Včera americký Kongres odobril víťazstvo republikána v prezidentských voľbách, v ktorých 5. novembra populistický miliardár porazil demokratku Kamalu Harrisovú. Hlasovanie amerických zákonodarcov sprevádzali vo Washingtone prísne bezpečnostné opatrenia. Bolo však v zásade pokojné, čo bol veľký rozdiel oproti tomu, čo sa dialo pred štyrmi rokmi. Vtedy dav sfanatizovaných Trumpových stúpencov na Kongres zaútočil a viacero ľudí zahynulo. Republikán doteraz šíri konšpirácie, že mu vraj roku 2020 ukradli výhru v súboji o Biely dom. V realite však vtedy vo voľbách zvíťazil demokrat Joe Biden.
Končiaci prezident Joe Biden čelil za milosť pre syna Huntera Biden kritike aj od vlastných podporovateľov. Šéfovia Bieleho domu však už v minulosti urobili podobné veci. Navyše novozvolený prezident Donald Trump naznačuje, že môže amnestovať ľudí, ktorí 6. januára 2021 zaútočili na Kongres a ktorým súdy vymerali tresty. Ako to vnímate?
Čo sa týka milosti pre Huntera Bidena, priznám sa, že na ňu nemám nejaký vyhranený názor. Z môjho pohľadu nie je veľmi dôležitá. Ako ste povedali, americkí prezidenti už v minulosti zneužili právomoc udelenia milosti. Nie som si však istá, či by som takto opísala aj Bidenovo rozhodnutie. Samozrejme, prezident tvrdí, že jeho syna obžalovali nespravodlivo, že ho prenasledovali, a všetko to bolo motivované politicky. Je pravdou, že rovnaké veci hovoria autoritárski politici. No vieme aj to, že keď sa takýto lídri chcú vyhnúť zodpovednosti, zákony sa usilujú využiť, aby sa mohli pomstiť, a aby mohli ľudí ovládať a zastrašovať. Mám pocit, že presne toto by sa stalo Hunterovi Bidenovi, keby jeho otec už nebol prezidentom. Myslím si, že v tomto prípade existujú oprávnené obavy, že keď Biden opustí Biely dom, pravdepodobne sa spustí plán, ako ísť po jeho synovi. Neviem však, či je milosť pre Huntera Bidena naozaj až taký veľký príbeh, hoci sa mu médiá obsažne venovali.
Objavili sa správy, že Biden zvažuje preventívne omilostiť prominentných kritikov Trumpa. Ak je to naozaj pravda, myslím si, že je to dôležitejšie ako udelenie milosti vlastnému synovi. Čiastočne sa to dá vnímať ako systematický pokus čeliť predpokladanému Trumpovmu úsiliu zneužiť štátnu moc proti politickým oponentom. Je to tak?
Vidím to tak. Myslím si, že tieto úvahy sú dôležitejšie ako milosť pre Huntera Bidena. Vychádzajú totiž z predpokladu, že Trump pôjde po svojich politických oponentoch, že má už spísaný zoznam nepriateľov. A republikán sľúbil, že to urobí a že na nich zaútočí. Ak ich Biden preventívne omilostí, bude to znamenať, že uznal, že Trump je nebezpečný práve týmto špecifickým spôsobom. Teda, že svoju moc použije autoritársky, aby prenasledoval politických oponentov, a že Biden verí, že týchto ľudí preto treba chrániť. Americká história ešte niečo také nezažila. Sme v situácii, keď existuje skutočná hrozba, o ktorej vieme, že americký prezident zneužije svoju moc. A deje sa to vo chvíli, keď Najvyšší súd povedal, že každý šéf Bieleho domu si v podstate môže robiť, čo chce, pokiaľ tvrdí, že ide o oficiálne rozhodnutie. Z hľadiska americkej ústavy to vyzerá veľmi nebezpečne.
Je Trump skutočne pripravený zneužiť ministerstvo spravodlivosti, FBI a ďalšie štátne inštitúcie na prenasledovanie politických protivníkov?
