1 050. deň: Peklo v ruskej Saratovskej oblasti: Požiar v ropnom sklade sa po dronovom útoku rozšíril, explodoval ďalší zásobník, Rusi hlásia obete

Čítajte viac 1 049. deň: Kyjev má stále držať západný okraj Kurachove. Rusko podľa Ukrajiny stratilo už viac ako 800-tisíc vojakov

23:00 Štyri nórske stíhačky F-35 v stredu pristáli na leteckej základni v poľskej Poznani, oznámil poľský generálny štáb a ministerstvo obrany. Stíhačky budú chrániť logistické centrum na letisku Rzeszów, ktoré leží približne 100 kilometrov od poľských hraníc s Ukrajinou a distribuuje sa odtiaľ medzinárodná pomoc pre Kyjev. TASR o tom informuje podľa správy agentúry PAP.

„Tieto lietadlá budú pripravené podporiť Severoatlantickú alianciu ako súčasť príspevku Nórska do integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO,“ uviedol poľský generálny štáb na sieti X.

Nórske ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení uviedlo, že okrem stíhačiek a systémov protivzdušnej obrany do Poľska vyšle približne 100 svojich vojakov, ktorí pomôžu zaistiť bezpečnosť prepravy tovaru na Ukrajinu.

22.14 Litva posilnila bezpečnosť elektrického vedenia, ktoré ju spája s Poľskom. Súvisí to s obavami z narušenia plánu odpojenia sa Litvy a ďalších pobaltských štátov od niekdajšej sovietskej elektrickej siete, na ktorú je napojené aj Rusko a Bielorusko. Informovala o tom v stredu agentúra PAP, píše TASR.

Ako vo vládnom komuniké uviedol litovský premiér Gintautas Paluckas, posilnené bezpečnostné opatrenia sa týkajú siete LitPol Link – elektrického vedenia spájajúceho Poľsko a Litvu.

Toto vyhlásenie bolo zverejnené niekoľko týždňov pred tým, ako sa pobaltské štáty 8. februára odpoja od jednotnej elektrizačnej sústavy Bieloruska, Ruska, Estónska, Lotyšska a Litvy (BRELL) a 9. februára zosynchronizujú svoje energetické vedenia s európskou sieťou. Podľa Paluckasa je to pre Litvu životne dôležité nielen pre oblasť energetiky, ale aj z hľadiska národnej bezpečnosti.

Námestník litovského ministra energetiky Arnoldas Pikžirnis uviedol, že napriek pokusom zabrániť odchodu pobaltských štátov zo spoločnej energetickej siete s Minskom a Moskvou je tento proces neodvolateľný a nezvratný.

18:39 Pri ruskom vzdušnom útoku na mesto Záporožie na juhovýchode Ukrajiny dnes bolo zabitých najmenej 13 ľudí. Informoval o tom podľa agentúry Reuters šéf oblastnej správy Ivan Fedorov, ktorý predtým informoval o jednom mŕtvom a 30 ranených. Za takmer tri roky vojny s Ruskom bolo na celej Ukrajine zabitých viac ako 12 300 civilistov, informovala podľa agentúry Reuters zástupkyňa Vysokého komisára OSN pre ľudské práva Nada Nášifová.

Čítajte viac Rusko je teroristický štát, vyhlásil Fedorov po krvavom útoku v Záporoží. OSN zverejnilo štatistiky mŕtvych civilistov

18:25 Pri likvidácii požiaru, ktorý vypukol v sklade ropných látok v ruskom meste Engeľs po útoku údajne ukrajinských dronov, prišli o život dvaja hasiči. S odvolaním sa na status gubernátora Saratovskej oblasti Romana Busargina o tom v stredu informovala agentúra AFP, uvádza TASR.

Busargin tiež oznámil, že vzhľadom na zväčšenie plochy požiaru v priemyselnom podniku, ktorý bol napadnutý bezpilotnými lietadlami, tam aktivovali režim mimoriadnej situácie.

