Chorvátsky prezident v druhom kole volieb drvivo obhájil mandát

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v nedeľňajšom druhom kole prezidentských volieb podľa očakávania obhájil svoj mandát. Vyplýva to z priebežných výsledkov po sčítaní 98,65 percenta okrskov. Podľa nich Milanovič získal 74,58 percenta hlasov. Jeho protikandidát, genetik a forenzný vedec Dragan Primorac kandidujúci za vládne Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ), dostal 25,42 percenta hlasov, uviedla agentúra Reuters.

12.01.2025 09:28 , aktualizované: 21:50
Zoran Milanovič Foto: ,
Zoran Milanovič vo volebnej miestnosti v Záhrebe počas 2. kola prezidentských volieb v Chorvátsku 12. januára 2025.
debata (8)

Volebné miestnosti sa uzavreli o 19.00 h SEČ. Volebná účasť podľa úradov presiahla 44 percent.

Milanovič po zverejnení povolebného prieskumu na svojom facebookovom profile poďakoval voličom. Už pri odovzdávaní svojho hlasu médiám povedal, že úrad vykonával „v najlepšej viere“. „Dúfam, že to ľudia videli,“ dodal.

Agentúra AP o Milanovičovi písala ako o otvorení kritikovi západnej pomoci Ukrajine, ktorá sa skoro tri roky bráni ruskej invázii. Ide o najobľúbenejšieho politika v Chorvátsku, ktorý býva kvôli svojmu bojovnému štýlu komunikácie s oponentmi prirovnávaný ku zvolenému americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Posledných päť rokov bol Milanovič takmer neustále v konflikte s premiérom Andrejom Plenkovičom (HDZ), ktorého obviňuje zo systémovej korupcie a o ktorom hovorí ako „o vážnej hrozbe pre chorvátsku demokraciu“.

Súčasný chorvátsky prezident a prezidentský... Foto: TASR/AP, Damir Sencar
Zoran Milanovič, Dragan Primorac Súčasný chorvátsky prezident a prezidentský kandidát Zoran Milanovič (vľavo) a prezidentský kandidát Dragan Primorac počas televíznej debaty pred 2. kolom prezidentských volieb 7. januára 2025 v Záhrebe.

Podľa Plenkoviča išlo v dnešných voľbách o budúcnosť Chorvátska v Severoatlantickej aliancii a v Európskej únii. Milanoviča označuje za proruského politika a za ohrozenie pre ukrajinskú medzinárodnú pozíciu. Podobne sa vyjadril aj Primorac, keď išiel dnes hlasovať. Vo voľbách sa podľa neho rozhodne „o budúcnosti Chorvátska,… o budúcnosti našej vlasti, našich občanov a smere, ktorým sa krajina vydá“. O Milanovičovi hovorí, že jeho jedinými zahraničnými spojencami sú bosnianskosrbský separatistický líder Milorad Dodik, maďarský premiér Viktor Orbán a ruský prezident Vladimir Putin.

Funkcia prezidenta je v Chorvátsku prevažne reprezentatívna. Prezident nemôže vetovať zákony, iba ich môže vrátiť parlamentu na opätovné prerokovanie, ale má právo rozhodovať o zahraničnej politike, obrane a bezpečnostných otázkach a je vrchným veliteľom vojenských síl.

Andrej Plenkovič Čítajte viac Opozícia hovorí o mafiánskych praktikách. Plenkovič ustál hlasovanie o nedôvere

Primorac vstúpil do politiky začiatkom tisícročia a pôsobil ako minister školstva vo vláde vedenej HDZ. V roku 2009 bez úspechu kandidoval v prezidentských voľbách, potom sa sústredil najmä na svoju akademickú kariéru a prednášal na univerzitách v Spojených štátoch, Číne a Chorvátsku.

Milanovič odmieta, že by zastával proruské názory, ale AP pripomína, že vlani zablokoval vyslanie piatich chorvátskych vojakov na misiu NATO v Nemecku nazvanú Bezpečnostná podpora a výcvik pre Ukrajinu. Sľubuje, že by nikdy neschválil nasadenie chorvátskych vojakov v rámci prípadnej aliančnej misie na Ukrajine. Podľa Plenkoviča a jeho vlády pritom žiadny takýto návrh neexistuje.

Facebook X.com 8 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #Chorvátsko