1 051. deň: Rusi sú od Pokrovska necelé tri kilometre, od Kupjansku dva. Kurachove zrejme padlo

Čítajte viac 1 050. deň: Peklo v ruskej Saratovskej oblasti: Požiar v ropnom sklade sa po dronovom útoku rozšíril, explodoval ďalší zásobník, Rusi hlásia obete

20:58 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes vyhlásil, že v záujme Spojených štátov je stáť po boku Ukrajiny. Urobil tak na začiatku stretnutia takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein, ktorá bola posledná pred nástupom zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie. Dosluhujúci americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že USA Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc za 500 miliónov dolárov.

Na 25. schôdzi kontaktnej skupiny rokujú zástupcovia viac ako 50 spojeneckých krajín vrátane Česka o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Stretnutia sa zúčastňujú okrem Zelenského a Austina aj nemecký minister obrany Boris Pistorius, generálny tajomník NATO Mark Rutte či šéfka úniovej diplomacie Kaja Kallasová.

Podľa Zelenského by bolo nerozumné, keby ďalej nepokračovala spolupráca v ramsteinskej skupine. „Urazili sme takú dlhú cestu a bolo by úprimne pošetilé… nepokračovať v práci na obrannej koalícii, ktorú sme vytvorili,“ povedal. „Napriek tomu, čo sa deje vo svete, každý chce mať istotu, že jeho krajina nebude vymazaná z mapy,“ dodal.

19:33 Rusko od začiatku vojny na Ukrajine spred takmer troch rokov použilo viac ako 51-tisíc navádzaných leteckých bômb, z toho 40-tisíc v roku 2024, uviedli vo štvrtok ukrajinské vzdušné sily. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Podľa ukrajinských predstaviteľov sú najčastejšími cieľmi útokov s použitím týchto zbraní oblasti v blízkosti frontu, ako aj oblasti hraničiace s Ruskom.

Rusko podľa ukrajinských predstaviteľov v stredu spustilo dve takéto bomby na obytnú oblasť v meste Záporožie. Gubernátor Záporžskej oblasti Ivan Fedorov na sieti Telegram informoval, že útok si vyžiadal najmenej 13 obetí a 120 zranených.

18:57 Americký prezident Joe Biden tento týždeň predstaví nové sankcie proti Rusku, ktoré sa zamerajú na jeho ekonomiku. S odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa administratívy USA to vo štvrtok napísala agentúra Reuters. Biden chce podľa nej týmto krokom posilniť vojnové úsilie Kyjeva proti Moskve ešte pred nástupom Donalda Trumpa do Bieleho domu, píše TASR.

Spojené štáty sú vôbec najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine. Americký minister obrany Lloyd Austin vo štvrtok na stretnutí podporovateľov Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku oznámil, že Bidenova administratíva pripravuje ďalší balík v hodnote 500 miliónov dolárov. Ten by mal podľa amerického predstaviteľa obsahovať rakety pre systémy vzdušnej obrany, strely vzduch-zem a ďalšie podporné vybavenie pre stíhačky F-16.

Podrobnosti o nových sankciách, ktoré chce Biden zaviesť počas svojich posledných dní v Bielom dome, neboli bezprostredne známe. Zdroj Reuters ale povedal, že predstavitelia súčasnej administratívy o krokoch, ktoré podnikajú, informujú aj Trumpov tím.

18:52 Nemecko v dohľadnom čase poskytne Ukrajine ďalšie riadené strely pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T. Na stretnutí Kontaktnej skupiny na podporu Ukrajiny, ktoré sa konalo v Nemecku na americkej leteckej základni Ramstein, to vo štvrtok oznámil nemecký minister obrany Boris Pistorius. TASR o tom informuje s odvolaním sa na správu agentúry DPA.

Pistorius spresnil, že rakety boli pôvodne objednané pre nemeckú armádu, ale dostane ich Ukrajina, aby mohla odrážať letecké útoky ruských inváznych síl. Odmietol však konkretizovať, koľko rakiet Ukrajina dostane.