Niekoľko ruských blogerov v stredu popoludní zverejnilo na sieti Telegram informácie, podľa ktorých v horiacom ropnom sklade explodoval ďalší ropný zásobník. Zverejnili aj videá od miestnych obyvateľov, ktorí zaznamenali silný záblesk a stĺp ohňa a dymu.

13:13 Takmer 30-tisíc Ukrajincov získalo od začiatku minulého roka štatút nezvestných – ide o vojakov i civilistov. Celkovo je nezvestných 59-tisíc Ukrajincov. S odvolaním sa na ukrajinského splnomocnenca pre otázky nezvestných za zvláštnych okolností Artura Dobroserdova to v stredu napísal server Ukrajinska pravda.

„Raz mesačne zostavujeme štatistiku nezvestných podľa regiónov – na základe registrácie miesta nezvestnej osoby. Podľa údajov ku koncu decembra 2024 bola na prvom mieste Donecká oblasť, ďalej Dnepropetrovská a Charkovská oblasť,“ povedal Dobroserdov s odkazom na regióny na východe Ukrajiny, kde pokračujú boje s ruskými inváznymi vojskami.

Spravodajský server poznamenal, že jednotný register nezvestných osôb za zvláštnych okolností vznikol na Ukrajine v máji 2023. V súčasnosti je v tejto databáze viac ako 71-tisíc záznamov, píše Ukrajinská pravda, podľa ktorej od začiatku roka 2024 získalo status nezvestných takmer 30-tisíc ľudí. Koľko z nich sú vojaci, Dobroserdov nechcel prezradiť s odôvodnením, že sa jedná o utajovanú informáciu.

Stále sa hľadá 59-tisíc Ukrajincov, píše portál a uvádza, že zhruba 7 500 nezvestných potvrdil Medzinárodný výbor Červeného kríža ako vojnových zajatcov.

K tohtoročnému 1. januáru ukrajinské úrady ukončili pátranie po 9 255 ľuďoch – u necelých 4-tisíc sa ukázalo, že žijú, a identifikovaných bolo viac ako 5-tisíc tiel. Zároveň v registri zostáva cez 3-tisíc záznamov o neidentifikovaných pozostatkoch.

„Každý mesiac, niekedy aj dvakrát za mesiac, sú repatriované telá. Odovzdávame telá ruských okupantov a prijímame telá našich obrancov. Tento proces pokračuje plynule, bez väčších prerušení. Na ich strane sa odohráva určitá pátracia činnosť. Telá vracajú. K dnešnému dňu sa nám podarilo vrátiť 5 500 tiel,“ povedal ďalej Dobroserdov.

Server neuviedol, za aké obdobie sa nezvestní za zvláštnych okolností evidujú. Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii od 24. februára 2022. Už predtým sa však na východe jej územia odohrávali boje medzi Moskvou podporovanými separatistami a ukrajinskou armádou, ktoré vypukli v roku 2014. V tom istom roku Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo Krym.

OSN vlani v októbri uviedla, že počet obyvateľov Ukrajiny sa od začiatku ruskej invázie v roku 2022 znížil o desať miliónov, teda o štvrtinu. Podľa predstaviteľky OSN Florence Bauerovej stojí za úbytkom ukrajinskej populácie útek utečencov z vlasti pred bojmi, prudko klesajúca pôrodnosť a vojnové úmrtia. V roku 2021 mala krajina podľa agentúry Reuters približne 40 miliónov obyvateľov. (reuters, pravda.com.ua, čtk)

11:25 Ruská protivzdušná obrana v noci na dnes zničila 32 ukrajinských dronov nad siedmimi oblasťami Ruska a nad Azovským morom, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Desiatkam ruských bezpilotných lietadiel v noci čelila tiež Ukrajina, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej agresii. Terčom útoku dronov sa stali mestá Saratov a Engels, kde bol poškodený priemyselný podnik, uviedol gubernátor ruskej Saratovskej oblasti. Ukrajinský generálny štáb neskôr informoval o údere na ropný sklad v Engelse.

