„Krajiny NATO by mali zvýšiť svoje rozpočty na obranu na päť percent HDP. Všetky si to môžu dovoliť, ale mali by byť na piatich percentách, nie na dvoch. Európa dáva iba nepatrný zlomok peňazí, ktoré dávame my,“ vyhlásil Trump v utorok vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago.
Ako je uňho zvykom, neodpustil si ironickú poznámku: „Medzi sebou máme vec zvanú oceán, však? Prečo teda dávame o miliardy a miliardy dolárov viac ako Európa?“
O tom, že by členské štáty aliancie mali do obrany investovať najmenej dve percentá HDP, sa hovorilo dlho, no na summite NATO v septembri 2014 sa napokon dohodlo, že to krajiny splnia do roku 2025.
V čase, keď sa k tomu zaviazali, pritom dvojpercentnú hranicu presahovali len tri štáty: USA, Grécko a Veľká Británia, na dosah ju mali Poľsko a Estónsko (Slovensko vtedy na obranu vynakladalo iba jedno percento ročného výkonu ekonomiky).
Čítajte viac Trump zvažuje vystúpenie USA z NATO, Európa musí platiť
Aj v roku 2017 limit splnili len štyri krajiny (pribudlo Poľsko) a dokonca i v roku 2023 to stále bolo iba 11 z vtedajších 31 členských štátov.
Trump nedostatočné financovanie kritizoval už počas svojho prvého obdobia vo funkcii v rokoch 2017 až 2021. Viackrát dokonca pohrozil, že Spojené štáty z aliancie vystúpia.
Jeho tlak, no najmä ruská agresia proti Ukrajine vo februári 2022 nakoniec spôsobili, že členské štáty v Európe prehodnotili svoje postoje a začali klásť oveľa väčší dôraz na obranu. Hrozbu zo strany Ruska brali vážne predovšetkým jeho susedné krajiny.
Čítajte viac Rusko opäť provokuje. Estóncom ukradlo bóje na pohraničnej rieke
Treba to rozdýchať
Budúci šéf Bieleho domu sa ku kritike NATO vrátil počas volebnej kampane, keď vyhlásil, že Američania spojencom neprídu na pomoc, ak nebudú dávať dosť peňazí na obranu.
V decembri minulého roka britský denník Financial Times prvý raz informoval, že Trumpovi nestačia dvojpercentné výdavky HDP, ale požaduje ich zvýšenie na päť percent. A to napriek tomu, že toľko na obranu nedávajú ani USA.
Členské štáty NATO síce už skôr začali uvažovať, že by hranicu zvýšili na tri percentá HDP, no Trumpova požiadavka ich zaskočila.
V súčasnosti dáva na obranu najväčší podiel z HDP Poľsko – podľa predbežných odhadov NATO to vlani bolo 4,12 percenta, za ním sa umiestnilo Estónsko (3,43 %), USA (3,38 %), Lotyšsko (3,15 %), Grécko (3,08 %) a Litva (2,85 %). Slovensko dalo dve percentá, najmenej na obranu vynaložili Španielsko, Slovinsko, Luxembursko a Belgicko.
Čítajte viac Stačia tri rakety a civilizácia sa zrúti. Rusko opäť pohrozilo jadrovým útokom na európske mestá
Pre väčšinu členských štátov je zvýšenie obranných výdavkov na päť percent nepredstaviteľné, predovšetkým pre zlú hospodársku situáciu. Rázne odmietnutie prišlo napríklad z Nemecka.
Podpredseda poslaneckého klubu Sociálnodemokratickej strany (SPD) v Spolkovom sneme Dirk Wiese to podľa denníka Die Welt označil za „totálne šialenstvo“.
Šéf opozičných kresťanských demokratov (CDU) Friedrich Merz sa vyjadril, že samotné percento nie je podstatné. „Rozhodujúce je, že robíme to, čo je potrebné pre našu obranu,“ vysvetlil.
