechce odísť preč od svojich veriacich. Niektorí by možno aj išli, ale zvlásť v oblastiach na vidieku, kde jeden kňaz odbavuje bohoslužby vo viacerých obciach, je ťažko predstaviteľné, že duchovný vymení poslanie kazateľa v kostoloch za kresťanskú pastiersku činnosť medzi vojakmi.