„Tento ropný sklad zásoboval palivom vojenské letisko Engels-2, kde sídli nepriateľské strategické letectvo,“ uviedlo velenie ukrajinskej armády na facebooku a podotklo, že v oblasti boli zaznamenané výbuchy a požiar, ale výsledky bojovej operácie sú stále spresňované. Zničenie tohto ropného skladu by podľa ukrajinských síl znamenalo pre ruské strategické letectvo vážne logistické problémy a znížila by sa jeho schopnosť útočiť na ukrajinské mestá.

Gubernátor ruskej Saratovskej oblasti Roman Busargin vo svojich správach o útoku na Saratov a Engels nespresnil, ktorý priemyselný objekt bol poškodený. Napísal, že v ňom vypukol požiar. Na ruských telegramových kanáloch sa ale objavili informácie, že cieľom ukrajinského útoku bol sklad ropy. „Obyvatelia Engelsu hlásia výbuchy v meste a zdieľajú tiež fotografie veľkého požiaru v oblasti ropného skladu. Podľa miestnych bolo počuť najmenej päť výbuchov,“ napísal kanál Baza.

10:00 Ukrajina zaútočila dronmi na ruské mesto Engels, kde sa nachádza letecká základňa strategických bombardovacích lietadiel. Zároveň útočila aj na mesto Saratov, uviedol v stredu gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin.

Počas hromadného útoku dronov na mestá došlo k poškodeniu priemyselného podniku a požiaru, ozrejmil Busargin. Podľa jeho slov doposiaľ nie sú známe obete na životoch. Gubernátor neuviedol, či nálety zasiahli aj leteckú základňu Engels.

Ruské spravodajské kanály, ktoré majú blízko k bezpečnostným zložkám, zverejnili fotografie rozsiahleho požiaru. Podľa výpovedí miestnych obyvateľov došlo k viacerým výbuchom. Kanál Baza pôsobiaci na platforme Telegram tvrdí, že horelo v blízkosti ropného podniku.

Základňa Engels je domovom ruského oddielu bombardérov dlhého doletu, ktoré sú súčasťou strategických jadrových síl. Nachádza sa približne 730 kilometrov juhovýchodne od Moskvy a stovky kilometrov od ukrajinských hraníc.

Ukrajina na základňu zaútočila už v minulosti. V decembri 2022 tam pri zostrelení dronu zahynuli traja príslušníci ruského vojenského letectva.

9:55 Ukrajinská armáda podľa agentúry Reuters oznámila, že jej protivzdušná obrana v noci zostrelila 41 z celkového počtu 64 bezpilotných lietadiel, ktoré Rusko vypustilo. Z toho 22 dronov bolo „falošných“, nepredstavovali teda hrozbu a nedosiahli cieľ, dodala. Na súkromný dom v Kyjevskej oblasti podľa miestnych úradov dopadli trosky dronu, ktoré poškodili fasádu a okná, nikoho však nezranili.

9:50 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 801 670 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas utorka prišli Rusi o 1 660 vojakov, štyri tanky, 16 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 19 delostreleckých systémov a 81 vozidiel a autocisterien.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 714 tankov, 20 205 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 33 307 vozidiel a autocisterien, 21 729 delostreleckých systémov, 1 260 odpaľovacích raketových systémov, 1 038 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 21 727 dronov, 3 014 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 681 kusov špeciálnej techniky.

9:15 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová obvinila Rusko, že používa „plyn ako zbraň“ a vedie „hybridnú vojnu“ v Moldavsku, kde je odštiepenecký región Podnestersko od 1. januára bez ruského plynu.

„Rusko naďalej používa plyn ako zbraň a Moldavsko je opäť terčom hybridnej vojny,“ uviedla Kallasová v utorok na sociálnej sieti X. Opätovne vyjadrila „neochvejnú solidaritu EÚ s Moldavskom“, keď telefonovala s tamojším premiérom Dorinom Receanom.„Vďaka podpore EÚ zostáva Moldavsko odolné a dobre napojené na európske energetické siete,“ povedala Kallasová.