Čítajte viac Vojna Ameriky s EÚ a koniec NATO? Trump chce obsadiť Grónsko a Kanadu
Marie-Agnes Strack-Zimmermannová zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) sa situáciu snažila upokojiť. „Poznáme Trumpa, preto by sme to teraz mali všetci najprv rozdýchať,“ uviedla pre portál Die Welt.
Ako dodala, budúci americký prezident bude síce najmocnejším mužom sveta, ale svoju požiadavku si vytiahol „len tak z brucha“. Členské štáty aliancie by ju podľa nej ani neboli schopné splniť, pretože zbrojný priemysel nemá také kapacity.
Dosluhujúci kancelár Olaf Scholz navyše nedávno odmietol návrh ministra hospodárstva Roberta Habecka na zvýšenie obranného rozpočtu na 3,5 percenta HDP. Nemecko dalo vlani na obranu 2,12 percenta, a keby mali jeho výdavky narásť na päť percent, minulo by na to 445 miliárd eur, teda takmer polovicu štátneho rozpočtu.
Foto: SITA/AP, Evan Vucci
Najväčší podiel dáva Poľsko
Chladná reakcia prišla i z Talianska, ktoré vlani na armádu dalo iba 1,49 percenta HDP, čím sa v rámci NATO ocitlo na chvoste. V tomto roku chce výdavky zvýšiť na 1,57 percenta, no hranicu dvoch percent plánuje prekročiť až v roku 2028.
„Nemyslím si, že to bude päť percent, čo by v súčasnosti takmer pre všetky národy sveta ani nebolo možné,“ uviedol v talianskom parlamente minister obrany Guido Crosetto. Trumpovu požiadavku pokladá za nereálnu aj Česko, ktoré dvojpercentnú hranicu pokorilo až vlani.
Čítajte viac Trump vyvíja tlak na Európu, aby míňala násobne viac na obranu. Pritlačí k múru aj Slovensko?
„Česko tak konečne nie je v NATO čiernym pasažierom. Sme pripravení s partnermi v NATO rokovať o ďalšom možnom zlepšení spolupráce vrátane navyšovania výdavkov. Hranica piatich percent je však v súčasnej dobe pre väčšinu členských štátov dosť vzdialená,“ citoval portál iDnes hovorkyňu českej vlády Luciu Ješátkovú.
Investovať viac do obrany si tohto roku zrejme nedovolí ani Francúzsko, ktoré trápia dlhy a politická neistota. Veľká Británia si dosiaľ neurčila ani termín, kedy chce dosiahnuť svoj cieľ 2,5 percenta.
Portál Politico upozornil, že výdavky na obranu bývajú tým vyššie, čím je krajina bližšie k Rusku. Najväčšiu šancu splniť Trumpovu požiadavku má Poľsko, ktoré po ruskom útoku voči Ukrajine masívne investuje do armády a už tohto roku by na to chcelo dať až 4,7 percenta HDP. Štáty na hranici s Ruskom tak vyhlásenie budúceho šéfa Bieleho domu vnímajú skôr ako výzvu.
„Toto je posolstvo, ktoré Estónsko obhajuje už roky,“ povedal pre Politico estónsky premiér Kristen Michal. Ako spresnil, jeho krajina chce tohto roku na obranu vynaložiť až 3,7 percenta HDP.
„Je to jasný signál pre Putina, že by sa nemal odvážiť skúšať nervy NATO a že sme na to pripravení,“ zhrnul. V podobnom duchu reagovalo i Švédsko. Podľa tamojšej ministerky zahraničných vecí Marie Malmer Stenergardovej súhlasia s tým, aby európske krajiny dávali viac peňazí na svoju obranu.
Pre európskych členov NATO je však reálnejšie hovoriť o trojpercentnej hranici, než o päťpercentnej. „Zdá sa mi, že zmyslom tejto požiadavky je, aby sa nesplnila,“ zhodnotila na sociálnej sieti X Ruth Deyermondová z Katedry vojnových štúdií na King's College v Londýne. „Vyzerá to tak, že zámerom je, aby štáty zlyhali,“ uzavrela.