Generál Aún sa teší priazni Spojených štátov a jeho zvolenie poukazuje na upadajúci vplyv proiránskeho šiitského hnutia Hizballáh, ktoré v druhej polovici minulého roka významne oslabila vojna s Izraelom, zdôraznil Reuters. Výsledok podľa agentúry odráža tiež posun v rovnováhe síl v Libanone a na Blízkom východe všeobecne po tom, ako bol pred mesiacom v Sýrii zvrhnutý prezident Bašár Asad, niekdajší spojenec Hizballáhu.
Aún bol zvolený až v druhom kole hlasmi 99 z celkových 128 poslancov, keď prekročil potrebný prah 86 hlasov po stretnutí so zástupcami Hizballáhu a s ním spriazneného šiitského hnutia Amal, ktorí ho v druhom kole podporili. V prvom kole dostal iba 71 hlasov.
Voľba prezidenta Libanonu je tradične zložitý a dlhý proces, predchádzajúcu hlavu štátu Michela Aúna v roku 2016 zvolili poslanci až na 46. pokus. Prezidentom krajiny musí byť podľa tamojších pravidiel kresťan, vládu, ktorej predsedu vymenuje prezident, má viesť sunnita a predsedom parlamentu má byť šiita.
Libanon nemal prezidenta od konca októbra 2022, keď vypršal mandát Michela Aúna. Poslanci, hlboké rozdelenie medzi jednotlivými frakciami, sa odvtedy až do dnešného zasadnutia dvanásťkrát neúspešne pokúsili zvoliť jeho nástupcu. Úlohu prezidenta zastával premiér Nadžíb Miíkátí, ktorého vláda je tiež úradnícka.