„V domácej politike nezostane kameň na kameni, len pár dní po prelome rokov zažíva Rakúsko nevídanú zmenu,“ opísal situáciu zástupca šéfredaktora rakúskeho denníka Kleine Zeitung Michael Jungwirth.
Ako pripomenul, Kicklovi sa podaril triumf, aký jeho predchodcovia na predsedníckej stoličke FPÖ nezažili. Slobodní síce v minulosti boli už viackrát súčasťou vlády – v rokoch 1983 až 1987 v koalícii s SPÖ, v rokoch 2000 až 2007 s ÖVP a v rokoch 2017 až 2019 opäť s ľudovcami, ale nikdy nemali človeka na jej čele.
„Úrad kancelára nebol ešte nikdy zafarbený namodro,“ zhrnul Jungwirth s odkazom na politickú farbu FPÖ.
Nehammer zlyhal
To, čo politici vo Viedni predviedli, je pre mnohých Rakúšanov šok. Aj keď totiž FPÖ voľby vyhrala, veľká časť voličov, ktorá Slobodných považuje za pravicových populistov, nacionalistov či pravicových extrémistov, verila, že ostatné strany dospejú k dohode a vytvoria vládu.
O to viac, že spolkový prezident Alexander Van der Bellen už pred voľbami vyhlásil, že by Kickla nepoveril zostavením vlády. Nádej im dodával i dosluhujúci kancelár Karl Nehammer, ktorý opakoval, že jeho Rakúska ľudová strana (ÖVP) nepôjde do vlády, ak by ju mal viesť Kickl.

Ľudovci vo voľbách skončili až na druhom mieste, no v situácii, keď nikto nechcel rokovať s FPÖ, sa javili ako vhodnejší politickí partneri na oslovenie iných subjektov.
Van der Bellen preto napriek kritike, že nedodržal demokratickú tradíciu, poveril zostavením vlády Nehammera a ten začal rokovať o vytvorení trojkoalície so sociálnymi demokratmi (SPÖ) a stranou Nové Rakúsko a Liberálne fórum (NEOS).
Ešte pred pár dňami sa zdalo, že je všetko na dobrej ceste, keď zrazu, 3. januára, z vyjednávania vycúvala strana NEOS a o deň neskôr i sociálni demokrati – údajne preto, lebo sa nevedeli dohodnúť na rozpočtových prioritách.

Nehammer sa vzápätí vzdal nielen poverenia na zostavenie vlády, ale odstúpil aj z postu kancelára a šéfa ÖVP. Ľudovci následne prejavili ochotu vytvoriť koalíciu so Slobodnými, ktorých dovtedy odmietali.
„Nihilistickí kapitalisti: v Rakúsku sa konzervatívci radšej podriadia pravicovým extrémistom, než aby zaviedli vyššie dane,“ citoval portál Standard.at nemeckého sociológa Olivera Nachtweya.

Kam bude krajina smerovať, ak ľudovci pôjdu do vlády s krajnou pravicou, pýtajú sa teraz médiá. A prognózy politických analytikov nie sú veľmi optimistické.
Ako upozornil Standard.at, Slobodní sú antisystémová strana, ktorá kritizuje nielen európsku integráciu, sociálne partnerstvo, migráciu, opatrenia proti klimatickej zmene, ale aj slobodu tlače.
„Vláda pod vedením pravicových populistov nevyrieši nijaké problémy, naopak, pribudnú ďalšie,“ varoval portál.

Výstrahy analytikov
Bývalý minister ÖVP a niekdajší eurokomisár Franz Fischler varoval, že Rakúsko sa dostalo do situácie, ktorá je rizikom pre demokraciu.
V rozhovore pre Standard.at podrobil kritike najmä ľudovcov, sociálnych demokratov a liberálov za to, že pri koaličných rokovaniach neboli schopní nájsť kompromis. „Spôsobili tak obrovské škody,“ upozornil. Podľa neho to môže viesť k tomu, že sa ľudia v Rakúsku prestanú zaujímať o politiku.

„Veľmi veľa občanov bude sklamaných a politike sa obrátia chrbtom. S najväčšou pravdepodobnosťou už ani nepôjdu voliť,“ vystríhal Fischler. Zároveň potvrdil, že ak ľudovci naozaj vstúpia do vlády so Slobodnými, odíde zo strany.
Ako dodal, nevylučuje, že „v učebniciach dejepisu raz budeme čítať, že začiatok roka 2025 bol začiatkom Tretej republiky v Rakúsku“.

