Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 052 dní
- Trump potvrdil, že stretnutie s Putinom sa pripravuje
- Ruskí okupanti prišli o ďalších viac ako 1 800 vojakov, tvrdí Ukrajina
- Scholz zablokoval ďalší balík pre Ukrajinu v hodnote troch miliárd eur
- Nórsko chce byť pripravené na možnú vojnu, opäť bude stavať bunkre
Čítajte viac 1 051. deň: Rusi sú od Pokrovska necelé tri kilometre, od Kupjansku dva. Kurachove zrejme padlo
23:18 Druhá skupina Ukrajincov žijúcich v zahraničí vstúpila do Ukrajinskej légie v Poľsku a začala výcvik pod vedením poľských inštruktorov. Prvýkrát sa k jednotke pridali aj ženy, uviedol dnes na svojom webe list Ukrajinska pravda s odvolaním sa na ukrajinské ministerstvo obrany.
"Prijali sme do jednotky viac nováčikov ako v novembri. Vypovedá to o tom, že rastie dôvera našich občanov voči tejto iniciatíve. Do légie vstupujú motivovaní ľudia, ktorí si uvedomujú svoju voľbu, "povedal podplukovník Petro Horkuša z veliteľstva légie.
Väčšina dobrovoľníkov žila doteraz v Poľsku, ale sú medzi nimi aj Ukrajinci z Česka, Dánska, Litvy, Nemecka a ďalších európskych krajín. Ukrajinky majú v jednotke slúžiť ako zdravotníčka a sporiteľka, dodal denník.
21:58 Rusko sa snaží dosiahnuť informačnú nadvládu prostredníctvom ovplyvňovania spoločenských procesov, diskusií i informačných systémov. Vyplýva to zo záverov vyšetrovacej správy poľského vládneho výboru, ktorý skúmal vplyv Ruska na vnútornú bezpečnosť Poľska. Varšava podľa výboru nezvláda obranu pred týmito aktivitami Moskvy, TASR informuje podľa správy agentúry PAP.
Správu, ktorú zverejnili v piatok, pripravil tím výboru zaoberajúci sa dezinformáciami. Autori skúmali predovšetkým obdobie po vypuknutí pandémie ochorenia COVID-19 v Poľsku v roku 2020, nakoľko v tomto období došlo podľa nich k zintenzívneniu dezinformačných aktivít.
V záveroch sa uvádza, že Rusko vo svojej snahe získať informačnú prevahu v medzinárodných vzťahoch využíva rôzne metódy vrátane diplomacie, propagandy a dezinformácií. Okrem toho vykonáva aj psychologické kampane, infiltruje sa do počítačových sietí a databáz a využíva útoky hackerských skupín, akou je Ghostwriter, ktorá je známa tiež pod označením UNC1151.
Cieľom tohto úsilia Moskvy je podľa správy poľského výboru destabilizovať politickú situáciu v krajinách strednej Európy. Podľa niektorých odhadov Rusko minie ročne až štyri miliardy dolárov na dezinformácie a propagandu, uviedli autori.
20:40 S cieľom lepšie sa pripraviť na prípadný vojnový konflikt chce nórska vláda znovu zaviesť povinnú výstavbu protileteckých krytov pre nové budovy, ktorá bola zrušená po skončení studenej vojny. Oznámila to v piatok ministerka spravodlivosti Emilie Engerová Mehlová, informuje TASR s odvolaním sa na správu agentúry AFP.
„V budúcnosti sa musíme pripraviť na zvládanie kríz a vojen,“ povedala Mehlová pri prezentácii tzv. bielej knihy obsahujúcej približne 100 opatrení zameraných na zvýšenie pripravenosti v prípade vojny. Na prezentácii bol prítomný aj premiér Jonas Gahr Störe.
Podľa údajov vlády má Nórsko v súčasnosti protiletecké kryty pre približne 45 percent svojich obyvateľov v porovnaní s 90 percentami vo Fínsku, 80 percentami v Dánsku a 70 percentami vo Švédsku.
Nórska vláda chce tiež posilniť kontrolu vlastníctva pôdy. Nórske médiá v posledných rokoch odhalili, že cudzinci, najmä občania Ruska, skupujú pozemky v blízkosti citlivých miest, ako sú vojenské základne.