Nemecký minister na schôdzke tiež avizoval, jeho krajina v najbližších týždňoch vyšle do Poľska ďalších 200 vojakov a dve batérie systému protivzdušnej obrany Patriot na ochranu logistického uzla NATO na letisku Rzeszów, odkiaľ sa distribuuje vojenská pomoc pre Ukrajinu. Vojaci zostanú v Poľsku pod velením NATO približne pol roka.

17:48 Medzinárodná koalícia pod vedením Británie a Lotyšska, ktorá pomáha Ukrajine dodávkami bezpilotných lietadiel, pošle Kyjevu 30-tisíc dronov, oznámil vo štvrtok britský minister obrany John Healey. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Dronová koalícia“, ktorá vznikla v roku 2024, poskytne Kyjevu drony v hodnote 45 miliónov libier. Britské ministerstvo neuviedlo, kedy tieto drony pošle na Ukrajinu.

Financie na drony pochádzajú z Británie, Dánska, Holandska, Lotyšska a Švédska, píše AFP.

Healey informoval o tejto dodávke počas štvrtkového stretnutia spojencov Ukrajiny na nemeckej leteckej základni Ramstein.

„Odvaha ukrajinského ľudu naďalej inšpiruje svet,“ povedal Healey. „Toto stretnutie viac ako 50 krajín posiela jasný odkaz (ruskému prezidentovi Vladimirovi) Putinovi o neochvejnej podpore medzinárodnej komunity pre Ukrajinu,“ dodal britský minister.

17:10 Kremeľ pozorne sleduje situáciu v súvislosti s tvrdeniami zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, že by sa Grónsko malo stať súčasťou Spojených štátov. Uviedol to vo štvrtok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, píše TASR podľa správy agentúry AFP.

Trump vyvolal v utorok rozruch, keď na tlačovej konferencii na novinársku otázku nevylúčil vojenský nátlak na získanie Panamského prieplavu a Grónska, ktoré je súčasťou Dánska už 600 rokov. Budúci americký prezident podľa AFP už predtým špekuloval o uvalení ciel na Dánsko, ak odmietne odstúpiť svoje autonómne územie.

„Pozorne sledujeme tento dramatický vývoj situácie, ktorý je, vďakabohu, zatiaľ len na úrovni vyjadrení,“ povedal Peskov.

„Zaujímame sa o zachovanie mieru a stability v tejto oblasti a sme pripravení spolupracovať so všetkými stranami v záujme mieru a stability,“ pokračoval hovorca Kremľa.

Peskov taktiež navrhol, aby sa s Grónčanmi diskutovalo o tom, čo chcú, a poukázal na ruskú anexiu štyroch ukrajinských oblastí v roku 2022 na základe referend, píše AFP. „Mali by sme preukázať rovnaký rešpekt voči názoru tamojších ľudí,“ dodal.

15:45 Kandidát na poľského prezidenta Karol Nawrocki podporovaný opozičnou stranou Právo a spravodlivosť (PiS) povedal, že dnešnú Ukrajinu nevidí v štruktúrach Európskej únie ani v Organizácii Severoatlantickej zmluvy (NATO). Ako referuje web Ukrajinská pravda, Nawrocki to povedal vo vysielaní Polsat News.

Keď moderátor povedal, že novozvolený americký prezident Donald Trump „nevidí Ukrajinu v NATO“ a požiadal Nawrockého o jeho názor na túto záležitosť, politik odvetil: „Dnes nevidím Ukrajinu ani v jednej štruktúre, ani v Európskej únii, ani v NATO, kým sa nevyriešia tie dôležité civilizačné otázky z pohľadu Poliakov. Krajina, ktorá sa nezodpovedá za veľmi brutálny zločin voči 120-tisícom svojich susedov, nemôže byť súčasťou medzinárodnej aliancie.“

Nawrocki narážal na masaker vo Volyni počas druhej svetovej vojny, keď séria udalostí v roku 1943 viedla k etnickým čistkám poľského a ukrajinského obyvateľstva. Išlo o súčasť dlhotrvajúcej rivality medzi Ukrajincami a Poliakmi na území dnešnej západnej Ukrajiny. Poľsko dodnes považuje volynskú tragédiu za genocídu Poliakov. (sita, pravda.com.ua)

15:38 Ukrajina je pripravená poskytnúť ukrajinským mužom žijúcim v zahraničí pracovné miesta v obrannom priemysle výmenou za oslobodenie od vojenskej služby. Povedal to ukrajinský minister národnej jednoty Oleksij Černyšov, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda.