V podobnom duchu komentoval udalosti aj legendárny publicista maďarského pôvodu Paul Lendvai. V príspevku pre portál Standard.at zdôraznil, že Rakúsko zrejme stratí všetko, čo sa po druhej svetovej vojne a ére nacizmu naučilo – že ochota ku kompromisom je výhodnejšia ako polarizácia, že súperenie je lepšie ako nepriateľstvo a sociálne partnerstvo prijateľnejšie ako triedny boj.
Aj on obvinil demokratické strany, že nespravili dosť, aby sa dohodli. „S trpezlivosťou a zmyslom pre zodpovednosť by sa dala nájsť cesta k trojkoalícii alebo koalícii ÖVP-SPÖ s občasnou podporou NEOS či Zelených,“ zhodnotil Lendvai.

To, že ľudovci zo dňa na deň tak rýchlo zmenili názor a pristúpili na vyjednávanie s FPÖ, podľa neho voliči vyhodnotia ako zradu a klamstvo.
„Herbertovi Kicklovi spadla moc do lona. Rešpekt k politike a politikom sa prepadol na dno,“ napísal 95-ročný publicista a Kickla zaradil do európskeho klubu „ničiteľov“ – teda k maďarskému predsedovi vlády Viktorovi Orbánovi a slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi.
Aj podľa renomovaného britského časopisu The Economist je Rakúsko „príkladom putinizácie strednej Európy", keď sa po Orbánovi a rovnako zmýšľajúcom Ficovi môže ešte aj v Českej republike v osobe Andreja Babiša dostať k moci „ďalší euroskeptický a proruský politik".

Kicklove podmienky
Kickl vo svojom včerajšom vystúpení oznámil, že je pripravený prevziať zodpovednosť a „vyhrnúť si rukávy“. Plánuje kontaktovať Nehammerovho nástupcu na čele ÖVP Christiana Stockera a rokovať s ním o zostavení dvojkoalície.
Položil si však dve podmienky. Ľudovci si vraj musia byť vedomí, „kto vyhral voľby a kto skončil druhý“. Okrem toho požaduje „uznanie chýb z minulosti“.
Pri rokovaniach sa údajne nesmú objaviť žiadne hry, triky či sabotáže. „Kto to nevie alebo nechce, nemôže byť pre nás ani partnerom. Inak budú nové voľby, sme na to vyzbrojení,“ odkázal ľudovcom.

Rakúske médiá medzitým pripomenuli sporné body programu FPÖ. Strana chce napríklad šetriť a vo svojom päťročnom volebnom období dosiahnuť vyrovnaný rozpočet, no odmieta zvýšiť dane, takže nie je jasné, kde chce získať potrebné financie.
Avizuje tiež tvrdé kroky proti migrantom, obmedzenie sociálnej pomoci pre žiadateľov o azyl a nesúhlasí s viacerými reguláciami EÚ.

Uvažuje aj o preskúmaní politických opatrení počas pandémie koronavírusu (v Národnej rade na to chcela zriadiť vyšetrovací výbor), odmieta genderovú politiku a hovorí o tom, že by sa mali znova prehodnotiť všetky medzinárodné dohody.
Povolebný vývoj v Rakúsku
- 29. september 2024 – FPÖ vyhrala voľby do Národnej rady, dolnej komory rakúskeho parlamentu, so ziskom 28,8 percenta hlasov
- 4. október 2024 – rakúsky prezident Alexander Van der Bellen začal rozhovory s vedením jednotlivých politických strán o ich možnej spolupráci
- 22. október 2024 – Van der Bellen poveril zostavením vlády dosluhujúceho kancelára a šéfa ÖVP Karla Nehammera, hoci ľudovci vo voľbách skončili až na druhom mieste
- 25. október 2024 – Nehammer začal prvé konzultácie s vedením SPÖ
- 13. november 2024 – do predbežných rozhovorov vstúpila liberálna strana NEOS
- 21. november 2024 – začali sa oficiálne rokovania o budúcej vláde medzi ÖVP, SPÖ a NEOS
- 3. január 2025 – strana NEOS sa stiahla z vyjednávania, ÖVP a SPÖ v ňom pokračovali
- 4. január 2025 – ÖVP ukončila rokovanie s SPÖ, Nehammer ohlásil, že sa vzdáva funkcie kancelára i predsedu ÖVP
- 5. január 2025 – Nehammer sa vzdal poverenia na zostavenie vlády, ÖVP pod novým vedením prejavila ochotu vstúpiť do koalície s FPÖ a Kicklom ako kancelárom
- 6. január 2025 – rakúsky prezident poveril zostavením vlády Herberta Kickla