Maduro zložil prísahu krátko pred 16.00 h SEČ v parlamente, ktorý majú pod kontrolou provládne sily. Prezidentský mandát vo Venezuele trvá šesť rokov. „Stal ste sa ústavným prezidentom,“ uviedol predseda parlamentu a Madurov spojenec Jorge Rodríguez.
Slávnostné uvedenia Madura do prezidentského úradu sprevádzali sprísnené bezpečnostné opatrenia. Venezuela napríklad uzavrela hranicu s Kolumbiou. Budova parlamentu, kde Maduro skladal prísahu, bola prísne strážená políciou, armádou i spravodajskými službami. V priľahlých uliciach a na neďalekom námestí sa podľa agentúry AP zhromaždili davy ľudí, z ktorých mnohí mali tričká podporujúce úradujúcu hlavu štátu.
Maduro pri zložení prísahy prisľúbil, že jeho ďalšie funkčné obdobie bude „obdobím mieru“.
Iba deň pred inauguráciou sa konal v metropole Caracas protivládny protest, na ktorom sa po niekoľkých mesiacoch objavila aj líderka opozície María Corina Machadová. Podľa opozície ju úrady po odchode z protestu zadržali a zakrátko aj prepustili. Vláda však tieto tvrdenia o zatknutí odmietla.
Madurovo víťazstvo vo voľbách spochybňuje napríklad Európska únia, ktorá žiada, aby oficiálne orgány zverejnili úplné a detailné volebné výsledky, čo sa stále nestalo. Španielsko, ktoré má z krajín EÚ s Venezuelou najtesnejšie vzťahy, dnes uviedlo, že do zverejnenia týchto výsledkov Madurovo víťazstvo neuzná. Španielsky minister zahraničia José Manueal Albares už skôr zapochyboval, že venezuelské orgány tak niekedy urobia.
Čítajte aj Vo Venezuele zadržali ďalšieho Madurovho oponenta
O víťazstve svojho kandidáta Edmunda Gonzáleza je presvedčená opozícia, ktorá poukazuje na výsledky zo zhruba 80 percent volebných okrskov. Zápisy zhromaždili jej priaznivci. Za zvoleného prezidenta označili Gonzáleza aj Spojené štáty. Priaznivci opozície vo štvrtok protestovali proti počínaniu vlády a po proteste úrady krátko zadržali poprednú protivládnu političku Maríu Corinu Machadovú.
Madurovo víťazstvo prijali doterajší blízki spojenci Venezuely – Rusko, Čína, Kuba či Nikaragua. Komplikovanejšie vzťahy má venezuelská vláda s Brazíliou a Kolumbiou, ktoré kritizovali povolebné rokovania úradov. Brazília a Kolumbia však na rozdiel od mnohých ďalších latinskoamerických štátov oficiálne vzťahy s Caracasom udržali.
Maduro vo Venezuele vládne od roku 2013. Krajina sa za ten čas dostala do hlbokej ekonomickej a sociálnej krízy a milióny obyvateľov ju opustili. Prezident pristúpil na voľby otvorenej opozícii kvôli snahe zmierniť západné sankcie a dostať svoju vládu z medzinárodnej izolácie, čo sa mu nepodarilo. Po júlových voľbách úrady zakročili proti demonštráciám, čo si vyžiadalo skoro tri desiatky mŕtvych. Zadržaných bolo na 2500 ľudí, väčšina sa v posledných týždňoch ocitla na slobode.
Čítajte aj Bitka o Venezuelu sa presúva do ulíc: Maduro povoláva armádu, opozičný líder vyzval vojakov, aby boli na jeho strane