Je naozaj ťažké na to odpovedať. Je to súčasť problému, ktorý sa týka Trumpa. On miluje nejednoznačnosť hyperbolických vyhlásení, pri ktorých potom ľudia môžu povedať, že to, čo hovorí, by predsa nikdy neurobil a že len pre efekt preháňa. No minimálne do dôležitých pozícii nominoval ľudí, ktorí sú ochotní pustiť sa do prenasledovania politických protivníkov. Ich kvalifikácia, ak sa to dá tak nazvať, spočíva v tom, že sú neuveriteľne lojálni k Trumpovi a vidia svet a politiku rovnakým spôsobom ako on. Takže republikán ťaží z nejednoznačnosti a zo zveličovania a vďaka tomu nemôžeme predvídať, čo urobí. Fungovanie právneho štátu si vyžaduje jednoznačné pravidlá, ale vytváranie neistoty je autoritárska stratégia. Ide o to, aby si nikto nebol istý tým, čo sa stane, a aby sme sa báli. A na ľudí to pôsobí. Môžu uvažovať nad tým, či ich nová moc bude vnímať ako politických nepriateľov, rozmýšľať, čo by mali povedať, napísať alebo riešiť. Z toho sa aj pre novinárov vytvára atmosféra strachu a neistoty. Samozrejme, v nej autoritárske režimy prekvitajú.
Čítajte viac Pristane Trumpov Air Force One v Bratislave? Vysvetľuje analytik Pavol Demeš
Zdá sa, že minimálne do istej miery Trumpovi tento prístup funguje. Videli sme napríklad, ako po voľbách za novozvoleným prezidentom išli moderátori ľavicovejšie naladenej televízie MSNBC či ako republikána navštívil liberálny kanadský premiér Justin Trudeau. Vyzerá to tak, že sa vopred usilujú získať si Trumpovu priazeň.
Išli takpovediac pobozkať Trumpovi prsteň. On si to vyžaduje. Trump chce, aby ľudia ukázali, že sú mu lojálni a že uznávajú jeho moc nad nimi. Je to mimoriadne autoritársky spôsob uvažovania o práci prezidenta. Lebo šéf Bieleho domu je volený úradník, ktorý by sa mal riadiť ústavou a dodržiavať zásady právneho štátu. Je to pozícia, ktorú Trumpovi zverila verejnosť. On s ňou však zaobchádza, ako keby sa stal kráľom.
Povedzme, že sa Trump pokúsi využiť štátne inštitúcie proti svojim súperom. Ako to zvládne demokratický systém v USA?
Je to naozaj dôležitá otázka a rada by som na ňu poznala dobrú odpoveď. Ide však o to, že Republikánska strana teraz ovláda všetky tri zložky vlády.
Čítajte viac Lúpežní baróni v USA: vládu preberajú miliardári ako Musk. Zhodne sa s Trumpom?
Teda rátate s tým, že jej patrí aj Najvyšší súd?
Áno. Konzervatívna väčšina na Najvyššom súde je zatiaľ neuveriteľne lojálna k Trumpovi a všetci pracujú pre rovnakú agendu. Nemyslím si teda, že sa môžeme spoľahnúť na to, že by táto inštitúcia dokázala prezidenta efektívne brzdiť. A okrem toho je potrebné si pripomenúť, že Najvyšší súd v Spojených štátoch nemá žiadne skutočné právomoci. Jeho verdikty sa dajú uplatňovať len v normálnom právnom prostredí. Rozdelenie moci a v podstate celá ústava Spojených štátov fungujú iba na základe akejsi džentlmenskej dohody. Znamená to, že sme sa rozhodli dobrovoľne súhlasiť s dodržiavaním týchto noriem. Keď však právny štát zlyhá, a my ho prestaneme uznávať, neexistuje žiadny mechanizmus, ktorým by sa dalo opätovne presadiť jeho fungovanie. A Trump je niekto, kto sa nerád riadi pravidlami, nechce sa obmedzovať a nemá rád zásady právneho štátu. Počas svojej prvej vlády zistil, kto mu bránil robiť veci, po ktorých túžil. Predovšetkým to boli ľudia v rámci rôznych pozícií systému. Trump tvrdí, že od nich svoju vládu očistí. Hovorí, že reprezentujú „deep state“ (konšpirácia o skupine nevolených ľudí, ktorí vraj ovládajú krajinu, pozn. red.), že sú to nepriatelia ľudu a podobne. Takto chce ospravedlniť snahu zbaviť sa ľudí, ktorí k nemu nie sú dostatočne lojálni.
Vyznieva to tak, že Trumpa pokladáte za hrozbu pre americkú demokraciu.
Donald Trump je existenčnou hrozbou pre americkú demokraciu.
