„Máme dôvod sa domnievať, že Čína sa obrátila na Rusko, a povedala mu, aby to nerobilo,“ povedal šéf diplomacie USA o tom, ako vraj Peking odrádzal šéfa Kremľa Vladimira Putina od atómových plánov v súvislosti s vojnou proti Ukrajine. Podobne Čína reagovala, keď Rusko uvažovalo nad rozmiestnením jadrových zbraní vo vesmíre.
Hra na obe strany
Blinken v interview bránil prístup vlády Joea Bidena ku Kyjevu. Biely dom, ale, samozrejme, aj európski spojenci, často čelí kritike, že mal byť pri podpore Ukrajiny a dodávkach zbraní pre ňu rýchlejší a odvážnejší.
Minister vysvetlil, že USA boli veľmi znepokojené, pretože sa zdalo, že Putin minimálne zvažuje, že siahne po atómovkách. „Aj keby sa pravdepodobnosť toho zvýšila iba z päť na 15 percent, nič nie je vážnejšie ako jadrové zbrane,“ zdôraznil Blinken, ktorého má v nastupujúcej vláde Donalda Trumpa nahradiť floridský senátor Marco Rubio.
Končiaci šéf diplomacie vyčítal Pekingu, že to takpovediac hrá na obe strany. Podľa Blinkena Čína síce tvrdí, že na Ukrajine chce dosiahnuť mier, ale zároveň Rusku pomáha predajom tovaru dvojakého použitia. Ten je určený pre komerčnú sféru, ale rovnako na vojenské účely.
Ako ďaleko je Peking ochotný zájsť pri spolupráci s Moskvou? Čína od začiatku veľkej ruskej invázie pozorne sleduje reakcie Západu a vyhodnocuje ich. Dá sa očakávať, že čím úspešnejší bude na Ukrajine šéf Kremľa Vladimir Putin, tým viac ho jeho náprotivok Si Ťin-pching bude podporovať.
Znamená to, že Peking a Moskva sa posunú k ešte užšej spolupráci aj vo vojenskej oblasti vrátane jadrových zbraní? Si Ťin-pching v novoročnom pozdrave Putinovi odkázal, že Rusko a Čína idú ruka v ruke po správnej ceste. Už vo februári 2022, teda krátko pred veľkou inváziou, sa lídri oboch krajín dohodli na partnerstve bez limitov.
Čítajte viac Vojna Ameriky s EÚ a koniec NATO? Trump chce obsadiť Grónsko a Kanadu
Bezpečnostný expert Tong Zhao z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier je autor nedávno zverejnenej štúdie Politické faktory meniacej sa jadrovej politiky Číny. Odborník pre Pravdu uviedol, že Peking analyzuje, ako Moskva v súvislosti s vojnou na Ukrajine používa proti Západu atómové hrozby. "Aké si z toho berie Čína poučenie? Vníma to tak, že Rusko výslovne nehrozí použitím jadrových zbraní proti konkrétnej krajine alebo cieľu. Z perspektívy Pekingu však Moskva vysiela rôzne atómové signály. Napríklad, keď zvyšuje pohotovostný stav svojich jadrových síl, alebo keď organizuje manévre, do ktorých zapája vojenské platformy schopné využiť atómovky. Najvyšší ruskí predstavitelia takto nepriamo poukazujú na jadrové kapacity, ktorými disponujú. Nič z toho nemusí predstavovať priamu hrozbu použitia atómových zbraní proti nejakému špecifickému cieľu. Ale výsledkom aj tak bolo, že Západ začal mať obavy, a možná jadrová eskalácia viedla k tomu, že spojenci oslabili vojenskú, ekonomickú a politickú podporu pre Kyjev,“ vysvetlil Zhao.
Podľa neho ruské jadrové hrozby prispeli aj k tomu, že časť medzinárodného spoločenstva začala tlačiť na Ukrajinu, aby rokovala. "Cieľom má byť, aby sa svet vyhol ďalšej eskalácii konfliktu, no záver je taký, že je to podpora pre ruskú nelegálnu inváziu. Na základe toho niektorí čínski experti argumentujú, že ich krajina by mala využiť jadrové kapacity podobným spôsobom. Tvrdia, že Peking sám seba príliš obmedzuje, keď tvrdí, že atómové zbrane majú slúžiť jedine na odstrašenie od útoku proti nemu. Títo analytici tiež vyhlasujú, že Čína musí brať do úvahy, že čelí nepriateľskejšie naladeným západným krajinám. Aj preto by mal Peking uvažovať nad tým, že jadrové sily by mu mohli slúžiť ako nástroj na napĺňanie jeho širších vojenských i nevojenských cieľov,“ povedal Zhao.
Nedôvera veľmocí?
Existujú okrem využitia podobnej taktiky aj nejaké známky spolupráce medzi Čínou a Ruskom v oblasti vývoja jadrových zbraní?
"Nemáme žiadne dôkazy o priamej bilaterálnej spolupráci, ktorá sa týka jadrových zbraní. Pre obe strany je to stále veľmi citlivá téma. Na jednej strane Peking veľmi sympatizuje so strategickým myslením Moskvy. No Čína tiež chápe, že Rusko je výrazne sebecká nacionalistická krajina, ktorá uprednostňuje svoje vlastné záujmy. Nemyslím si, že Peking by sa cítil komfortne, keby mal pustiť Moskvu do svojich jadrových systémov,“ reagoval Zhao.
Čítajte viac Diplomat z Taiwanu: Keď nás Trump predá Číne, neurobí Ameriku opäť veľkou
Expert pripomenul, že to bola aj otázka jadrového arzenálu, ktorá počas studenej vojny viedla k roztržke medzi Čínou a vtedajším Sovietskym zväzom.
„Mao Ce-tung mal pocit, že návrhy Moskvy podkopávajú suverenitu Pekingu. Myslím si, že pre Čínu nie je ľahké prekonať túto historickú záťaž a byť plne otvorený takému typu vojenskej spolupráce s Ruskom. No aj tak sa kontakty prehlbujú. Rusko pomáha Číne zlepšiť jej systém včasného varovania a vidíme užšiu spoluprácu v oblasti protiraketovej obrany. Sme svedkami spoločných cvičení či hliadkovania bombardérov. Je možné, že v budúcnosti si Čína a Rusko vzájomne sprístupnia svoje strategické vojenské zariadenia vrátane letísk, na ktoré by mohli umiestniť nosiče jadrových zbraní,“ uviedol Zhao.