1048. deň: Zelenskyj: V Kurskej oblasti už zomrelo 15-tisíc ruských vojakov. Moskva viní Kyjev z útoku na Záporožskú elektráreň

Čítajte viac 1047. deň: Ukrajinci spustili pri Kursku nečakanú protiofenzívu. Napadli Rusov z viacerých strán

21:26 Pri bojoch v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda vpadla presne pred piatimi mesiacmi, zomrelo okolo 15-tisíc ruských vojakov. Povedal to v pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého sa Kyjevu podarilo vytvoriť v oblasti nárazníkovú zónu a prinútiť Moskvu presunúť tam sily, ktoré jej chýbajú na útoky na ukrajinskom území.

Ukrajina podľa Zelenského od augusta vyradila v Kurskej oblasti z boja 38-tisíc ruských vojakov, z ktorých uvedený počet zomrel. Tvrdenie žiadnej zo strán nemožno v podmienkach vojny nezávisle overiť.

„Dôležité je, že okupanti nemôžu v súčasnosti nasmerovať všetky tieto sily do iných regiónov, najmä do Doneckej, Sumskej, Charkovskej a Záporožskej oblasti,“ vyhlásil Zelenskyj po schôdzke s najvyšším velením ukrajinskej armády.

Nezávislé médiá odhadujú, že Rusko v Kurskej oblasti nasadilo vyše 50-tisíc vojakov, viac ako 10-tisíc ich od novembra poslala Severná Kórea. Zelenskyj pred dvoma týždňami uviedol, že Severokórejčanov zomrelo už viac ako 3-tisíc.

Ukrajinská armáda v nedeľu začala v Kurskej oblasti novú ofenzívu, ktorou sa ruská strana zrejme stále snaží zastaviť. Kyjev sa podľa niektorých pozorovateľov pokúša vyťažiť čo najviac ruských jednotiek v čase, keď čelia postupujúcej ruskej ofenzíve smerom na kľúčové mesto Pokrovsk v Doneckej oblasti.

Obe strany sa podľa médií snažia docieliť územných ziskov dva týždne pred nástupom amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý opakuje, že prinúti Ukrajinu aj Rusko k ukončeniu bojov. (čtk)

19:36 Rusko v pondelok obvinilo Kyjev z útoku na Záporožskú jadrovú elektráreň, ktorú už takmer tri roky okupujú ruské sily. Pri útoku sa nikto nezranil a prítomné ruské zložky nehlásili ani žiadne škody.

Ukrajina podľa ruského ministerstva obrany na elektráreň a priľahlé mesto Enerhodar zaútočila ôsmimi dronmi. Všetky bezpilotné lietadlá údajne ruské sily zneškodnili. Jeden zo zničených dronov však explodoval a následne sa podľa ministerstva vznietil na streche výcvikového centra elektrárne.

Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu v Európe, obsadili ruské jednotky krátko po spustení celoplošnej invázie na Ukrajinu vo februári 2022. Ukrajina sa ju niekoľkokrát pokúsila oslobodiť, avšak neúspešne.

Kyjev a Moskva sa odvtedy pravidelne obviňujú z delostreleckých a dronových útokov na elektráreň, čo vyvoláva obavy z jadrovej havárie. Reaktory elektrárne sú vzhľadom na obavy o bezpečnosť v tzv. studenej odstávke už od roku 2022, naďalej však potrebujú chladenie. V areáli jadrového zariadeniu sa nachádzajú aj pozorovatelia z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. (dpa, tasr)

19:16 Česko podľa odhadu ministerstva financií splní za rok 2024 záväzok vydávať minimálne dve percentá HDP na obranu. V pondelok to uviedol český rezort obrany. Zároveň podotkol, že výdaje bude Severoatlantická aliancia posudzovať v druhom štvrťroku 2025.

„Po dvadsiatich rokoch splní Česká republika v roku 2024 záväzok vydávať minimálne dve percentá HDP na obranu. Na obranné výdaje štátu, teda nielen ministerstva obrany, ale aj ďalších inštitúcií, bolo celkovo vyčlenených 177,1 miliardy korún (približne sedem miliárd eur). Podarilo sa vyčerpať 166,8 miliardy (približne 6,6 miliárd eur), čo je 2,09 percenta HDP podľa makroekonomickej predikcie Ministerstva financií ČR z novembra 2024,“ uviedol rezort obrany.