Je teraz nebezpečnejší, ako keď vyhral voľby roku 2016?
Jednoznačne si myslím, že druhá Trumpova vláda bude iná ako tá prvá. Republikán ovláda všetky tri zložky štátnej moci. V prvom období zistil, kde sa nachádzajú slabosti systému, a bude to chcieť využiť vo svoj prospech. Roku 2016 Trump predstavoval takpovediac šoubiznisové autoritárstvo a demagógiu. Teraz sľubuje, že sa svojim protivníkom pomstí a povedal, že bude diktátorom. Je to zmena oproti tomu, ako vystupoval v minulosti. Neznie to už len ako nezodpovedné reči. V tejto chvíli Trump v podstate hovorí, že zničí ústavu. Skúsi to naozaj urobiť? Neviem. V tom spočíva tá nejednoznačnosť, o ktorej sme hovorili. Ale vieme, čo Trump sľubuje.
Povedali ste, že republikán predstavuje existenčnú hrozbu pre americkú demokraciu. A, samozrejme, hovoria to mnohí ľudia. Keď to však tak je, mal by Trump dostať možnosť opäť riadiť krajinu? Samozrejme, toto je v demokracii až kacírska úvaha, lebo republikán len nedávno vyhral slobodné voľby a pokojné odovzdanie moci je potrebné jednoznačne dodržiavať. V podstate je to však logická otázka, keď hovoríte, že Trump predstavuje zásadnú hrozbu pre politický systém.
Je to absolútne neuveriteľná situácia. Nikto, kto Trumpa pokladá za hrozbu, nechápe, ako je možné, že sa za nič nemusel zodpovedať. Roku 2020 som o tom napísala knihu Demagóg za prezidenta. Je o rétorických stratégiách, ktoré Trump používa, aby sa za všetko vyhol zodpovednosti. V Spojených štátoch sme nikdy nič podobné nevideli. Je to, ako keby mal Trump nejakú magickú moc. Odmieta ustúpiť. Odmieta kapitulovať. Trump nedodržiava zásady právneho štátu. Vždy bude pokračovať, bojovať, odvádzať od všetkého pozornosť. Neexistujú žiadne limity, ktorými by sa dal obmedzovať. A to, čo sme videli po útoku na Kongres 6. januára 2021, bolo šokujúce. Trump sa úplne vyhol zodpovednosti. Je to šokujúce pre ľudí, ktorí sú rovnako ako ja zvyknutí na právny štát. Je nepochopiteľné, že v našej krajine nemáme mechanizmus, ktorý by nám pomohol sa s tým vyrovnať. Trumpa mala zastaviť vlastná strana. Nestalo sa to. Mali ho zastaviť súdy. Ani to sa nestalo. Všetko zvládol.
Čítajte viac Kolaps demokracie? Ľudia sú ochotní voliť politikov, ktorí veci kazia, tvrdí expert
Trumpovi bolo možné zabrániť v opätovnej kandidatúre prostredníctvom ústavných prostriedkov. Stačilo, keby jeho strana podporila jeho odvolanie po útoku na Kongres. Pred štyrmi rokmi Trumpa za to, čo sa stalo, kritizovali aj viacerí republikáni, ale nakoniec drvivá väčšina z nich neurobila nič. Je strana ochotná dať prezidentovi pri vládnutí úplne voľnú ruku bez ohľadu na následky?
Vyzerá to tak. Áno, na niektorých Trumpových nominantov sa znáša aj kritika. Najmä na tých, ktorí majú zastávať pozície týkajúce sa národnej bezpečnosti. (Bývalý kongresman Matt Gaetz sa vzdal nominácie na ministra spravodlivosti, podľa správy etického výboru Snemovne reprezentantov platil politik za sex 17-ročnému dievčaťu a bral drogy, pozn. red.). Faktom však je, že Trump dostal zo strany každého, kto k nemu nebol dostatočne lojálny. Svojich stúpencov priam nahnal na tých republikánov, ktorí ho kritizovali. A tak umlčal a vytlačil mimo ľudí, ako sú bývalá kongresmanka Liz Cheneyová či exsenátor Mitt Romney. Už tam nie je nikto, kto by Trumpovi povedal, že to, čo robí, je príšerné, a že koná proti demokratickým normám a zásadám právneho štátu. Republikáni pred ním kapitulovali, respektíve to vyhodnotili tak, že keď s ním budú súhlasiť, dostanú sa k moci.