Malá separatistická republika hraničiaca s Ukrajinou nie je od Nového roka schopná zabezpečiť obyvateľom kúrenie a teplú vodu, keďže ruský energetický gigant Gazprom zastavil 1. januára dodávky plynu do Moldavska s odvolaním sa na údajné nezaplatené dlhy Moldovagaz, moldavskej štátnej plynárenskej spoločnosti.

V ten istý deň sa skončila veľká dohoda o tranzite plynu medzi Moskvou a Kyjevom o preprave plynu cez Ukrajinu. Prerušenie uvrhlo Podnestersko do krízy, pričom väčšina priemyslu sa zastavila. S teplotami atakujúcim bod mrazu boli ľudia nútení spaľovať drevo alebo sa spoliehať na elektrické ohrievače.

Čítajte viac Fico podľa Ukrajiny ohýba pravdu o rozhovoroch o ruskom plyne. Hlas hrozí Kyjevu stopkou vstupu do EÚ

Podnestersko je od rozpadu Sovietskeho zväzu „de facto“ kontrolované proruskými silami, no je medzinárodne uznávané ako súčasť Moldavska.

Ruské dodávky cez Ukrajinu by boli po ukončení tranzitnej dohody aj tak prerušené, ale Kišiňov minulý rok povedal, že Gazprom má možnosť dodávať plyn cez sieť plynovodov, ktorá vedie cez Čierne more do Turecka a potom na sever cez Balkán.

Zvyšku Moldavska nateraz problémy nehrozia, keďže krajina je schopná zabezpečiť dovoz elektriny zo susedného Rumunska.

8:30 Ruská protivzdušná obrana v noci na stredu zachytila a zničila 32 ukrajinských dronov nad siedmimi oblasťami Ruskej federácie a nad Azovským morom, uviedlo podľa agentúr ruské ministerstvo obrany. Útoku ruských dronov naopak podľa miestnych úradov čelil v noci Kyjev a letecký poplach bol vyhlásený tiež v ďalších ôsmich ukrajinských regiónoch, napísal ruskojazyčný server BBC. Obete ani jedna zo strán konfliktu nehlási.

Terčom „masívneho útoku“ ukrajinských dronov sa stala najmä ruská Saratovská oblasť a mesto Engels, uviedol gubernátor oblasti Roman Busargin. Požiar podľa neho poškodil jeden z priemyselných podnikov v regióne, nespresnil však aký. Na ruských telegramových kanáloch sa objavili informácie, že podľa miestnych obyvateľov bol cieľom útoku sklad ropy.

„Obyvatelia Engelsu hlásia výbuchy v meste a zdieľajú tiež fotografie veľkého požiaru v oblasti ropného skladu. Podľa miestnych bolo počuť najmenej päť výbuchov. Oficiálne informácie zatiaľ nie sú k dispozícii,“ napísal kanál Baza.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že nad Saratovskou oblasťou bolo zostrelených 11 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Útoku ďalej čelili najmä Kurská, Rostovská, Belgorodská a Brjasnká oblasť.

7:45 Novozvolený americký prezident Donald Trump v noci na stredu uviedol, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom plánuje diskutovať o ukončení ruskej vojny na Ukrajine, píše TASR na základe správy agentúry DPA.

Trump počas tlačovej konferencie vo svojej rezidencii Mar-a-Lago na Floride navrhol, že stretnutie sa môže konať po jeho prezidentskej inaugurácii 20. januára. Presný dátum však neuviedol a na otázku jedného z prítomných novinárov týkajúcej sa dátumu stretnutia odpovedal: „Viem, že Putin sa chce stretnúť“.

Okrem toho Trump vyjadril nádej, že sa vojna na Ukrajine skončí do šiestich mesiacov.

Čítajte viac Trumpovu výhru potvrdil Kongres. Zničí miliardár ústavu USA? Správa sa ako kráľ, tvrdí autorka knihy o republikánovi

Trump počas kampane často vyzdvihoval svoj vzťah s ruským prezidentom a tvrdil, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť „do 24 hodín“. Nikdy však nekonkretizoval, ako to chce dosiahnuť, pripomína DPA.

