Aké názory má Volodin a prečo by ho Ukrajinci radi videli sedieť za mrežami? Dá sa predpokladať, že Danko si od neho vypočuje obhajobu ruskej invázie na Ukrajinu, ktorú Moskva nepovažuje za vojnu, ale označuje ju ako takzvanú špeciálnu operáciu. Keď šéf Kremľa Vladimir Putin vo februári 2022 vydal rozkaz napadnúť susedný štát, hovoril o jeho „denacifikácii a demilitarizácii", čo sú výrazy, ktoré patria aj do rétoriky 60-ročného Volodina. Podľa Kyjeva ešte vykonal takpovediac nadprácu. „Súd ho uznal vinného zo zasahovania do územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny," informovala v polovici decembra 2024 agentúra UNIAN o rozsudku nad šéfom ruskej Dumy.
Súd dospel k záveru, že Volodin sa priamo podieľal na príprave rozsiahlej invázie. Ukrajinská spravodajská služba ho označuje za dôverníka Kremľa. Justičný orgán v Kyjeve poukázal aj na legislatívne kroky Volodina porušujúce základné normy medzinárodného práva, ktoré súviseli s anexiou ukrajinských území.

Trestné stíhanie realizovala prokuratúra v súčinnosti s civilnou rozviedkou. „Volodin v súčasnosti naďalej ospravedlňuje dočasné zabratie území nášho štátu a podporuje ozbrojenú agresiu Ruskej federácie. Často o tom hovorí na zasadnutiach Dumy a v éteri kremeľských propagandistov," poznamenala vo svojom vyhlásení po vynesení verdiktu ukrajinská spravodajská služba. Rozsudok znel trest odňatia slobody na 15 rokov.
Mimochodom, štyri týždne pred vpádom ruských vojsk na Ukrajinu Volodin ubezpečoval, že nijaký ozbrojený konflikt nevypukne. „Predseda Dumy obvinil Washington z pokusu o rozpútanie vojny medzi Moskvou a Kyjevom a uviedol, že ani Ruská federácia, ani Ukrajina, ani Západ vojnu nepotrebujú," agentúra Interfax na konci januára 2022 zhrnula obsah jeho statusu na sociálnej sieti Telegram. „Rusko a Ukrajina potrebujú mier, USA a európske štáty nepotrebujú jadrovú vojnu," napísal vtedy Volodin a dodal, že akýkoľvek dialóg je vždy lepší nástroj. Nadránom 24. februára 2022 to vyzeralo úplne opačne: ruská armáda zaútočila na susedný štát.
Danko sa zrejme bude pýtať Volodina na možnosť ukončenia rusko-ukrajinskej vojny. Ak jeho hostiteľ zostal verný doterajším výrokom, dozvedieť by sa mal teraz v Moskve to, s čím v Kyjeve jednoznačne nesúhlasia. Volodin totiž nepovažuje ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského za lídra, s ktorým by sa mohli viesť rozhovory. Jasne to naznačoval v minulosti, jednoznačne to zdôrazňuje v poslednom čase.
V máji 2023, keď Ukrajinci nasadili drony proti cieľom v Moskve, Volodin reagoval statusom na Telegame: „Kyjevský režim ohrozuje bezpečnosť Ruska, Európy, celého sveta, nemôžu byť s ním nijaké rozhovory."
Vlani sa mali uskutočniť na Ukrajine prezidentské voľby, ale ústava to neumožňovala, pretože počas platnosti vojnového stavu sa konať nemôžu. Zelenskyj preto zostal hlavou štátu. Volodin to vidí tak, že Zelenskému vypršalo prvé funkčné obdobie a preto ho považuje za nelegitímneho prezidenta. Na Telegrame napísal, že v Kyjeve musia najprv prísť k moci zodpovední a legitímni politici, ktorí dokážu plniť dohody. Zelenského označil za človeka, ktorý uniesol štátnu moc.
Dá sa očakávať, že Danko by mohol počuť od Volodina tiež vety o tom, že Rusko sa cíti ohrozované rozširovaním Severoatlantickej aliancie smerom na východ (Slovensko je členskou krajinou NATO už dve desaťročia, svoje spojenecké záväzky opakovane potvrdzuje v programovom vyhlásení vlády a zakotvenie v aliancii prízvukuje aj v spoločnej deklarácii troch najvyšších ústavných činiteľov).

Čo sa týka vyhrážania sa Západu ako revanšu za vojenskú podporu Ukrajiny, v Moskve v tomto smere vyniká exprezident Dmitrij Medvedev, ktorý vykonáva funkciu tajomníka Bezpečnostnej rady Ruskej federácie. Samozrejme to platí aj v prípade úvah o jej začlenení do NATO (Medvedev napríklad vyhlásil, že by to znamenalo vyhlásenie vojny Rusku). S bojovou rétorikou prichádza aj Volodin. Prejavilo sa to napríklad vlani v septembri, keď Európsky parlament prijal rezolúciu, ktorou apeloval, aby ukrajinská armáda mohla útočiť so západnými zbraňami hlbšie v ruskom vnútrozemí.
Šéf Dumy varoval, že západné štáty musia počítať s rizikom tvrdej odplaty. „Rusko odpovie použitím silnejších zbraní. Nikto nemôže mať ilúzie," upozornil na Telegrame a konkrétne sa zmienil o modernej balistickej rakete typu Sarmat. Vystríhal pritom, že doletí až do Štrasburgu, kde sa konalo zasadnutie Európskeho parlamentu. Ešte aj uviedol, že let rakety by trval do tohto francúzskeho mesta len tri minúty a dvadsať sekúnd.