Trump má 78 rokov a podľa kritikov sa počas svojho prvého funkčného obdobia od práce ako prezident práve nepretrhol. Je možné, že nakoniec budú vládu USA riadiť ľudia ako Elon Musk alebo viceprezident JD Vance?
Je to veľmi pravdepodobné. V konečnom dôsledku je prácou prezidenta robiť finálne rozhodnutia o veciach a formovať smerovanie vlády. A umožniť iným ľuďom, aby to zaviedli do praxe. Ako ste spomenuli, Trump nie je známy tým, že by tvrdo pracoval, a nepredpokladám, že to zmení. Očakávam, že pravdepodobne väčšinu dní v úrade strávi pozeraním televízie, ale do mocenských pozícií dosadí ľudí, ktorí budú v jeho mene veľmi aktívni.
Čítajte viac Diplomat z Taiwanu: Keď nás Trump predá Číne, neurobí Ameriku opäť veľkou
Už na jeseň 2026 sa budú konať v USA kongresové voľby. Majú demokrati šancu získať kontrolu nad jednou z komôr zákonodarného zboru? Lebo to je asi jediný skutočný politický nástroj, ak chcú Trumpovi oponovať.
Demokratická strana v to dúfa, ale, samozrejme, nevieme, ako to dopadne. Rok 2024 bol rokom zmeny, podobne ako to bolo v rokoch 2020 a 2016. Podľa zásad politológie platí, že keď má väčšina národa pocit, že krajina sa uberá zlým smerom, úradujúci prezident je nepopulárny a ľudia sú z vlády tak trochu frustrovaní, zvyčajne voľby vyhráva opozícia. V tomto zmysle mala demokratická viceprezidentka Kamala Harrisová ťažkú pozíciu. Samozrejme, reprezentovala vládu, a tak prehrala. Môže sa stať, že väčšina Američanov v nasledujúcich rokoch odmietne to, čo Trump bude robiť. Republikán tvrdí, že má silný mandát, ale nie je to tak. Je preto možné, že nasledujúce voľby dopadnú pre demokratov lepšie, ale je veľmi zložité niečo predpovedať.
Mohli by byť vzhľadom na Trumpove autoritárske tendencie, o ktorých ste hovorili, ohrozené voľby v USA? Poistkou asi je, že ich pripravujú jednotlivé štáty, však? No Trump voličom odkázal, že keď vyhrá, už nebudú musieť nikdy hlasovať.
Áno, povedal, že všetko vyrieši. Máte pravdu, že konanie volieb kontrolujú štáty. A tak by bolo veľmi náročné v celoštátnom meradle ovplyvniť hlasovanie. Ale vieme, že v štátoch, ktoré ovláda jedna zo strán, sa dejú veci, ktoré majú sťažiť situáciu voličom druhej strany. Presúvajú sa hranice volebných okrskov, hlasovacie lístky sú nejasné, pravidlá sa menia a podobne. Momentálne sa to jednoznačne deje najmä v štátoch, kde sú pri moci republikáni. Ale je celkom možné, že demokrati v roku 2026 tiež siahnu po nejakých volebných trikoch, aby sa im lepšie darilo minimálne v štátoch, ktoré v tejto chvíli ovládajú.
Čítajte viac Vznik fašistického režimu v USA? Trump sa rád hrá na zloducha, ale chce byť milovaný, myslí si historik
Ste odborníčka na politickú rétoriku. Aj keď považujete Trumpa za nebezpečného, môžu sa od neho demokrati naučiť niečo o tom, ako sa rozprávať s voličmi?
Trump používa antidemokratické rétorické stratégie. A to je zbraň. Áno, pre demokratov to môže byť frustrujúce, pretože by svojím spôsobom mohli skúsiť niečo podobné. Existujú metódy nátlaku a manipulácie, vďaka ktorým môžete prinútiť ľudí, aby s vami súhlasili, aby vás volili. No zaujímam sa aj o politickú etiku. Ak sa chceme rozprávať o demokracii, mali by sme k voličom pristupovať s tým, že majú dôstojnosť a slobodnú vôľu. Znamená to, že ich skôr presviedčate, než s nimi manipulujete. Určite by som Trumpov prístup neobhajovala a nechcela by som, aby ho demokrati využili.