Kyjev sa obáva, že po uvedení Trumpa do funkcie americkho prezidenta 20. januára výrazne klesne objem ameickej vojenskej pomoci. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj preto počas svojho novoročného príhovoru apeloval na Washington, aby dodávky vojenskej pomoci neobmedzoval.

7:25 Vladimir Putin splnil viacerým ruským deťom ich želania, o ktoré ho poprosili na pravoslávne Vianoce, a jedno vlastné mal aj on. Prezident sa s ním obrátil na patriarchu Moskvy a celej Rusi. Putin priniesol Kirillovi krížiky na retiazke, aby ich Kirill posvätil. V súvislosti s inváziou na Ukrajinu ide o jeden z ďalších príkladov súzvuku medzi Kremľom a pravoslávnou cirkvou v Rusku.

Čítajte viac Mozaika so šéfom Kremľa z armádneho chrámu zmizla, Putin sa objaví na krížikoch visiacich na hrudi veliteľov na fronte

6:50 Americký minister obrany Lloyd Austin v stredu odcestuje na leteckú základňu Ramstein v Nemecku, kde 9. januára prebehne jubilejné 25. stretnutie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, uvádza ukrajinská agentúra Unian. Správa na webovej stránke Pentagónu nazýva toto stretnutie „medzníkom“, dodáva agentúra.

Podľa správy sa Austin stretne s ministrami obrany a vojenskými predstaviteľmi, aby prediskutovali okamžité potreby Ukrajiny na bojisku, dlhodobé potreby obrany a koordináciu pomoci Kyjevu.

„Stretnutie sa zameria na potrebu zabezpečiť nepretržitú dodávku kľúčových schopností vrátane systémov protivzdušnej obrany, delostreleckej munície a obrnených vozidiel, ako aj na úsilie o posilnenie obrannej priemyselnej základne,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Ako podľa Unianu poznamenal jeden z predstaviteľov Pentagónu, na stretnutí sa určí plán obranyschopnosti Ukrajiny do roku 2027.

"Lídri koalície budú musieť schváliť cestovné mapy, ktoré načrtnú potreby a ciele Ukrajiny v oblastiach letectva, obrnených vozidiel, delostrelectva, odmínovania, dronov, integrovanej protivzdušnej a protiraketovej obrany, informačných technológií a námornej bezpečnosti do roku 2027. Tieto cestovné mapy sú navrhnuté tak, aby darcovia mohli plánovať a podporovať Ukrajinu v budúcnosti,“ vysvetlil predstaviteľ.

Na otázku o budúcnosti Ramsteina, ak americká podpora pre skupinu po nástupe Trumpovej administratívy poklesne, predstaviteľ vyjadril presvedčenie, že „multilaterálna povaha“ skupiny zabezpečí jej budúcu udržateľnosť.

Novozvolený americký prezident Donald Trump sa v stredu vyjadril k téme vstupu Ukrajiny do NATO.
„Veľkou časťou problému je, že Rusko – veľa veľa rokov pred Putinom – povedalo, že NATO by nikdy nemalo zapojiť Ukrajinu. Bolo to ako vytesané do kameňa,“ povedal Trump. Prezident Joe Biden potom podľa Trumpa povedal, že nie, mala by mať Ukrajina možnosť vstúpiť do NATO. „No a potom má Rusko niekoho pred prahom dverí a ja chápem ich pocity,“ uviedol Trump.

Agentúra AP predtým podľa Unianu napísala, že na stretnutí v Ramsteine ​​má administratíva Joea Bidena v úmysle oznámiť veľký posledný balík pomoci pre Ukrajinu. Presnú sumu nového balíka úrady nezverejnili. Je známe, že bude „významný“ a bude vytvorený z existujúcich zásob s cieľom dodať Ukrajine väčšinu sľúbených zbraní pred Trumpovou inauguráciou.