Černyšov uviedol, že niektoré ukrajinské priemyselné odvetvia, najmä obranný priemysel, v súčasnosti akútne potrebujú špecialistov. „Máme nedostatok odborníkov, máme nedostatok špecialistov a Ukrajina je pripravená väčšinu z nich oslobodiť od vojenskej služby,“ konštatoval minister.

Černyšov vyjadril presvedčenie, že ukrajinskí muži budú ochotní zúčastniť sa na tomto procese. Poznamenal však, že „muži musia teraz predovšetkým brániť Ukrajinu“. (pravda.com.ua)

15:11 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok podporil nasadenie vojsk Západu na Ukrajine. Označil to za jeden z „najlepších nástrojov“ na dosiahnutie mieru s Ruskom.

Čítajte viac Zelenskyj podporil nasadenie armád NATO na Ukrajine. Pre Európu a celý svet sa začína nová kapitola, tvrdí

14:00 Pred Ukrajinou stoja tri obrovské výzvy. Samozrejme, že prvou je ukončenie vojny, potom príde na rad obnova zničeného územia, a už teraz v Kyjeve rozmýšľajú, ako prinavrátiť vo vlasti milióny Ukrajincov, ktorí sa ocitli v zahraničí.

Čítajte viac Ukrajina tuší, koľko mužov by sa zo zahraničia vrátilo domov, keby sa vyhli vstupu do armády. Čo môže urobiť Kyjev pre návrat utečencov?

12:52 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že v záujme Spojených štátov je stáť po boku Ukrajiny. Urobil tak na začiatku schôdzky takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein, ktorá je posledná pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Podľa Zelenského by bolo pochabé nepokračovať v spolupráci v ramsteinskej skupine. Spojencov tiež vyzval, aby Ukrajine dodali sľúbené systémy protivzdušnej obrany.

Na dvadsiatom piatom stretnutí kontaktnej skupiny rokujú zástupcovia viac ako 50 spojeneckých krajín o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii. Stretnutia sa zúčastňuje okrem Zelenského aj americký minister obrany Lloyd Austin, nemecký minister obrany Boris Pistorius, generálny tajomník NATO Mark Rutte či šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Podľa Zelenského by sa mala teraz prehĺbiť spolupráca Ukrajiny a jej spojencov okrem iného pri výrobe dronov. Vyzval tiež na dodanie sľúbených systémov protivzdušnej obrany. V tejto súvislosti spomenul stredajší ruský raketový úder na Záporoží, ktorý si vyžiadal 13 obetí. Cieľom Kyjeva je podľa Zelenského ukončiť vojnu dôstojne, a to ešte v tomto roku. Cez pokračujúcu západnú podporu teraz ruské sily za cenu veľkých strát na východe Ukrajiny pomaly postupujú.

Dnešné ramsteinské stretnutie je posledné za úradovanie amerického prezidenta Joea Bidena a nie je vylúčené, že je úplne posledné, pretože nový šéf Bieleho domu nebude chcieť v tomto formáte pokračovať. V utorok Trump povedal, že dúfa, že v rusko-ukrajinskom konflikte sa podarí uzavrieť prímerie do šiestich mesiacov od jeho nástupu do funkcie. Predtým tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín po nástupe do úradu. (čtk)

12:43 Situácia v Kupjansku na východe Ukrajiny je extrémne zložitá, ruská armáda je dva kilometre od mesta, informoval portál Ukrajinska pravda. Kurachove v Doneckej oblasti zrejme padlo, jeho stratu ale Kyjev nepotvrdil, hoci Rusi jeho dobytie ohlásili.

Rusi ovládnutie Kurachova po niekoľkomesačných bojoch oznámili už na začiatku týždňa, Ukrajina ale tvrdila, že stále drží západný okraj tohto mesta. Kurachove leží tri desiatky kilometrov južne od mesta Pokrovsk a slúžilo ako dôležitý ukrajinský logistický uzol.