17:00 Drony a strela Neptún v noci na dnes pri spoločnej operácii tajnej služby SBU a ukrajinského námorníctva poničili sklad ruských prieskumných dronov pri dedine Čaltyr v Rostovskej oblasti na juhozápade Ruska. Najprv drony zahltili ruskú protivzdušnú obranu a potom strela zasiahla sklad s prieskumnými dronmi, ktoré slúžia na korekciu ruských útokov a náletov. S odvolaním sa na zdroje zo SBU a ozbrojených síl to uviedli ukrajinské médiá a stanica BBC. O početných výbuchoch pri spomínanej dedine informovali na ruských sociálnych sieťach tiež očití svedkovia. V médiách sa objavili zábery požiaru a stúpajúceho stĺpu dymu z miesta; toto video ale nebolo možné overiť.
Ruské úrady podľa agentúry AFP informovali o požiari v priemyselnom zariadení pri dedine Čaltyr, žiadne podrobnosti však neuviedli. V oblasti protivzdušná obrana zostrelila 16 ukrajinských dronov, tvrdil gubernátor Jurij Sljusar, podľa ktorého spôsobené požiare hasiči uhasili. O 16 dronoch zostrelených nad Rostovskou oblasťou sa zmienilo bez ďalších podrobností tiež ruské ministerstvo obrany.
15:05 Taliansky prezident Sergio Mattarella v piatok v Ríme na stretnutí s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským potvrdil odhodlanie jeho krajiny naďalej pomáhať Kyjevu vo vojne s Ruskom. Podľa jeho slov ide o otázku bezpečnosti celej Európy a dodržiavania pravidiel medzinárodného spoločenstva, informuje TASR podľa agentúry ANSA.
Podľa Zelenského išlo o „veľmi pozitívne stretnutie“. Mattarellu tiež pozval na Ukrajinu a pripomenul, že taliansky prezident navštívil krajinu naposledy pred 25 rokmi. Takáto návšteva by bola podľa neho vhodná najmä pred blížiacou sa konferenciou o obnove Ukrajiny, ktorú má Rím hostiť 10. – 11. júla.
Prezidenti oboch krajín sa stretli v Ríme aj v máji 2023, keď ukrajinský prezident pricestoval do Talianska prvýkrát od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.
Ukrajinský prezident sa vo štvrtok večer stretol aj s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou. V piatok v rozhovore pre médiá vyhlásil, že podľa neho talianska premiérka môže pomôcť Ukrajine pri rokovaniach s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Meloniová po stretnutí tiež prisľúbila Kyjevu pokračujúcu pomoc a „poskytnutie čo najlepších možných podmienok na dosiahnutie spravodlivého a dlhodobého mieru“.
Meloniová od svojho nástupu do funkcie koncom roka 2022 Ukrajinu podporuje. Zo všetkých vedúcich predstaviteľov EÚ je však podľa agentúry DPA zároveň považovaná za osobu s najužšími väzbami na okruh Trumpa. Ten v predvolebnej kampani opakovane vyhlásil, že obmedzí vojenskú pomoc pre Ukrajinu a vojnu rýchlo ukončí.
Meloniová na margo Trumpa v minulosti uviedla, že Spojené štáty pod jeho vedením Ukrajinu neopustia. „Trump má schopnosť vyvažovať diplomaciu a odstrašovanie. Predpokladám, že to tak bude aj v tomto prípade,“ vyhlásila. (ansa, tasr)
14:23 Ukrajina v piatok dostala prvú platbu vo výške tri miliardy eur z pôžičky Európskej únie, na ktorej sa Brusel zhodol s partnermi z krajín skupiny G7. Informovala o tom na sociálnej sieti X šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a prijatie peňazí potvrdil aj ukrajinský premiér Denys Šmyhal. Pôžička je krytá výnosmi zo mrazených ruských aktív v Európe a jej celková hodnota je 50 miliárd dolárov. EÚ k tejto sume prispieva 35 miliardami eur.
„Aj takmer tri roky po začatí ruskej agresie sa Ukrajina môže naďalej spoľahnúť na svojich priateľov a partnerov. Dnes sme doručili na Ukrajinu tri miliardy eur, ide o prvú platbu z únijnej časti pôžičky G7,“ uviedla šéfa exekutívy Únie. „Dávame Ukrajine finančnú silu, aby mohla pokračovať vo svojom boji za slobodu – a zvíťaziť,“ dodala von der Leyenová.