Ten hospodáril s rozpočtom 164,3 miliardy korún, pričom vyčerpať sa mu podarilo 159 miliárd. Na financovanie strategických projektov ministerstvo vlani vydalo 42,3 miliardy korún. Samotný rezort tak podľa predikcie vyčerpal 1,99 percenta HDP.

Podľa českej ministerky obrany Jany Černochovej ide v porovnaní s rokom 2023 o viac než 1,5-násobné čerpanie. Pripisuje to opatreniam, ktoré boli prijaté na zvyšovanie efektivity. „Dosiahli sme to približne s rovnakým počtom obslužného personálu ako v roku 2015, keď bol rozpočet na investície pätnásťkrát nižší,“ podotkla.

Konečný výsledok bude známy až v priebehu druhého štvrťroka 2025, keď bude čerpanie obranných výdavkov vrátane ich uznania posudzovať NATO. Hodnotiť bude aj ich väzbu na aktuálne údaje o výške HDP pre rok 2024. Ministerstvo obrany preto upozornilo, že podiel vynaložených prostriedkov sa môže zmeniť. (tasr)

18:26 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vyzval Ukrajinu, aby mala „realistické“ očakávania v súvislosti s územnými otázkami. Uviedol tiež, že nevidí „žiadne rýchle ukončenie“ takmer tri roky trvajúceho konfliktu na Ukrajine.

Čítajte viac Macron: Pri územných otázkach musí mať Ukrajina realistické očakávania

14:37 Policajti zaistili zvyšky meteorologického balóna s nápismi v azbuke, ktorý sa v piatok zrútil na severovýchode Poľska. Miestna polícia to uviedla pre agentúru PAP.

Balón sa zrútil pri obci Dabrowskie, asi 15 kilometrov juhovýchodne od mesta Elk. Agata Kulikowska de Nalecz z veliteľstva okresnej polície v Elku potvrdila, že trosky balóna našli v piatok ráno.

„Od zamestnanca lesného obvodu v obci Prostki sme dostali informáciu, že v lese v obci Dabrowskie našiel nezistený predmet,“ povedala Kulikowska. Podľa prvotného vyšetrovanie išlo o meteorologický balón používaný na meranie teploty a vlhkosti vzduchu. „Trosky sú zabezpečené na ďalšiu analýzu,“ povedala s tým, že niesli nápisy v azbuke. (pap, tasr)

Aj na niekoľkých ďalších miestach v regióne hraničiacom s ruskou Kaliningradskou enklávou sa našli v poslednom období zvyšky ďalších podobných predmetov. (tasr, pap)

12:08 V roku 2024 ruská armáda stíhala za odmietnutie bojovať na Ukrajine dvojnásobok vojakov v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Vyplýva to z údajov ruského nezávislého portálu Mediazona.

K súdom sa dostalo 10 308 prípadov odmietnutia výkonu služby, v roku 2023 to bolo 5 517 prípadov. Portál Mediazone tieto údaje zostavil podľa webových stránok posádkových a okresných vojenských súdov v rámci celého Ruska. Experti tento trend pripisujú nárastu nespokojnosti v armáde a odporu voči pokračujúcemu vojnovému konfliktu na Ukrajine.

Od začiatku ruskej invázie vojenské súdy riešili takmer 16-tisíc trestných vecí. Najčastejším trestným činom bolo opustenie služby bez úmyslu dezertovať známe pod anglickou skratkou AWOL (absent without leave).

Zo 14 182 prípadov na súde bolo vynesených 12 460 rozsudkov. Za tento čin ruský trestný zákonník určuje trest až 10 rokov vo väzení. Súdy uprednostnili podmienečné tresty, aby sa vojaci mohli vrátiť na frontové línie.

Za dezerciu hrozí až 15 rokov vo väzení a súdy vyniesli v 683 prípadoch 563 rozsudkov. V prípade „ľahšieho“ trestného činu neuposlúchnutie rozkazu s trestnou sadzbou dva až tri roky vo väzení súdy vyniesli 975 rozsudkov v 1 037 prípadoch.

V júli 2024 dosiahli vojenskí vyšetrovatelia rekord, keď za jediný mesiac podali na súdoch 1 076 žalôb. V júli pracovali s maximálnou rýchlosťou aj súdy – vyniesli 900 rozsudkov. Do konca roku 2024 vojenské súdy odsúdili 13 897 vojakov za „zločiny proti vojenskej službe“. (tasr, zona.media)

11:28 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj poskytol trojhodinový rozhovor americkému podcasterovi Lexovi Friedmanovi, ktorého rodina pochádza z Ukrajiny a v nedávnej minulosti spovedal tiež Donalda Trumpa či Elona Muska.