Ruská armáda postupuje aj v Charkovskej oblasti pri Kupjansku, kde neustále napáda ukrajinské pozície. „Situácia je extrémne zložitá a predstavuje veľkú hrozbu nielen pre Kupjansk, ale aj pre celý front pri Dvorične, kde sa nepriateľ snaží vybudovať oporný bod v samotnej (osade) Dvorična, ktorá je na pravom brehu rieky Oskil,“ povedal šéf vojenskej správy Kupjansku Andrij Besedin.

Ak sa Rusom podľa Besedina podarí dostať do osady Dvorična a presunúť do nej vybavenie, dostanú sa do tyla ukrajinských jednotiek v Kupjansku.

V stredu ruskí vojaci podnikli 12 útočných operácií v smere od Petropavlivky a Holubivky, dva kilometre od Kupjansku. Besedin ďalej upozornil, že veľmi zložitá je situácia aj na línii Zahryzove – Lozova – Kruhljakivka. „Nepriateľ neustále útočí, aby sa dostal na ľavý breh rieky Oskil,“ dodal. (čtk, pravda.com.ua)

12:20 Ruskí vojaci sú od ukrajinského mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti vzdialení menej ako tri kilometre a zintenzívňujú svoje útoky. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, povedal to šéf vojenskej administratívy Pokrovska Serhij Dobriak.

„Pokiaľ ide o útoky, situácia sa zhoršuje. Sú čoraz častejšie a používajú pri nich riadené letecké bomby a delostrelectvo. Problémy robia najmä FPV drony . V meste nie je miesto, ktoré by nebolo neustále napádané delostrelectvom alebo dronmi," povedal Dobriak.

Dodal, že v meste stále zostáva približne 7-tisíc ľudí napriek nedostatku elektriny, plynu a vody, ktorých dodávky boli prerušené počas leta. Napriek náročným podmienkam je v meste otvorených niekoľko lekární, nemocnica, jedna pobočka Ukrajinskej pošty a niekoľko obchodov.

Ako poznamenal Dobriak, evakuácia občanov stále pokračuje. Hovorca operačnej strategickej skupiny Chortycia Major Viktor Trehubov pred niekoľkými dňami konštatoval, že ruské sily nevedú na Pokrovsk priamy útok, ale snažia sa ho obísť a obkľúčiť. (pravda.com.ua, sita)

10:35 Generálny tajomník NATO Mark Rutte chce presvedčiť zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby uľahčil európskym partnerom prístup k americkým zbraniam. V rozhovore pre tlačovú agentúru DPA vo štvrtok zdôraznil, že európski spojenci už investujú stovky miliárd dolárov do zbrojného priemyslu v USA.

Rutte si podľa svojich slov myslí, že tieto výdavky by sa ešte mohli zvýšiť, ak by USA liberalizovali svoj zbrojný sektor a zrušili požiadavku na súhlas s predajom od Kongresu, Pentagónu a Bieleho domu.

Ako príklad veľkého potenciálu Rutte spomenul dopyt po systémoch protiraketovej obrany typu Patriot. „Stoja dve miliardy za kus. To je veľmi veľa peňazí pre USA a pre americké hospodárstvo,“ povedal s tým, že v súčasnosti trvá dodávka systémov Patriot do Európy veľmi dlho.

Otvorenejší obranný trh v Spojených štátoch by európskym krajinám uľahčil zvýšenie investícií do obrany a zároveň Trumpovi umožnil pred svojimi voličmi tvrdiť, že posilnil americký zbrojný priemysel, konštatovala DPA.

Zmiernenie obmedzení by tiež mohlo znížiť politické napätie okolo zaobstarávania zbraní z krajín mimo NATO. Nákup ruských protivzdušných systémov S-400 Tureckom dlhodobo spôsoboval kontroverzie. Ankara toto rozhodnutie odôvodňovala sčasti tým, že sa dlhé roky neúspešne snažila získať americký systém Patriot, dopĺňa nemecká agentúra.