Ukrajina, ktorá sa už takmer tri roky bráni ruskej invázii, bude môcť použiť prostriedky z pôžičky na pokrytie svojich okamžitých potrieb aj na rekonštrukciu, oznámila už skôr Európska komisia. Pomoc je súčasťou dohody krajín skupiny popredných ekonomík G7 na poskytnutie Ukrajine prostriedkov vo výške až 50 miliárd dolárov prostredníctvom pôžičiek krytých výnosmi zo mrazeného ruského majetku.
Skupinu tvorí okrem USA aj Kanada, Francúzsko, Taliansko, Japonsko, Nemecko a Británia, zastúpená je aj Európska únia ako celok. Väčšina mrazených ruských aktív sa nachádza v Európe, najmä v medzinárodnom centre na vysporiadanie platieb Euroclear v Belgicku.
Prvú tranžu z americkej časti pôžičky Ukrajina dostala už vlani na konci decembra. Vtedy išlo o jednu miliardu dolárov, celková výška americkej pomocnej pôžičky má byť 20 miliárd dolárov.
Rusko, ktoré v rozpore s medzinárodným právom zaútočilo na Ukrajinu a anektovalo časť jej územia, považuje splácanie pôžičiek z výnosov mrazených aktív za krádež. (čtk)
13:10 Kyjev v vykonáva stovky záťahov proti prevádzačom Ukrajincov, ktorí sa pokúšajú vyhnúť odvodom do armády útekom cez hranice. Napísala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinskú políciu. Ukrajina už niekoľko mesiacov vedie rozsiahlu náborovú kampaň s cieľom posilniť svoju armádu, ktorá sa snaží o zabránenie postupu výrazne väčšej ruskej armády na východe Ukrajiny. Mobilizácia podľa afp vyvolala paniku medzi ukrajinskými mužmi. Tisíce z nich nelegálne prekročili hranice do Európy, často nebezpečnými pašeráckymi trasami cez hory alebo rieky.
Ukrajinci vo veku 18 až 60 rokov majú až na výnimky zakázané Ukrajinu opustiť.
Súčasne naprieč krajinami prebieha viac ako 600 záťahov u organizátorov a účastníkov zoskupenia, ktorí pomohli stovkám mužov prekročiť hranice mimo oficiálnych hraničných priechodov, uviedla polícia vo vyhlásení. Ide podľa nej iba o prvú fázu operácie s cieľom tieto siete zlikvidovať.
Podľa neoficiálnych odhadov sa tisícom až desaťtisícom Ukrajincov podarilo z krajiny odísť nelegálne vďaka prevádzačom, falošným dokladom alebo úplatkom pohraničníkom. Desiatky z nich prišli o život pri pokuse preplávať rieky na hraniciach.
12:56 Na výstavbu solárnej elektrárne pre detskú nemocnicu v Záporoží na juhovýchode Ukrajiny poslali darcovia z Česka vlani od mája do decembra vyše 900-tisíc korún (cca 35 800 eur). Spoločne s peniazmi od spolupracujúcej ukrajinskej organizácie Ekoklub je to dostatočná čiastka na vybudovanie elektrárne, ktorá pomôže prekonávať výpadky elektriny v dôsledku ruskej agresie.
Brnenská nezisková organizácia Nesehnutí o výsledkoch zbierky Slnka pre Ukrajinu informovala v tlačovej správe. V minulosti takto spolu s Ekoklubom zohnala peniaze na elektrárne pre nemocnice v Sume a Žytomyre a pre centrum pre vojnových veteránov v Ľvove. (čtk)
12:10 Ruský prezident Vladimir Putin sa chce stretnúť, pripravuje sa schôdzka, povedal budúci americký prezident Donald Trump, ktorý sa do Bieleho domu vráti 20. januára. Žiadny časový plán ohľadom rozhovorov so šéfom Kremľa však neposkytol, napísala agentúra Reuters. Kremeľ v piatok oznámil, že Putin je rozhovorom s Trumpom otvorený.