Zelenskyj, ktorý záznam rozhovoru zverejnil na svojom telegramovom konte, okomentoval ukrajinskú víziu spravodlivého mieru, dôvody ruskej agresie a pripravenosť spolupracovať s administratívou novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Čítajte viac Zelenskyj poskytol trojhodinový rozhovor. Hovoril o mieri, sankciách i voľbách. Putina nazval mamutom, ktorý sa bojí Trumpa

8:30 Ruské ministerstvo obrany v pondelok oznámilo dobytie východoukrajinského mesta Kurachove, ktoré sa nachádza v Doneckej oblasti. Informovala o tom ruská štátna tlačová agentúra TASS, zatiaľ čo Kyjev túto informáciu nepotvrdil. Ukrajinský server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na ukrajinské vojenské zdroje v pondelok ráno napísal, že ruské invázne jednotky útočia v Kurachove.

7:50 Spojené štáty sa domnievajú, že Rusko rozširuje spoluprácu so Severnou Kóreou (KĽDR) v oblasti vesmíru, a to výmenou za vyslanie vojakov do boja proti Ukrajine. V pondelok to na návšteve Južnej Kórey uviedol americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, uvádzajú agentúry AFP a Jonhap.

„KĽDR už dostáva ruské vojenské vojenské vybavenie a výcvik. Teraz máme dôvod domnievať sa, že Moskva má v úmysle poskytnúť Pchjongjangu pokročilú vesmírnu a satelitnú technológiu,“ povedal Blinken na tlačovej konferencii v Soule. Zopakoval tiež nedávne tvrdenie veľvyslankyne USA pri OSN o tom, že podľa Washingtonu Rusko „môže byť blízko“ oficiálnemu uznaniu Severnej Kórey ako jadrovej veľmoci.

Blinken spolu s juhokórejským rezortným kolegom Čcho Tche-julom odsúdil pondelkové odpálenie balistickej rakety KĽDR. Konštatoval, že ide o ďalšie porušenie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

7:50 Šéf americkej diplomacie Antony Blinken povedal, že pozícia Ukrajiny v ruskej pohraničnej Kurskej oblasti, kde Kyjev podľa Moskvy spustil novú protiofenzívu, je veľmi dôležitá pre prípadné budúce rokovania.

„Ich pozícia v Kurskej oblasti je dôležitá, pretože je to určite niečo, čo by sa odrazilo v akomkoľvek vyjednávaní, ku ktorému môže tento rok dôjsť,“ povedal Blinken.

Informácie o novom útoku prichádzajú v čase, keď sa obe strany snažia posilniť svoju pozíciu pred návratom zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu 20. januára. O ďalšej americkej podpore poskytovanej Kyjevu panuje neistota.

6:10 Bezpečnostné záruky pre Kyjev budú účinné len v prípade, že ich poskytnú Spojené štáty. V rozhovore v americkom podcaste Lexa Fridmana to povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý rovnako vyjadril nádej, že sa čoskoro po inaugurácii 20. januára stretne s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Zelenskyj v rozhovore ocenil zvoleného amerického prezidenta, ktorý sľúbil rýchle ukončenie vojny, hoci nevysvetlil ako. Ukrajina podľa Zelenského spolieha na to, že Trump prinúti Moskvu súhlasiť s trvalým mierom.

„Bez Spojených štátov bezpečnostné záruky nie sú možné. Myslím tým bezpečnostné záruky, ktoré môžu zabrániť ruskej agresii,“ povedal Zelenskyj. Ukrajinský prezident ďalej uviedol, že sa musí stretnúť s Trumpom pred stanovením postupu, ktorý zastaví Rusko. Do tohto procesu musia podľa Zelenského prehovoriť aj európske vlády. Potom môže Kyjev viesť priame rozhovory s ruskou stranou.

Takmer tri roky od vpádu Ruska na Ukrajinu vyvolalo zvolenie Trumpa nádej na diplomatické riešenie konfliktu, ale v Kyjeve tiež obavy, že rýchly mier bude za vysokú cenu, podotýka agentúra Reuters.

Zelenskyj využil trojhodinový rozhovor, ktorý bol v nedeľu večer zverejnený na portáli YouTube, na zopakovanie výzvy, aby sa Ukrajina stala členom NATO. Zdôraznil tiež, že prímerie bez bezpečnostných záruk pre Kyjev by Rusku len poskytlo čas na znovuvyzbrojenie pre nový útok.