9:45 Rusko v noci na štvrtok vyslalo na Ukrajinu 70 dronov, 46 z nich obrana zostrelila a zvyšných 24 boli návnady, takže nepredstavovali hrozbu a do cieľa nedoleteli. S odvolaním sa na veliteľstvo vzdušných síl ukrajinskej armády o tom informoval portál RBK-Ukrajina.

Hoci protivzdušná obrana zlikvidovala všetky drony, ktoré predstavovali hrozbu, aj tak hlásia ukrajinské úrady škody. Padajúce trosky totiž poškodili niekoľko domov.

Drony na Ukrajinu leteli od ruských miest Millerovo, Orel, Kursk, Brjansk a Primorsko-Achtarsk. Obrana potom bezpilotné lietadlá zostrelila v Poltavskej, Sumskej, Charkovskej, Čerkaskej, Mykolajivskej, Černihivskej, Kyjevskej a Dnepropetrovskej oblasti.

Rusko, ktoré pred tromi rokmi začalo vojenskú inváziu na Ukrajinu, na svojho západného suseda útočí dronmi prakticky každú noc. Napríklad v noci na stredu vyslalo na Ukrajinu 64 dronov, z ktorých obrana 41 zneškodnila. V meste Beryslav ležiacom na brehu Dnepra v Chersonskej oblasti prišiel o život 27-ročný muž. Ďalší dvaja ľudia utrpeli zranenia.

8:50 Ruský vzdušný úder na ukrajinské mesto Záporožie si v stredu podľa novozverejnenej bilancie vyžiadal 13 mŕtvych a 113 zranených, z ktorých desať je vo vážnom stave. Dnes ráno o tom podľa webu RBK-Ukrajina informoval šéf oblastnej správy Ivan Fedorov.

„Zomrelo 13 ľudí. Zdravotnú pomoc dostalo 113 ľudí vrátane 13-ročného dieťaťa. Aktuálne je v nemocnici 59, z ktorých je desať vo vážnom stave,“ uviedol Fedorov. „To sú následky včerajšieho ruského útoku na Záporožie,“ dodal.

Po útoku vypukol požiar vo veľkej administratívnej budove, ktorý sa podarilo uhasiť. Celkovo boli pri údere poškodené štyri budovy, zhruba tri desiatky áut a električiek. Úrady uviedli, že záchranné práce sa už skončili.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po útoku na Záporožie vyzval v príspevku na platforme X na vyvinutie tlaku na Rusko kvôli jeho teroru. Podľa neho Rusi na Záporoží zaútočili leteckými bombami a išlo o úmyselný útok. „Nie je nič krutejšie ako zhodiť bomby na mesto s vedomím, že budú trpieť civilisti,“ uviedol Zelenskyj v príspevku, ku ktorému pripojil aj video zachytávajúce následky útoku.

7:40 Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 1 430 vojakov. Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 803 100, uviedol vo štvrtok na Facebooku ukrajinský generálny štáb. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 17 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 36 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 9 731 tankov, 20 221 obrnených bojových vozidiel pechoty a 21 765 delostreleckých systémov.

6:08 Členstvo v NATO je jedinou spoľahlivou bezpečnostnou zárukou, ktorú môže Ukrajina získať ako ochranu pred prípadnou ďalšou agresiou Ruska, vyhlásila v stredu fínska ministerka zahraničných vecí Elina Valtonenová počas návštevy Kyjeva. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzičasom tlmil obavy z vyjadrení budúceho šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa, že chápe, prečo ruský prezident Vladimir Putin nechce, aby Ukrajina vstúpila do Aliancie. Uviedli to agentúry Reuters a AFP.

Návrat Trumpa do Bieleho domu 20. januára vyvolal nádej na diplomatické riešenie, ktoré by mohlo ukončiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Na druhej strane sa však v Kyjeve obávajú, že rýchle ukončenie vojny a mier, ako sľuboval Trump, by boli za vysokú cenu vrátane straty ukrajinského územia.

Ukrajinskí predstavitelia vrátane Zelenského dlhodobo apelujú na spojencov, aby Kyjevu poskytli silné bezpečnostné záruky, ktoré by Rusku zabránili sa opätovne vyzbrojiť a podniknúť nový útok. Zelenskyj takisto tvrdí, že takéto záruky by boli účinné jedine vtedy, ak by ich poskytli Spojené štáty. Za jeden z dôvodov, prečo je Ukrajina vo vojne, Zelenskyj označil práve skutočnosť, že nie je členom NATO.