„Chce sa stretnúť a pripravujeme to,“ povedal Trump vo svojej floridskej rezidencii Mar-a-Lago s odkazom na Putina. „Povedal to dokonca verejne a my tú vojnu (na Ukrajine – pozn. red.) musíme ukončiť,“ dodal.
Čítajte viac Putin sa chce stretnúť s Trumpom. My tu vojnu musíme ukončiť, tvrdí budúci šéf Bieleho domu
10:07 Dvoch ľudí zabil a ďalších dvoch zranil úder ukrajinskej armády na samoobsluhu v Ruskom ovládanom meste Doneck na východe Ukrajiny, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na ruské úrady.
Rusko naopak v noci na dnešok na Ukrajinu zaútočilo 72 dronmi, 33 z nich obrana zostrelila a 34 zmizlo z radarov bez toho, aby zasiahli svoje ciele. S odvolaním sa na vzdušné sily ukrajinskej armády o tom informovala agentúra Reuters. Ruské ministerstvo obrany podľa webu stanice BBC hlási za noc zostrel 40 ukrajinských dronov.
Supermarket v Donecku najskôr zasiahli rakety HIMARS, uviedla podľa ruskej štátnej agentúry TASS záchranná služba. Podľa agentúry Reuters ruskí vyšetrovatelia informovali o dvoch mŕtvych a dvoch zranených. Informácie z miest bojov nie je obvykle bezprostredne možné overiť z nezávislých zdrojov.
Na neoverených záberoch z palubnej kamery je vidieť explózie a plamene šľahajúce k nebu vo chvíli, keď bol obchod zasiahnutý, píše Reuters. Podľa TASS boli tiež poškodené okná v niekoľkých okolitých domoch blízko, výšková budova s kanceláriami a asi 15 áut.
Cez noc trosky ruského dronu zasiahli obytný dom v štvrti Kyjeva, poškodili okná a šesť áut, napísal spravodajský web Ukrajinska pravda. Neboli hlásené žiadne obete. V Kyjeve bol vyhlásený poplach okolo 2:00 (1:00 SEČ) kvôli hrozbe dronového útoku. Následne boli počuť výbuchy v rámci operácie protivzdušnej obrany.
Rusko podľa BBC uviedlo, že najväčší počet dronov cez noc zostrelilo v Rostovskej oblasti. Bolo ich celkom 16. Miestne úrady už skôr informovali o masívnom dronovom útoku. Ďalšie drony ruská protivzdušná obrana zostrelila v Kurskej, Voronežskej a Brjanskej oblasti, v Krasnodarskom kraji a tiež v Belgorodskej oblasti.
Ukrajina sa už 34 mesiacov bráni ruskej vojenskej agresii. Obe strany popierajú, že útočia na civilistov a civilné objekty. OSN medzitým uviedla, že vo vojne, rozpútanej vo februári 2022 na rozkaz ruského prezidenta Vladimíra Putina, zahynuli na Ukrajine tisíce civilistov, vrátane detí. (reuters, čtk)
10:05 Srbsko vypovedalo niektoré zmluvy na ruské zbrane, ktoré zabezpečovali dodávky pre jeho armádu od čias Sovietskeho zväzu. Kandidátska krajina Európskej únie, dlhodobo spojenec Moskvy, sa v súčasnosti snaží viac približovať k 27-člennému bloku a v najbližších týždňoch očakáva otvorenie ďalších prístupových kapitol.
Čítajte viac Srbsko vypovedalo zmluvy na ruské zbrane, chce tiež pokračovať na ceste do EÚ
9:50 Nemecký kancelár Olaf Scholz zablokoval ďalšiu vojenskú pomoc, ktorú chceli Ukrajine ešte pred februárovými parlamentnými voľbami poslať minister obrany Boris Pistorius a ministerka zahraničia Annalena Baerbocková. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom informoval magazín Der Spiegel. Podľa neho mal mať balík hodnotu zhruba troch miliárd eur.
Čítajte viac Der Spiegel: Scholz pred voľbami blokuje ďalšiu nemeckú pomoc Ukrajine
9:03 Britský premiér Keir Starmer privítal vo štvrtok večer na panstve Chequers neďaleko Londýna francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Lídri sa zhodli na potrebe pokračovania pomoci Ukrajine či dôležitosti stability a bezpečnosti na Blízkom východe.
