Agentúra pre obranné zdroje, ktorá spadá pod litovské ministerstvo obrany, v lete minulého roku informovala, že nakúpi tisíce dronov, z ktorých väčšinu pošle ukrajinskej armáde. Dokopy išlo o kúpu za 8 miliónov eur, pričom takmer 5-tisíc bezpilotných lietadiel Litva sľúbila poslať na Ukrajinu (pre svoje ozbrojené sily obstarávala zhruba 2300 kusov). „Drony plnia významnú úlohu na ukrajinskom bojisku, ich technológie a možnosti sú nevyhnutnou podmienkou súčasných ozbrojených síl," citovala vtedy agentúra vo svojom tlačovom vyhlásení ministra obrany Laurynusa Kasciunasa.
Štát kupoval bezpilotné lietadlá od piatich domácich výrobcov. Agentúra v auguste 2024 poznamenala, že prvé kusy dodajú na Ukrajinu už v septembri a do konca roku bude zásielka kompletná.

V septembri sa však podľa dostupných informácií nič neudialo. Posun nastal až o mesiac neskôr. V polovici októbra, keď minister Kasciunas navštívil vojenský sklad v Kaunase, povedal, že tam došlo prvých tisíc dronov. Podotkol, že sú pripravené aj pre litovskú armádu, ale v prvom rade ich získa Ukrajina. Dodal, že bezpilotné lietadlá dostane armáda prezidenta Volodymyra Zelenského v priebehu poldruha mesiaca, čiže to vyzeralo, že najneskôr do konca novembra.
Medzitým šéf rezortu obrany o pár týždňov vyhlásil, že Litva bude pokračovať v zásobovaní Ukrajiny dronmi aj v roku 2025. Na návšteve Kyjeva konkretizoval, že na tento účel vyčlení 10 miliónov eur a stroje opäť kúpi od domácich výrobcov.
A realita s bezpiltotnými lietadlami v januári tohto roku? Litovský verejnoprávny telerozhlas(LTR) teraz informoval, že drony, ktoré štát sľúbil poskytnúť ukrajinským ozbrojeným silám do konca minulého roku, sa stáe nachádzajú v sklade. Výrobcovia splnili zadanie, zlyhal štát. „Máme informáciu, že bezpilotné lietadlá, ktoré sme dodali, niektoré v októbri a iné v novembri, zatiaľ nie sú na Ukrajine," upozornil podľa LTR Tomas Milisauskas, šéf jednej z fabrík na výrobu dronov. Aj ostatní producenti potvrdili, že nevedia nič o tom, že by sa tieto stroje už dostali do ukrajinských rúk.
Príčinu problému pomenoval Kasciunas, ale už nie ako minister obrany, pretože tento rezort má už iného šéfa (riadi ho Dovilé Sakalienová). Objasnil, že slimačie tempo dodávok dronov spôsobila byrokracia. Ozrejmil, že treba vykonať dokopy až niekoľko krokov, aby bezpilotné lietadlá mohli byť nasadené na ukrajinsko-ruskom fronte. „Agentúra obranných zdrojov musí tovar formálne odovzdať armáde, vláda musí prijať rozhodnutie o odovzdaní dronov Ukrajine, potom ich treba presunúť na Ukrajinu," uviedol exminister pre LTR.

Nič nenasvedčuje, že by niečo spomalili v Kyjeve, chyba sa evidentne stala vo Vilniuse. Vyplýva to z tamojších reakcií. Ministerstvo obrany ubezpečilo, že drony dodajú v blízkej dobe už naozaj. Na vine je asi takpovediac zdvojená byrokracia, keď so zásielkou, ktorú už odsúhlasil rezort obrany, má znovu vyjadriť súhlas celá vláda.
Výrobcovia poukazujú na to, že ide o moderné stroje, ktoré už mohli výrazne pomôcť ukrajinským vojakom. Vybavené sú napríklad zariadením, ktoré im umožňuje snímať terén aj v oblasti, ktorá nie je pokrytá globálnym lokalizačným systémom, známym pod skratkou GPS. Nachádzať by sa mali medzi nimi aj útočné, čiže takzvané samovražedné drony.
K spomaleným dodávkam sa vyjadril aj predseda litovského parlamentného výboru pre národnú bezpečnosť a obranu Giedrimas Jedlinskas: „Keď hovoríme o dronoch, ktoré majú nové technológie, ktoré sú vyrobené podľa najnovších štandardov, tak sa musia ocitnúť v rukách užívateľov, čiže ukrajinských vojakov, čo najskôr," zdôraznil podľa LTR.
Odhliadnuc od zbabranej dodávky dronov treba zdôrazniť, že Litva sa vytrvalo správa ako spoľahlivý spojenec Ukrajiny. Už od prvého dňa vo februári 2022, keď ju napadli ruské vojská. Doterajšia vojenská pomoc určená ukrajinským ozbrojeným silám z tohto pobaltského štátu, ktorý má necelé tri milióny obyvateľov, výrazne prevyšuje hodnotu 600 miliónov eur. A Litva v tom mieni pokračovať: napríklad pred niekoľkými týždňami avizovala, že vyčlení 30 miliónov eur na nákup delostreleckých granátov pre ukrajinských vojakov (ide o zapojenie sa do iniciatívy, ktorá vzišla od Českej republiky).