„Myslím si, že z dlhodobého hľadiska je jedinou dôveryhodnou bezpečnostnou zárukou článok 5 Washingtonskej zmluvy, teda v podstate členstvo v NATO,“ povedala šéfka fínskej diplomacie Valtonenová s odkazom na článok o kolektívnej obrane. Fínsko podľa nej naďalej podporuje vstup Ukrajiny do NATO a dúfa, že k tomu dôjde „v nie (príliš) vzdialenej budúcnosti“.

Trump, ktorý rozsah americkej pomoci pre Ukrajinu kritizuje, v utorok povedal, že rozumie postoju Ruska, že Ukrajina by nemala byť súčasťou Aliancie. „Rusko má niekoho priamo na prahu a ja chápem, prečo má taký pocit,“ uviedol. Okrem toho obvinil končiaceho amerického prezidenta Joea Bidena, že údajne zmenil prístup USA k členstvu Ukrajiny. Trumpovi spolupracovníci a spojenci to podľa Reuters považujú za zbytočnú provokáciu voči Moskve.

Zelenskyj v tejto súvislosti varoval pred vytváraním domnienok o postoji Spojených štátov a povedal, že o tejto otázke bude s Trumpom diskutovať.

„Nerobte hneď závery o politike USA. Musíme urobiť všetko pre to, aby Ukrajina dostala dôstojné bezpečnostné záruky, hodné našich ľudí, ktoré by mohli zastaviť Putina,“ uviedol ukrajinský prezident na tlačovej konferencii v Kyjeve spolu s fínskou ministerkou.

Valtonenová sa domnieva, že príchod Trumpovej administratívy nemusí nevyhnutne znamenať koniec ambícií Ukrajiny na vstup do NATO. „Pred troma rokmi si nikto nemyslel, že Fínsko vstúpi do NATO, ani Švédsko,“ poznamenala s tým, že „človek nikdy nevie“. Fínsko, ktoré má s Ruskom spoločnú hranicu s dĺžkou vyše 1300 kilometrov, sa k NATO pripojilo v roku 2023 v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. Švédsko vstúpilo v roku 2024.

6:00 Na americkej leteckej základni Ramstein na západe Nemecka sa vo štvrtok uskutoční ďalšie rokovanie kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny. Zúčastní sa ho okrem iného americký minister obrany Lloyd Austin, generálny tajomník NATO Mark Rutte a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Pôjde pravdepodobne o posledné stretnutie v tomto formáte pred nástupom nového amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu.

Na 25. stretnutí takzvanej ramsteinskej skupiny budú ministri obrany spojeneckých krajín rokovať o ďalšej podpore Ukrajiny, ktorá sa už takmer tri roky bráni rozsiahlej ruskej invázii.

Naposledy sa schôdzka kontaktnej skupiny uskutočnila vlani v septembri. V októbri sa malo konať ďalšie stretnutie, a to za účasti Zelenského, amerického prezidenta Joea Bidena a ďalších hláv štátov a vlád. Biden ale návštevu Nemecka v pôvodne plánovanom termíne zrušil kvôli hurikánu Milton, ktorý zasiahol Spojené štáty. Berlín potom síce navštívil o týždeň neskôr, ramsteinská schôdzka sa ale už nekonala.

Štvrtkové stretnutie kontaktnej skupiny bude pravdepodobne posledné za Bidenovho mandátu; 20. januára do úradu amerického prezidenta nastúpi Trump. Podľa poľského ministra obrany Wladyslawa Kosiniaka-Kamysza by dokonca mohlo ísť o posledné rokovanie skupiny vôbec, pretože nová americká administratíva bude chcieť k vojne na Ukrajine pristupovať inak. V utorok Trump povedal, že dúfa, že v rusko-ukrajinskom konflikte sa podarí uzavrieť prímerie do šiestich mesiacov od jeho nástupu do funkcie. Predtým tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín po nástupe do úradu.