Obaja v prípade vojny na Ukrajine potvrdili svoj záväzok spolupracovať na podpore krajiny „tak dlho, ako to bude potrebné“, uvádza sa vo vyhlásení Elyzejského paláca. Podľa nich je tiež dôležité pokračovať v dodávkach vybavenia potrebného na obranu ukrajinského územia a zaručiť finančnú podporu Kyjevu aj v roku 2025.
Pokiaľ ide o Blízky východ, Macron a Starmer sa podľa Downing Street zhodli na dôležitosti stability a bezpečnosti v regióne, ako aj na potrebe vyhnúť sa regionálnej eskalácii.
Obaja lídri rokovali aj o vzájomných vzťahoch vrátane bilaterálneho summitu medzi Spojeným kráľovstvom a Francúzskom naplánovaného na tento rok. Jeho cieľom bude prehĺbiť spoluprácu v oblasti obrany, energetiky, umelej inteligencie a nelegálnej migrácie.
Práve nelegálna migrácia je jedným z najväčších problémov, ktorým obe krajiny v posledných mesiacoch vzdorujú. V roku 2024 prišlo podľa AFP z Francúzska do Británie cez Lamanšský prieliv vyše 36-tisíc migrantov, pričom asi 53 ľudí pri ceste zahynulo.
Britský premiér označil stretnutie za „ďalší dôkaz našej schopnosti dobre spolupracovať“. Macron uviedol, že stretnutie bolo tiež dobrou príležitosťou na diskusiu o ďalších vzťahoch medzi Európskou úniou a Spojeným kráľovstvom. (afp, dpa, tasr)
7:55 V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine stratila ruská armáda 804 930 vojakov. Na Facebooku to uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas štvrtka prišli Rusi o 1 830 vojakov, desať tankov, 32 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 24 delostreleckých systémov a 86 vozidiel a autocisterien.
Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo celkovo o 9 741 tankov, 20 253 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 33 473 vozidiel a autocisterien, 21 789 delostreleckých systémov, 1 260 odpaľovacích raketových systémov, 1 041 systémov protivzdušnej obrany, 331 vrtuľníkov, 369 lietadiel, 21 884 dronov, 3 017 striel s plochou dráhou letu, 28 lodí, jednu ponorku a 3 689 kusov špeciálnej techniky.
7:03 Zvolený americký prezident Donald Trump v piatok ráno potvrdil, že schôdzka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom ohľadom vojny na Ukrajine je v štádiu prípravy. „Chce sa stretnúť a my to pripravujeme,“ povedal Trump na stretnutí s republikánskymi guvernérmi vo svojom rezorte Mar-a-Lago na Floride. „Prezident Putin sa chce stretnúť, povedal to dokonca verejne, a my musíme skoncovať s touto krvavou vojnou,“ vyhlásil.
O prebiehajúcich prípravách na stretnutie s Putinom Trump informoval týždeň a pol pred opätovným nástupom do funkcie amerického prezidenta. O zámere stretnúť sa s Putinom Trump hovoril aj na utorkovej tlačovej konferencii.
Trump počas predvolebnej kampane sľúbil, že takmer tri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine ukončí. Ukončenie vojny by si podľa vlastných slov želal do šiestich mesiacov od svojej inaugurácie. Trump však nikdy neozrejmil ako chce tento cieľ dosiahnuť.
AFP pripomína, že staronový prezident v kampani pravidelne kritizoval masívnu vojenskú pomoc Ukrajine zo strany administratívy prezidenta Joea Bidena. Vo svojich prejavoch kritizoval aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorého označil za „obchodníka“. Ruského prezidenta naopak kritizoval zriedkavo a dokonca sa o ňom niekedy vyjadroval s obdivom.
Spojené štáty pod vedením Bidena patrili k najväčším podporovateľom Ukrajiny. Od februára 2022 jej poskytli vojenskú pomoc v hodnote viac ako 65 miliárd dolárov.
5:00 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok vyhlásil, že v záujme Spojených štátov je stáť po boku Ukrajiny. Urobil tak hneď na začiatku stretnutia takzvanej kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na americkej leteckej základni Ramstein, ktorá bola posledná pred nástupom zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa do funkcie. Dosluhujúci americký minister obrany Lloyd Austin oznámil, že USA Ukrajine poskytnú ďalšiu vojenskú pomoc za 500 miliónov dolárov.
Cieľom Kyjeva je podľa Zelenského ukončiť vojnu dôstojne, a to ešte v tomto roku. „Robím všetko pre to, aby som tento rok dôstojne ukončil túto vojnu pre Ukrajinu a celú Európu. Viem, že sa môžem spoľahnúť na podporu našich partnerov. Všetci si musíme pamätať, že ukončiť vojnu je náš spoločný cieľ – náš, nie ruský, to chcú Ukrajinci, Európania, Američania a mnohí naši globálni partneri,“ uviedol na sociálnej sieti.
Prezident tiež uviedol, že vyslanie vojenských kontingentov spojeneckých krajín na Ukrajinu by bolo jedným „z najlepších nástrojov“, ako donútiť Moskvu k uzavretiu mieru. Napriek pokračujúcej západnej podpore teraz ruské sily za cenu veľkých strát na východe Ukrajiny pomaly postupujú.
Čítajte viac Zelenskyj podporil nasadenie armád NATO na Ukrajine. Pre Európu a celý svet sa začína nová kapitola, tvrdí
Americký minister obrany Austin sľúbil Ukrajine novú vojenskú pomoc za pol miliardy dolárov. Balíček podľa neho obsahuje muníciu do protilietadlových systémov, muníciu a technickú podporu pre stíhačky F-16 a mostné systémy. Ďalšie balíčky pre Ukrajinu podľa amerického ministra chystajú napríklad aj Dánsko a Nórsko. USA sú čo do objemu vojenskej pomoci najštedrejším podporovateľom Ukrajiny. „Ak (ruský prezident Vladimir) Putin zhltne Ukrajinu, jeho apetít len porastie,“ varoval Austin.
Podľa Zelenského by sa mala teraz tiež prehĺbiť spolupráca Ukrajiny a jej spojencov pri výrobe dronov. „Prosím investujte do tejto silnej stránky Ukrajiny,“ povedal. Vyzval tiež na dodanie sľúbených systémov protivzdušnej obrany a v tejto súvislosti spomenul stredajší ruský úder na Záporožie, ktorý si vyžiadal 13 obetí.
Nemecký minister obrany Pistorius na tlačovej konferencii zdôraznil, že Ukrajina sa môže spoľahnúť na podporu Nemecka vo svojej obrane proti ruskej agresii, a to aj po nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách. Ramsteinská skupina podľa neho má zmysel, osvedčila sa a Berlín ju chce udržať aj v prípade, že by o ňu USA stratili záujem.
Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová dúfa, že Spojené štáty budú podporovať Ukrajinu aj po nástupe novozvoleného prezidenta Spojených štátov Donalda Trumpa do úradu. Zároveň však ozrejmila, že pokiaľ sa tak nestane, Európska únia je pripravená prevziať iniciatívu, píše agentúra AFP.
„Som si naozaj istá, že všetci ostatní členovia (EÚ), a dúfam, že aj Spojené štáty, sú pripravení pokračovať v podpore Ukrajiny,“ povedala Kallasová pred príchodom na rokovania Kontaktnej skupiny na obranu Ukrajiny na americkej základni Ramstein v Nemecku. „Európska únia je tiež pripravená prevziať toto vedenie, ak to Spojené štáty nebudú chcieť urobiť,“ vyhlásila.
V rozhovore s novinármi Kallasová zdôraznila, že v tejto fáze „by sme nemali špekulovať o budúcej podpore USA“. Pripomenula tiež, že Spojené štáty majú v Európe svoje záujmy a že medzi ne nepatrí to, „aby sa Rusko stalo najväčšou silou na svete“, píše AFP.
„Takže som si istá, že (keď) sa toto vedenie ujme funkcie, uvidí aj širší obraz,“ dodala.
Tohtotýždňová ramsteinská schôdzka bola posledná za úradovania amerického prezidenta Joea Bidena a nie je vylúčené, že je úplne posledná, pretože nový šéf Bieleho domu nebude chcieť v tomto formáte pokračovať. V utorok Trump povedal, že dúfa, že v rusko-ukrajinskom konflikte sa podarí uzavrieť prímerie do šiestich mesiacov od jeho nástupu do funkcie. Predtým tvrdil, že vojnu ukončí do 24 hodín po nástupe do úradu.